1 písm. b/, g/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o priestupkoch alebo ZoP), pretože svojim konaním porušil § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 psím. a/, d/, e/, h/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že dňa
P uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol
P zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,-Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. p.: KRPZ-ZA-KDI-SK-10/2012 zo dňa 30. januára 2012 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil časť textu výroku prvostupňového správneho orgánu a nahradil ho textom,
ktorého žalobca svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a/, d/ ZCP a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
P. Zvyšnú časť rozhodnutia potvrdil a odvolanie zamietol. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Žiline na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a po zistení, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné,
1 O.s.p. žalobu zamietol. Po nepresnom, neúplnom a často i nedostatočnom konštatovaní obsahu administratívneho spisu žalovaného a citácii relevantných právnych predpisov krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má všetky formálne a obsahové náležitosti, uvedené rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. V ostatnej časti odôvodnenia len formálne citoval obsah administratívneho spisu a v ňom obsiahnutých rozhodnutí, konštatujúc ich správnosť a zákonnosť. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že celé rozhodnutie Krajského súdu v Žiline kopíruje rozhodnutie žalovaného a nezaoberal sa dôsledne dôvodmi žaloby, pretože z tejto jednoznačne vyplýva, že po škodovej udalosti sa žalobca s druhým účastníkom riadne dohodol a z miesta škodovej udalosti obaja odišli do miesta svojich trvalých bydlísk, pričom vozidlo žalobcu bolo nepojazdné a ostalo na kraji cesty. Teda neodišiel sám, ako sa to v rozhodnutiach správnych orgánov tvrdí. Túto skutočnosť môžu potvrdiť aj príslušníci PZ OO PZ Zakamenné denná služba a nezávislý svedok p. N., ktorý bol krátko po škodovej udalosti na mieste a volal týchto príslušníkov a jeho výpoveď ako aj výpovede príslušníkov polície sa vôbec nikde neuvádzajú a nikto sa nimi ani nezaoberal. Toto je uvedené aj v žalobe, v ktorej tiež uviedol, že s vozidlom bezodkladne zastavil, preukázal svoju totožnosť (zákon nekonkretizuje, akým spôsobom), dohodol sa s účastníkom nehody, že tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody napíšu na druhý deň vzhľadom k poveternostným podmienkam. Zákon nehovorí, že sa má bezodkladne po nehode spisovať uvedené tlačivo, hovorí iba, že treba bezodkladne zastaviť vozidlo, kde nasleduje čiarka a nie písmeno (a), ktoré by úplne zmenilo znenie uvedeného ustanovenia. Ďalej uviedol, že ku škodovej udalosti došlo o 16.30 hod. a približne okolo 18.30 hod. alebo aj neskôr na základe tel. oznámenia Ing. D. R. niekam, pravdepodobne na Krajské riaditeľstvo Žilina bolo na cestu, kde došlo ku škodovej udalosti, opätovne pristavené vozidlo druhého účastníka Avia, čo môžu potvrdiť príslušníci OO PZ, nočná služba a následne vykonaná ohliadka miesta dopravnej nehody. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že takto nie je možné udalosť dokumentovať po zhruba dvoch hodinách, pretože nie je zrejmé, ako vozidlá tesne po udalosti stáli a vzhľadom k poveternostnej podmienkam nebolo možné stopy zaistiť. Taktiež vo svoje žalobe preukázal, že Ing. D. R. nebol na mieste škodovej udalosti, poukázal na rozpor v jeho výpovediach, preto nemôže byť jeho výpoveď ako svedka použitá pri objasňovaní priestupku, čím sa krajský súd vôbec nezaoberal. Ak by sa s druhým účastníkom škodovej udalosti nedohodol, tento nemal pokračovať v ceste do miesta trvalého bydliska, ale privolať políciu čo neurobil a pri dokumentovaní tejto už nehody by sa žalobca bol na miesto po vyzvaní vrátil, ale nie pod dvoch hodinách, kedy sa s vozidlami aj nákladom manipulovalo. Navrhol zrušiť rozhodnutie Krajského súdu Žilina a opraviť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i žalovaného v tom smere, že neporušil ustanovenie § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich skorších vyjadreniach a dôvodoch uvedených vo svojom rozhodnutí a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola
P uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a tiež povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.
P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom
osobitného predpisu.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a preto je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a/ až d/ ZCP.
1, 2 a 3 ZCP: Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
Trestného zákona. 31) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností
6,
6 ZCP, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „SP“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne orgány aplikovali správne, dostatočne a vyčerpávajúco najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu, na posúdenie skutku a aj na uloženie sankcie. Vyčerpávajúcim spôsobom a precízne vypočuli všetky osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na predmetnej dopravnej nehode alebo sa o nej dodatočne dozvedeli a boli na jej mieste a teda mohli poskytnúť informácie o jej priebehu, resp. o tom, čo sa po nehode, na mieste, kde ku nej došlo, ďalej udialo, pokiaľ to malo význam na zistenie a posúdenie skutku. Z tohto pohľadu sa zo všetkých podaných vysvetlení javí byť najkomplexnejšie a najobjektívnejšie vysvetlenie podané Ing. D. R., s ktorým (ako uvádza samotný žalobca) žalobca nevychádza dobre. Napriek tomu, so zreteľom na ďalšie dôkazy vykonané počas objasňovania priestupku je zrejmé, že vystihuje podstatu udalostí, ku ktorým došlo
výpovedí viacerých svedkov zjavne pod vplyvom alkoholu, nedošlo k dohode medzi žalobcom a vodičom I. N., pretože škoda bola nielen na vozidlách ale aj postihnutých zvieratách vyššia než povoľuje zákon (3990,- Eur), a následne nedošlo a ani nemohlo objektívne dôjsť k spísaniu záznamu o nehode. Už len tieto vážne dôvody vylučujú použitie ustanovení o škodovej udalosti. Orgánom objasňujúcim priestupok nemožno vytknúť ani to, že by neboli vykonali úkony smerujúce k postihnutiu žalobcu za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Svedčí o tom nielen záznam o zisťovaní pobytu žalobcu po nehode v mieste jeho trvalého bydliska, kde sa príslušníci polície od jeho manželky dozvedeli, že sa údajne doma nenachádza a aj ona má o neho obavy. Vzhľadom na nedostatok objektivizujúcich dôkazov určujúcich presnú hladinu alkoholu v organizme žalobcu - vyšetrenie dychu, či krvi na alkohol, je možné konštatovať na základe výpovedí svedkov, že pod vplyvom alkoholu bol, avšak nedošlo k verifikácii stupňa požitého alkoholu.
názoru odvolacieho súdu uvedené bolo príčinou, pre ktorú objektívne nemohlo dôjsť k dohode žalobcu s poškodeným po nehode, presne tak ako to uviedol poškodený vodič I. N.. Z týchto dôvodov postih žalobcu za spôsobenie dopravnej nehody, odchod z jej miesta a nevyčkanie na príchod dopravnej polície, ako aj pokyn na odstránenie vozidla z miesta, kde sa nachádzalo po nehode odôvodňuje právnu kvalifikáciu použitú správnymi orgánmi, keď skutkový stav bol preukázaný dostatočným spôsobom pre výrok o vine i pre uloženie sankcie. Odvolací súd na základe uvedeného nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, či jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia
požiadaviek žalobcu uvedených v odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa naopak domnieva, že uložená sankcia so zreteľom nielen na prerokúvaný skutok, ale i osobu priestupcu (viď aj evidenčnú kartu vodiča a jeho predchádzajúce priestupky) je príliš mierna, avšak so zreteľom na ustanovenie § 82 ZoP,
ktorého ak v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti, tak ani v ďalšom konaní, ku ktorému došlo na základe žaloby a odvolania žalobcu, nemožno zhoršiť jeho postavenie sprísnením už uloženej sankcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov, zhodnotiac doposiaľ vykonané dôkazy a preskúmajúc konanie žalovaného i napadnuté rozhodnutie, ako aj rozsudok krajského súdu, jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie
1 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.