Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžd/31/2012 Identifikačné číslo spisu: 5012200236 Dátum vydania rozhodnutia: 15.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 70ods.

7 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý mu bol zadržaný 20. novembra 2011

§ 70ods.

1 písm.

1. a)citovaného zákona. Vodičský preukaz nebol účastníkovi konania vrátený, pretože je dôvodne podozrivý z priestupku, ktorého sa mal dopustiť porušením § 4 ods. 2 písm.
2. c)zákona č. 8/2009 Z. z. preto, že 20. novembra 2011 o 01.20 hod. riadil motorové vozidlo značky Volvo XC 90, ev. č. F. po štátnej ceste II. triedy č. 537 v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok, a na mieste zvanom Pod skalkou v Liptovskom Hrádku bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Na výzvu hliadky bol podrobený vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou, ktoré bolo vykonané o 01.20 hod. prístrojom typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313 a ktorým mu bola zaznamenaná hodnota 0,34 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Na lekársky odber a vyšetrenie krvi sa nežiadal. Za tento skutok mu možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, z ktorých dôkazových materiálov vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a to Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 20. novembra 2011, v ktorej sa po poučení nachádza i vysvetlenie podozrivého z priestupku,

ktorého ho hliadka zastavila ako nevodiča stojac pred penziónom Skalka v Liptovskom Hrádku. V čase „fúkania" nešoféroval, bol si zobrať veci z auta. K ostatným veciam sa vyjadrí na správnom konaní. Ďalej vychádzal z listinného dôkazu Zápis o dychovej skúške, z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu z toho istého dňa a z úradného záznamu z toho istého dňa spracovaného stržm. S. U., z ktorého vyplýva, že toho dňa hliadka v zložení práp. S. S. a stržm. S. U. v obci Liptovský Hrádok spozorovali vozidlo, ktoré prichádzalo v smere od obce Liptovský Peter do Liptovského Hrádku, ev. č. F.. Na križovatke Pod skalkou bolo uvedené vozidlo zastavené a následne kontrolované. Vodič bol vyzvaný, aby preparkoval svoje vozidlo bližšie ku krajnici. Vodič sa s vozidlom presunul k pravej krajnici na začiatku ul. Hradná. Vodič nepredložil osvedčenie o evidencii vozidla, pričom uviedol, že je zadržané. Ďalej bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu prístrojom ALCOTEST 7410: ARHH-0313, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,34 mg/l. Zápis o dychovej skúške odmietol podpísať. Následne mu bol zadržaný vodičský preukaz a vydané potvrdenie o jeho zadržaní. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a žalovaný rozhodnutím č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-15/2012 z

1. februára 2012 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa zaoberal nielen zákonnými podmienkami pre zadržanie vodičského preukazu, ale aj dôkazmi o spáchaní priestupku žalobcu. II. Konanie na súde I. stupňa Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Ako žalobné dôvody zopakoval svoje tvrdenie, že neviedol motorové vozidlo, ale v motorovom vozidle stojacom pred penziónom Skalka iba sedel a hľadal veci osobného charakteru, pričom mal zapnutý motor vozidla kvôli osvetleniu a aby mu nebola zima. S týmto vyjadrením žalobcu sa správny orgán nevysporiadal. Ak žalovaný žiadal od žalobcu, aby predložil dôkazy, ktorými by bol schopný spochybniť alebo vyvrátiť skutočnosť, že motorové vozidlo viedol a dychovú skúšku vykonal ako vodič motorového vozidla, preniesol dôkazné bremeno na účastníka konania, čím vlastne poprel účel správneho konania ako takého. Poukazoval tiež na to, že nepreparkoval údajne zastavené motorové vozidlo aj preto, že plocha vymedzená penziónom Skalka je dostatočne veľká. Nejedná sa však o parkovisko pred penziónom Skalka, pretože takéto parkovisko ani neexistuje. Ďalej namietal, že k vykonaniu dychovej skúšky ho prinútila hrozba trestného stíhania. Keďže žalobca pred vykonaním dychovej skúšky motorové vozidlo neviedol, nevykonával ani činnosť ohrozujúcu zdravie alebo život ľudí. Upozornenie na legislatívnu zmenu spočívalo vlastne v tom, že príslušníci PZ mu hrozili trestným konaním v situácii, ktorá takéto trestné konanie vylučovala, navyše majúc v držbe doklady žalobcu. Ďalej poukázal na to, že mu nebola umožnená opakovaná dychová skúška na alkohol, pričom z bodu 3 usmernenia Prezídia PZ z
2. augusta 2011 táto povinnosť policajtom vyplýva. Tiež mu bolo odopreté lekárske vyšetrenie odberom krvi, a to s poukazom na štrajkovú pohotovosť lekárov. Toto tvrdenie si žalobca nemohol overiť a javilo sa mu ako pravdivé. V zmysle čl. 1 ods. 5 pokynu R ODP P PZ č. 5/2009 o postupe útvarov PZ pri používaní cestných rýchlomerov nepredložením certifikátu o poslednej kalibrácii prístroja na požiadanie žalobcu došlo zo strany policajnej hliadky k porušeniu tejto smernice nehovoriac o tom, že takéto nepredloženie certifikátu zakladá následnú nepreskúmateľnosť merania, resp. správnosti merania. Či mal alebo nemal prístroj nálepku, na ktorej je vyznačená doba platnosti kalibrácie, je irelevantné. Ďalej namietal odchod hliadky z miesta priestupku. Ak hliadka z miesta priestupku odišla, pričom

jej zistení vodič mal byť pod vplyvom alkoholu, toto nepriamo potvrdzuje tvrdenie, že k žiadnemu dopravnému priestupku ani nedošlo.

neho nie je v poriadku, ak by hliadka z miesta priestupku odišla, ak by vodič vozidla požil alkohol a nachádzal by sa v nočných hodinách 10 km od miesta trvalého bydliska. Nebol policajnou hliadkou poučený o svojich právach. Prípadný podpis pod poučením je dodatočne vpísaným falzom. Ďalej namietal druhostupňovým správnym orgánom dané vysvetlenie charakteru správneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Takýmto konaním sa neguje podstata potreby správneho konania ako takého. Aký význam má správne konanie, ak pred jeho ukončením je uložená sankcia, ktorá má byť jeho výsledkom? Poukázal na porušenie lehôt na vydanie správnych rozhodnutí, a to v zmysle § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uložiť povinnosť žalovanému vydať zadržaný vodičský preukaz žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z

1. apríla
2. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí, pričom poukázal na to, že príslušníci policajnej hliadky nemuseli žalobcovi umožniť opakované vykonanie dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, pretože v danom prípade neboli splnené podmienky usmernenia viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-985/2011 z
3. augusta 2011 uvádzané v žalobe. Tiež je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že hliadka musí mať pri sebe certifikát o kalibrácii prístroja na zisťovanie požitia alkoholu v dychu, pretože tento je opatrený kontrolnou nálepkou. Overenú fotokópiu certifikátu následne policajt vykonávajúci objasňovanie priestupku priloží do priestupkového spisu a tento odstúpi správnemu orgán, čo sa i stalo. Pokyn riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ č. 5/2009, ktorý uvádza žalobca v žalobe sa týka používania cestných rýchlomerov, tzv. radarov a nemá s používaním prístroja na zisťovanie požitia alkoholu v dychu nič spoločné. Tiež zotrval na názore, že po zadokumentovaní priestupku policajti nemajú povinnosť ostať na mieste strážiť vozidlo žalobcu, aby mu zabránili v prípadnej ďalšej jazde. Takúto činnosť PZ nevykonáva. Vodič môže o prepravu odstaveného vozidla napr. do miesta trvalého bydliska požiadať osobu oprávnenú viesť motorové vozidlá. K tvrdeniu o sfalšovaní podpisu žalobcu na správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy uviedol, že policajti nemali potrebu podpis žalobcu na tomto tlačive sfalšovať, nakoľko ak by tento poučenie odmietol podpísať, boli by túto skutočnosť do správy priamo uviedli. Tiež zotrval na svojom právnom posúdení správneho konania o zadržaní vodičského preukazu s tým, že toto rozhodnutie musí byť vydané pred vydaním rozhodnutia o priestupku v priestupkovom konaní a ešte nie je rozhodnutím o jeho vine, ani o uložení sankcie za spáchaný priestupok, ako si to vysvetľuje žalobca. Zadržanie vodičského preukazu sa vykonáva

zákona č. 8/2009 Z..z. a uloženie sankcie za spáchaný priestupok sa riadi zákonom o priestupkoch. Čo sa týka lehôt na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, táto je stanovená špeciálne v § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorá bola dodržaná. Taktiež bola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal i právoplatne neskončeným konaním o priestupku žalobcu, v rámci ktorého bolo vydané i napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a žalobu zamietol s poukázaním na to, že nezistil pochybenia správnych orgánov v postupe a pri rozhodnutiach vydaných v spojitosti so zadržaním vodičského oprávnenia žalobcu. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v ňom v podstate tie isté dôvody ako v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu tvrdiac, že vo vozidle iba sedel a vyberal si veci, avšak vozidlo neriadil, že neboli dodržané lehoty na vydanie správnych rozhodnutí v konaní o priestupku, že mu nebol predložený certifikát o kalibrácii Alcotesteru a nebol mu umožnený odber krvi. Rozobral podstatu zadržania vodičského preukazu ako

neho sankčného prostriedku, ktorý nemôže priestupkový orgán uložiť, ak súčasne nekoná o priestupku. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že lehoty na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu boli dodržané a rozhodnutie o priestupku bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané

1. apríla
2. K námietke, že zadržanie vodičského preukazu je sankciou žalovaný uviedol, že sankcie za priestupky sú uvedené výhradne v ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V tomto zmysle poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/139/2008,

ktorého zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe riadiť motorové vozidlo do času, než bude rozhodnuté o skutku, ktorého sa mala dopustiť a ktorý bol kvalifikovaný ako priestupok. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa mal v čase zadržania jeho vodičského preukazu dopustiť ďalšej jazdy pod vplyvom alkoholu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Pred samotným vecným hodnotením jednotlivých odvolacích námietok odvolací súd predovšetkým skúmal podmienky konania v súlade s ustanovením § 103 a nasl. O.s.p., a to z toho hľadiska, či žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 248 písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd teda posudzoval, či rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu

§ 70ods.

7 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, nespadá pod kompetenčnú výluku ustanovenú v § 248 písm. a/ O.s.p. pre rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy.

§ 103O.s.p.

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

§ 248ods.

1 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

ustálenej judikatúry, k tomu, aby išlo o rozhodnutie predbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., musí ísť o rozhodnutia správneho orgánu, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí a nie sú preto spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach ani svojím obsahom, ani vydaniu rozhodnutia predchádzajúcim postupom, pričom túto podmienku nepovažoval odvolací súd v danej veci za splnenú. Navyše ani prípadné preskúmanie takého rozhodnutia nemožno považovať za vadu súdneho konania, pretože v prípade pochybností by tak súd poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Odvolací súd preto preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a pri posudzovaní správnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu zistil v jeho postupe len nepodstatné pochybenie nemajúce vplyv na výrok napadnutého rozsudku, a to, že krajský súd preskúmaval okrem skutočností dôležitých pre posúdenie, či k zadržaniu vodičského preukazu došlo na základe zákona a v súlade s ním, aj skutočnosti a dôkazy dôležité pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku.

§ 70odsekov 1 až 7 (zadržanie vodičského preukazu) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP),

§ 100aalebo § 106a.

miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

odseku 1 písm.

1. b)až
2. e)sa nevydáva. So zreteľom na tieto ustanovenia je nevyhnutné pri preskúmavaní zadržaného vodičského preukazu skúmať len uvedené zákonné podmienky: 1/ možnosť uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla - teda či prebieha zároveň priestupkové konanie, ako v danom prípade alebo sú splnené iné podmienky uvedené pod písmenami b/ až e/ § 70 odseku 1 ZCP, 2/ či vodičský preukaz zadržal policajt, 3/ či bol vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky, 4/ či bolo o zadržaní vodičského preukazu vydané potvrdenie, 5/ či najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu bol vodičský preukaz zaslaný orgánu Policajného zboru príslušnému

miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný a 5/ napokon, či orgán Policajného zboru vydal do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Všetky tieto zákonné podmienky v prerokúvanom prípade splnené boli. Žalobcovi bol

citovaného ustanovenia ods. 1 písm. a/ zadržaný vodičský preukaz preto, že bol hliadkou polície zastavený a po dychovej skúške mu bol nameraný alkohol v dychu, teda bol podozrivý z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v konaní o tomto priestupku mu mohla byť uložená sankcia zákazu činnosti. Zadržanie vykonal policajt, vodičský preukaz vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši

1. februára 2010 pod č. F.. O zadržaní vodičského preukazu č. F. bolo vydané o 01.20 hod.
2. novembra 2011 potvrdenie č. AA188771 a samotné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši
3. novembra 2011 - v zákonnej pätnásťdňovej lehote. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného spĺňalo všetky zákonné náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). K zadržaniu došlo teda zo zákonných dôvodov, ktoré boli dodržané i z hľadiska formálnych znakov i z hľadiska materiálneho, pretože vodičovi pod vplyvom alkoholu bolo nevyhnutné zamedziť v ďalšej jazde. Preskúmanie konania o priestupku v tomto konaní krajským súdom bolo nad rámec predmetu konania i žaloby, navyše i preto, že priestupkové konanie v čase podania žaloby
4. apríla 2012 nebolo právoplatne skončené (rozhodnutie o priestupku bolo orgánom prvého stupňa vydané
5. apríla 2012), čo je jedna zo základných podmienok preskúmania správneho rozhodnutia súdom (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Táto skutočnosť však nemala vplyv na správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú

§ 250jods.

1 O.s.p. po zistení, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. ako vecne správne. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.