1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o priestupkoch alebo ZoP), pretože svojim konaním porušil § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku (ďalej len Zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že dňa
lekárskej správy s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní. na ktoré nebol práceneschopný ani obmedzený v obvyklom spôsobe života, k zrážke vozidiel nedošlo, vodič U. Y. z miesta dopravnej nehody odišiel bez zastavenia a stotožnený bol až ďalším šetrením orgánov PZ. Za tento priestupok bola žalobcovi
P uložená sankcia - pokuta vo výške 200 Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov (pričom
2 cit. zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý obvinený nesmel už túto činnosť vykonávať. t. j. 6 mesiacov od
P zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský dopravný inšpektorát v Prešove rozhodnutím č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa
2 písm. c/ zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá: 1/ pokuta vo výške 200 Eur (slovom dvesto eur) ..." a nahrádil nasledujúcim textom č. 1: „...dňa 4. novembra 2010 o cca 18:13 hod. pri dopravnej nehode...“, textom č. 2: „...došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., stojaceho pri stredných dverách autobusu ... " a textom č. 3: „...
2 písm. c/ zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá : 1/pokuta vo výške 150 Eur (slovom stopäťdesiat eur) ... ". V ďalšej časti odvolanie U. Y. podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. PaedDr. Ivana Pecnika PhD.. MBA zamietol a rozhodnutie potvrdil. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Prešove na základe žaloby U. Y. preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
O.s.p., pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho
1 O.s.p. potvrdil. Po rozsiahlom konštatovaní obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bolo, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z neúplné zisteného skutočného stavu veci, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpia vadou, ktorá má vplyv na ich zákonnosť (žalobcovi na ústnom pojednávaní nebolo umožnené klásť svedkom a poškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach neboli vykonané ďalšie dôkazy na preukázanie zavinenia dopravnej nehody, napríklad znalecký posudok z odvetvia nehôd v cestnej doprave). Krajský súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich postupu zistil, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci bol náležite zistený skutočný stav veci a bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa dňa
1 písm. g/ Zákona o priestupkoch porušením povinností v ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náležité dokumentovaný. Vykonané dokazovanie viedlo k správnym právnym záverom. Krajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že za účelom preskúmania spáchania priestupku žalobcom nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody. Z výpovede žalobcu pred správnym orgánom totožnej s výpoveďou vodiča autobusu a poškodeného a ďalšej účastníčky dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť pri odbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD. Žalovaný sa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní. Svoju úvahu riadne odôvodnil. Ďalšie dokazovanie v tomto smere by nezmenilo posudzovanie spáchania priestupku žalobcom. Skutkový stav bol správnymi orgánmi dostatočne zistený. Vo vzťahu k uloženej sankcii správne postupoval žalovaný, ak zmenil výšku sankcie a uložil ju v ním uvedenej výške. Aj krajský súd sa domnieval, že aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o priestupkoch v tomto prípade neprichádza do úvahy. Námietku teda považoval za právne irelevantnú. III. Odvolanie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane dôvodil, že súd sa nevzal do úvahy skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nebolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, a teda nemal byť uznaný vinným zo spáchania priestupku
1 písm. g/ ZP. Nie je možné vysloviť záver, že žalobca zavinil predmetnú dopravnú nehodu, nakoľko sa vyžaduje preukázanie nedbanlivostného konania spočívajúce v porušení všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. K tomuto preukázaniu nedošlo, pretože technika jazdy žalobcu bola správna. Vodič autobusu mohol pokračovať v jazde bez zmeny smeru jazdy a aj bez zmeny rýchlosti jazdy, teda žalobca ho nijakým spôsobom neohrozil ani neobmedzil, o čom svedčí skutočnosť, že zastavil cca 7 metrov pred vozidlom žalobcu, ktoré stálo v dostatočne širokom jazdnom pruhu asi len jeden meter z dôvodu zabezpečenia si dostatočného a bezpečného rozhľadu. Namietal tiež, že pre objektívne príčiny (nepriaznivé počasie a poveternostné podmienky) nemohol on ani jeho právny zástupca stihnúť termín pojednávania, ktoré sa napriek upozorneniam (v priebehu dňa, keď sa malo pojednávanie konať) adresovaným z ich strany súdu, uskutočnilo bez ich prítomnosti, a tým sa im odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal i na to, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje tvrdenie: „...súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že vo výpovediach žalobcu, vodiča autobusu, poškodeného a ďalšej cestujúcej neboli zistené rozpory", pričom žalobca v žalobe v bode II.A vyslovene na rozpory vo výpovediach poukázal, a to jednak na rozpory v dvoch výpovediach vodiča autobusu a rozpory medzi výpoveďami vodiča autobusu a žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej uviedol: „Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
51. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov“. „Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležité odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu“. Žalobca sa teda domnieval, že súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku vôbec nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Žalobca má za to, že súd sa obmedzil predovšetkým na opis administratívneho spisu. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel súd k svojmu záveru a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Žalobca bol toho názoru, že odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Žalobca tiež uviedol, že
jeho názoru sa pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov prvostupňový súd nemôže bez ďalšieho jednoducho stotožniť s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu bez vykonania náležitého prieskumu rozhodnutia. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne relevantné odôvodnenie. Žalobca preto uzatvoril svoje úvahy tým, že súd pochybil, keď žalobu zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré boli v žalobe uvedené. Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdu ochranu, ktorá je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/30/2012-77 zo dňa 7. februára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný poukazujúc na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku navrhol tento potvrdiť. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd síce verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
P v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 4. novembra 2010 v čase cca 18:13 hod. dopustil priestupku tak, že ako vodič osobného motorového vozidla VW Passat ev. č. F. pri odbočovaní vľavo nedal pri odbočovaní z Panónskej ulice na Dolnozemskú v Bratislave prednosť v jazde protiidúcemu autobusu MHD linky č. 191 ev. č. F., ktorého vodič T. E. v snahe zabrániť zrážke medzi vozidlami s autobusom prudko brzdil, v dôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho T. S. v autobuse avšak k zrážke vozidiel nedošlo. Za tento priestupok bola žalobcovi
P uložená sankcia - pokuta vo výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň bol
1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.
P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
P na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
P priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
3 Zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
2 písm. c/ Zákona o priestupkoch za priestupok
odseku 1 písm. e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.
Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti o uložení ochranného opatrenia o nároku na náhradu škody a o trovách konania.
4, veta prvá ZCP vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a preto je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a/ až d/ ZCP.
1, 2 a 3 ZCP: Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností
6,
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zistil, že správne orgány - Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát - neaplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu, najmä na posúdenie skutku a tým aj na uloženie sankcie. Zo skutkových zistení vyplýva jednoznačne, že žalobca riadil vozidlo a pri jeho odbočovaní vľavo vošiel ním (
žalobcovho tvrdenia asi 1 meter) sčasti do jazdnej dráhy autobusu - vozidla, ktoré malo prednosť v jazde. Tým mal prinútiť jeho vodiča náhle zmeniť rýchlosť jazdy, pričom pri prudkom brzdení došlo k zraneniu jedného z cestujúcich. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov, ako aj dispozičnou zásadou sústredil pozornosť na úplnosť a dostatočnosť zisteného skutkového stavu, ako podkladu pre výrok rozhodnutia o priestupku. Z administratívneho spisu a záznamu o dopravnej nehode vyplýva jednoznačné konštatovanie o nedaní prednosti v jazde žalobcom. Zo záznamu o podaní vysvetlenia s U. Y. spísaným dňa
toho ako si svedkovia zapamätali alebo momentálne vyjavili v pamäti kritické momenty) popisujú rozdielne, či T. S. stál, sedel alebo bol pri stredných, či predných dverách. Rovnako popis jazdy žalobcu T. E. nič nemení na zistení, že žalobca nedal prednosť v jazde ním riadenému autobusu. Spôsob a príčiny vzniku zranenia (nie medicínske) cestujúceho T. S. v autobuse, majú totiž vplyv nielen na kvalifikáciu konania žalobcu, ale i uloženú sankciu. Žalovaný bude preto musieť zabezpečiť posúdenie techniky jazdy vodiča T. E., so zreteľom na uvedené pochybnosti tak, aby bolo možné objektívne a spravodlivo zistiť, či najvhodnejším (z hľadiska primeranosti - autobus naplnený cestujúcimi) a najefektívnejším spôsobom vyhnutia sa zrážke vozidiel žalobcu a T. E. za danej situácie bolo prudké brzdenie autobusu. Odborné posúdenie by malo dať orgánu objasňujúcemu priestupok podklad k tomu, aby pri hodnotení dôkazov mohol jednoznačne a bez pochybností ustáliť a vysloviť záver, že zranenie T. S. bolo výlučne v príčinnej súvislosti s nedaním prednosti v jazde žalobcom alebo súviselo aj s rýchlosťou autobusu, ktorého vyššiu než dovolenú rýchlosť nezapríčinil žalobca, s technikou jazdy vodiča T. E. (jazda cez križovatku) a nevyužitím iných možností na odvrátenie stretu vozidiel, resp. inými významnými skutočnosťami, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmaním predloženého spisu neuniklo, že k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o priestupku rozhodnutím Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu č. k. KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 z 24. februára 2012, došlo len jednostranne v neprospech žalobcu s konštatovaním, že zákon bol porušený, keď za priestupok kvalifikovaný
P bola uložená sankcia len 200 € a zákaz činnosti len 6 mesiacov, napriek tomu, že zákon
2 písm. a umožňuje pri takej kvalifikácii konania uložiť sankciu najmenej 300 € a zákaz činnosti najmenej na dobu najmenej na dobu 1 rok. V ostatnej časti krajský dopravný inšpektorát pôvodné rozhodnutie o priestupku z 26. januára 2011 nepodriadil preskúmaniu mimo odvolacieho konania. Ak by tomu tak bolo, bol by pri preskúmaní zistil i to, že žalobca sa k spáchaniu priestupku priznal a oľutoval ho.
2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
ustálenej praxe zákonodarca takýmto spôsobom zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. V danom prípade došlo k porušeniu zákona chybou orgánu objasňujúceho priestupok, ktorý uložil sankciu pod sadzbu uvedenú v zákone za priestupok, pre ktorý bol žalobca uznaný vinným. Žalobca, ako obvinený z priestupku mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. Odvolací súd považuje z tohto pohľadu zrušenie pôvodného rozhodnutia o priestupku za nezodpovedajúce duchu zákona. Na druhej strane krajský dopravný inšpektorát sa pri preskúmaní mimo odvolacieho konania vôbec nezaoberal dodržaním zákona ohľadne zisteného skutkového stavu, čo viedlo ihneď v novom konaní k upusteniu od pôvodnej kvalifikácie skutku aj
P (pre ktorú bolo rozhodnutie o priestupku fakticky zrušené), pretože nebolo možné žalobcovi preukázať, že konal čo i len v nevedomej nedbanlivosti, keď opustil miesto skutku, domnievajúc sa, že nespôsobil žiadny škodlivý následok. Odvolací súd sa domnieva, že krajský dopravný inšpektorát mal dbať zvýšenej ochrany práv aj žalobcu a so zreteľom na právnu stabilitu formálne nezrušovať právoplatné rozhodnutie o priestupku, a ak to považoval za nevyhnutné, potom mal objektívne a spravodlivo zhodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy a zrušiť pôvodné rozhodnutie o priestupku nielen pre zistenú formálnu chybu, ale aj pre nedostatočne zistený skutkový stav. Pokiaľ žalobca namietal porušenie svojich práv v konaní pred orgánom objasňujúcim priestupok
P o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Iná - odlišná situácia nastala v priebehu pojednávania pred Krajským súdom v Prešove 7. februára 2013, ktoré sa konalo napriek snehovej kalamite a úradnému záznamu o meškaní žalobcovho právneho zástupcu. Týmto postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred ním a uplatniť svoje práva, najmä na obhajobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov, zhodnotiac doposiaľ vykonané dôkazy a preskúmajúc konanie žalovaného i krajského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V. Trovy konania O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu, pokiaľ ju navrhovateľ vyčísli, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.