1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcov 1/ až 15/ spoločne a nerozdielne zaviazal k náhrade trov konania účastníkov 1/ až 3/. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány nepochybili, keď návrh na začatie konania zamietli z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona, pretože bolo zrejmé, že medzi vlastníkmi a žalobcami nebola uzavretá zmluva
nar. vl. č. 208/1994 a tak vznikol medzi nimi nájomný vzťah
zákona, z čoho vyplýva, že žalobcovia nie sú užívateľmi
2 zákona. Žalobcovia včas podaným odvolaním navrhli rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Namietali predovšetkým nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Krajskému súdu vytýkali, že svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, pretože vo svojom prvom rozhodnutí (zrušenom v odvolacom konaní) vychádzal z rovnakých skutkových zistení, no dospel k absolútne opačnému záveru ako teraz a preto bolo
žalobcov povinnosťou súdu vysvetliť, prečo rozhodol opačne. Ako príklad žalobcovia uviedli konštatovanie krajského súdu v zrušenom rozhodnutí, že medzi užívateľmi a vlastníkmi vznikol nájomný vzťah, pričom v tomto rozsudku krajský súd vychádzajúc z identických podkladov bez bližšieho vysvetlenia konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že boli riadnymi nájomcami alebo užívateľmi. Rozsudok krajského súdu bez náležitého odôvodnenia a bez odpovede na otázky a námietky žalobcov, no aj bez vysvetlenia vlastných záverov súdu, je
žalobcov rozhodnutím arbitrárnym a takto im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na ustálenú judikatúru ako aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobcovia ďalej namietali, že správne orgány opreli svoje rozhodnutia o neplatnosť hospodárskej zmluvy, pričom krajský súd najprv vyslovil nezákonnosť správneho rozhodutia, a to aj z dôvodu, že na posúdenie platnosti zmluvy správny orgán nemal právomoc, no v rozsudku napadnutom v tomto konaní krajsky súd tento záver nielenže nevyvrátil, ale sa ním ani bližšie nezaoberal, len prevzal tvrdenie žalovaného o neplatnosti uvedenej zmluvy. Žalobcovia zotrvali na názore, že boli užívateľmi predmetných pozemkov a zároveň, že boli splnné podmienky pre začatie konania
Správnym orgánom žalobcovia vytýkali, že im neumožnili využiť ich procesné práva - nebola im daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ani uplatniť svoje návrhy, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 SP; ak bolo vykonané dokazovanie, stalo sa tak v neprítomnosti žalobcov ako účastníkov konania a žalovaný ich navyše ani nepoučil o ich procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Dokonca im ani neoznámil začatie správneho konania, hoci je to v zmysle § 18 ods. 3 SP jeho obligatórnou povinnosťou. Pochybenie na strane správnych orgánov žalobcovia videli aj v tom, že správne rozhodnutia neboli riadne odôvodnené a nemajú zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 SP. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojom názore, že v čase podania návrhu nebola splnená zákonná podmienka
1 zákona zriadenie záhradkovej osady do 24. júna 1991 a tiež, že ZO SZZ 6-1 Bernolákovo, záhradková osada L., nemala riadne uzatvorenú tzv. veľkú zmluvu
vtedy platných zákonov č. 122/1975 Zb. alebo 123/1975 Zb.. Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
1 zákona č. 345/2012 Z. z. pôsobnosť krajských pozemkových úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov.
8 zákona č. 345/2012 Z. z. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úseku štátnej správy v pôsobnosti krajského pozemkového úradu začaté do 31. decembra 2012, dokončí obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mal krajský pozemkový úrad sídlo.
6 zákona č. 330/1991 Zb. obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov vykonávajú štátnu správu na úsekoch pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy
odseku 4 v územnom obvode kraja, v ktorom majú sídlo. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu členov ZO SZZ 6-1 Bernolákovo, L., na vysporiadane vlastníctva k pozemkom
zákona č. 64/1997 Z. z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stuňa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu pripojeného spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že žalobcovia dňa 30. decembra 2008 podali na Pozemkový úrad v Senci návrh
ú. Bernolákovo. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009 uvedený návrh zamietol s odôvodnením, že medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá zmluva
nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z., a tak vznikol medzi nimi nájomný vzťah
zákona a v takomto prípade záhradkár nie je užívateľom
2 zákona. V odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil vysloviac názor, že nebola splnená podmienka
1 zákona, a to zriadenie záhradkárskej osady do 24. júna 1991, ako aj to, že nebola uzavretá zmluva na dočasné užívanie pozemkov
vtedy platných zákonov (č. 122/1975 Zb. alebo č. 123/1975 Zb.), a teda nesplnením podmienky
2 zákona nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a užívateľom
1 zákona a z toho dôvodu žalobcovia neboli ani oprávnení podať návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom
uvedeného zákona. Žalovaný v rozhodnutí vyslovil tiež právny záver, že Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku uzavretá
júna 1989 bola uzavretá v rozpore s platnými právnymi predpismi, nakoľko MNV Bernolákovo nemalo k pozemku, ktorý bol predmetom tejto zmluvy, žiadny právny vzťah a jediný, kto mal k nemu právny vzťah, bolo JRD. Zo spisu ďalej vyplynulo, že ZO SZZ Bernolákovo vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa
Z menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy (účinnosť od
žalobcov však toto tvrdenie, ktoré si osvojil aj žalovaný, že právny vzťah k pozemku malo mať JRD Bernolákovo, nie je podložené žiadnym dôkazom a nevyplýva to z dôkazného materiálu nachádzajúceho sa v predmetnom spise.
1 zákona zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá Zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľove, alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členov a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala: a) právo správy (právo hospodárenia), alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
2 zákona nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou, alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločne hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“).
1 zákona ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva
osobitného predpisu (NV SR č. 208/1994 Z. z.), vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.
2 zákona nájomný vzťah
ods. 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku užívaného užívateľom, ak užívateľ: a/neužíva pozemok so starostlivosťou riadneho hospodára, b/zriadil na pozemku bez staveného povolenia alebo ohlásenia, c/uzavrel bez súhlasu vlastníka pozemku alebo záhradkárskej organizácie k pozemku podnájomnú zmluvu, alebo ho bez ich súhlasu iným spôsobom zveril tretej osobe, d/nezaplatil napriek písomnému upozorneniu splatné nájomné za bežný rok do 30. augusta nasledujúceho roka.
5 zákona nájomný vzťah
ods. 1 možno vypovedať len do začatia konania
októbru bežného roku. Výpovedná lehota je jeden rok, pričom sa nemôže skončiť pred dňom, v ktorom by užívateľovi zanikol nájom
3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, alebo pred poskytnutím náhrady
ods. 3 a 4.
1 zákona konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11, alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote
odseku
1 písm. f/ OSP ako nepreskúmateľný, pretože krajský súd sa v ňom riadne, resp. vôbec nevysporiadal s námietkami účastníkov 1/ až 3/. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu v uvedenom zrušujúcom uznesení: „...Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
1 OSP
ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Súd musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované komunitárne právo (čl. 7 ods. 2 ústavy) a
výsledku aj takéhoto prieskumu musí postupovať v súlade s citovaným článkom ústavy. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03). Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia, a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.... ...Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa námietky účastníkov konania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je preto zrejmé, ako sa s námietkami a argumentmi účastníkov vysporiadal, pretože k nim nezaujal žiadne stanovisko. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I., II. a III. rade,
názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu
čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).....“ Odvolací súd musel konštatovať, že krajský súd sa ani v novom rozhodnutí neriadil vyššie citovaným názorom odvolacieho súdu - nevysporiadal sa s argumentáciou účastníkov konania, len prevzal právne závery správneho orgánu bez akéhokoľvek náznaku uvedenia vlastného názoru a jeho zdôvodnenia. Bez povšimnutia ostali tvrdenia a listinné dôkazy predložené žalobcami týkajúce sa vlastníctva a správy predmetných pozemkov (keď žalobcovia tvrdili a preukazovali, že časť pozemku prešla na štát a časť bola v správe MNV). Práve tieto skutočnosti sú
názoru odvolacieho súdu rozhodujúce pri posúdení, či bola splnená podmienka vyplývajúca z § 2 ods. 1 zákona, teda či bola uzavretá zmluva so subjektom, ktorý k sporným pozemkom mal niektoré z tam uvedených práv. Ako dôvodne podotkla účastníčka konania 1/ - vo veci nie je ani tak dôležité posúdenie platnosti hospodárskej zmluvy, ako preukázanie, že zmluva bola uzavretá medzi ZO SZZ a niektorým zo subjektov uvedeným v § 2 ods. 1 zákona. V prípade nepreukázania uvedeného sa nemôžu žalobcovia domáhať usporiadania užívania pozemkov na základe návrhu
1 zákona. Krajský súd však v tomto smere nevyslovil žiadny názor, ktorý by aj riadne odôvodnil - len prebral tento záver z rozhodnutia správneho orgánu. Navyše krajský súd v novom rozhodnutí prevzal aj konštatovanie žalovaného o neplatnosti hospodárskej zmluvy, hoci v pôvodnom rozhodnutí sám konštatoval nedostatok právomoci správneho orgánu vysloviť neplatnosť zmluvy a urobil tak bez akéhokoľvek odôvodnenia zmeny svojho názoru. Rovnako tak aj záver o vzniku nájomného vzťahu medzi užívateľmi a vlastníkmi, pričom v tomto rozsudku krajský súd vychádzajúc z identických podkladov bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že boli riadnymi nájomcami alebo užívateľmi, hoci pôvodne tvrdil (opäť bez vysvetlenia), že nimi boli. V tomto smere dal odvolací súd za pravdu žalobcom, že takýto rozsudok krajského súdu je arbitrárny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný. Krajskému súdu treba vytknúť aj to, že ani náznakom nezdôvodnil, prečo (tentoraz)
neho vznikol nájomný vzťah
zákona medzi vlastníkmi a užívateľmi, z čoho má vyplývať, že žalobcovia nie sú užívateľmi, pričom takýto záver konštatoval aj prvostupňový správny orgán, no druhostupňový správny orgán v poslednom odseku na strane 2 svojho rozhodnutia uviedol, že
1 zákona nesplnením podmienky
2 zákona nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi užívateľmi a vlastníkmi.
názoru odvolacieho súdu správne orgány sa mali v konaní predovšetkým vyporiadať s tým, či MNV Bernolákovo bolo subjektom, aký malo na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona, a to s ohľadom na všetky predložené dôkazy, ku ktorým mali zaujať svoje jednoznačné stanovisko a vysvetliť, prečo predložené doklady nepovažovali za relevantné (napr. list ONV Bratislava - vidiek, ktorým bola ZO odkázaná na MNV, s ktorým mala užívacie vzťahy k pozemkom usporiadať). Neprináleží správnemu orgánu posudzovať platnosť zmluvy, hoci by šlo i o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva ex lege, pretože aj absolútnu neplatnosť úkonu môže vysloviť len všeobecný súd. Vzhľadom na uvedené sa aj rozhodnutia správnych orgánov javia ako nedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci a ich odôvodnenie nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie ich zákonnosti. V správnom súdnictve sa vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov, a preto sa od konajúceho súdu neočakáva, že bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti doplňovať chýbajúce právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
názoru odvolacieho súdu rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonom požadované náležitosti, neobsahuje vlastne žiadne odôvodnenie - tým nemôže byť len prevzatie záveru správneho orgánu bez vyporiadania sa s relevantnými námietkami účastníkov konania a uvedenia vlastného názoru súdu, najmä s ohľadom na to, že v pôvodnom rozsudku dospel na základe identických čiatkových názorov k úplne opačnému záveru. Avšak vzhľadom na rozpory a nedostatky skutkových zistení ako aj právneho posúdenia, ktoré videl odvolací súd v rozhodnutiach správnych orgánov, nebolo dôvodné rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že sa rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušuje z dôvodov podla § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ OSP a vec sa mu vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP). Povinnosťou správneho orgánu v novom konaní bude ustáliť okruh účastníkov konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona (ktorým má byť aj záhradkárska organizácia), riadne poučiť všetkých účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a umožniť im aj ich realizáciu, vykonať potrebné dôkazy a vyhodnotiť ich, dôkladne zvážiť predložené listinné doklady (aj tie dodatočne predložené, ktoré majú svedčiť o vlastníctve čsl. štátu a práve správy MNV), zaujať jednoznačné a riadne odôvodnené stanovisko ohľadne skutočnosti, či MNV Bernolákovo bolo subjektom, aký malo na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona a následne posúdiť splnenie či nesplnenie ďalších zákonných podmienok pre konanie o návrhu žalobcov a vydať rozhodnutie, ktoré aj riadne odôvodní a uvedie v ňom, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (§ 47 ods. 3 SP). O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1, 2 OSP, § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 2 OSP tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu uplatnených a riadne vyčíslených trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal žalobcom 1/ až 15/ v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) náhradu trov konania v celkovej výške 5.588,32 €. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 5.522,32 € a iných trov konania vo výške 66 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej služby a k nim prislúchajúce režijné paušály:
právnej úpravy platnej do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.