Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 232/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P. T., bývajúceho v K., proti ţalovanej M. - S., spol. s. r.o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti a o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12 C 149/2008, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2010 sp. zn. 3 Co 59/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I uznesením z
- januára 2010 č.k. 12 C 149/2008-113 nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Skonštatoval, ţe majetkové a sociálne pomery ţalobcu sú nadpriemerné a na dosiahnutie základného práva na súdnu ochranu viac ako dostačujúce. Vychádzal z toho, ţe výška uplatnenej nemajetkovej ujmy bola stanovená ţalobcom, a uplatnená náhrada škody je ušlým ziskom, ktorý si tieţ stanovil sám ţalobca. V oboch prípadoch ide o „fiktívnu“ ujmu. Ţalobca je preto povinný znášať náklady na zaplatenie súdneho poplatku. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu uznesením z
- júna 2010 sp. zn. 3 Co 59/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe priznal ţalobcovi čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za návrh v rozsahu 75%. Odvolací súd sa nestotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, ţe v prípade nárokov uplatňovaných ţalobcom sa jedná o „fiktívnu“ ujmu. Povaţoval za nepochybné, ţe majetkové pomery ţalobcu mu neumoţňujú bez ohrozenia jeho vlastnej existencie zaplatiť súdny poplatok za uplatňované nároky. Na druhej strane však ţalobca disponuje určitým majetkom. S prihliadnutím na majetkové a sociálne pomery ţalobcu, ako aj na povahu nároku a výšku súdneho poplatku, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu ţalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku sčasti vyhovel. 2 6 Cdo 232/2010 Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí alebo ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mala za to, ţe súdy jej svojim postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko jej neboli doručené prílohy k ţalobnému návrhu, rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, odvolanie ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu a podanie, ktorým ţalobca upravil svoj ţalobný návrh. Zároveň odôvodnila dovolanie aj tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie podala oprávnená osoba. K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať poţiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. V prejednávanej veci dovolanie ţalovanej smeruje síce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, a teda mohlo by byť podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. objektívne prípustné, avšak jeho prípustnosť bolo potrebné posúdiť aj z hľadiska, či je prípustné subjektívne. Subjektívna prípustnosť odráţa stav procesnej ujmy určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol zaloţiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne zaloţil. Z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, ţe oprávnenie ho podať (subjektívna prípustnosť) svedčí účastníkovi, v ktorého neprospech toto porovnanie vyznieva, ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, ţe dovolací súd toto rozhodnutie zruší. Ţalovaná si v tomto prípade nárokuje oprávnenia, i keď nie je dôvod, aby jej ich právny poriadok garantoval. Povinnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok je 3 6 Cdo 232/2010 verejnoprávna povinnosť účastníka konania voči štátu, ktorá sa protistrany v konaní nedotýka. O miere a rozsahu tejto procesnej podmienky rozhoduje výlučne štát, v ktorého mene koná súd. Procesné ani hmotnoprávne postavenie druhého účastníka konania nie je nijako dotknuté, nezakladajú, ani nemenia sa jeho práva, ani mu nevzniká ujma. Formálne by zákon umoţňoval proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu, podať dovolanie podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. To ale neznamená, ţe právo podať dovolanie patrí ktorémukoľvek účastníkovi konania. Toto právo náleţí iba tomu účastníkovi konania, ktorý bol dotknutý napádaným rozhodnutím. Podobne, ako je to v prípade poriadkovej pokuty, kde takéto rozhodnutie môţe napádať iba ten z účastníkov konania, ktorý bol rozhodnutím dotknutý. Z uvedeného výkladu moţno vyvodiť, ţe ţalovaná nebola oprávnená podať dovolanie proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, nakoľko v tejto časti konania nešlo o sporový právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou ako účastníkmi konania, ale o verejno- právny vzťah medzi súdom a ţalobcom. V ţiadnom prípade nedošlo k zmene práv a povinností ţalovanej, ani jej práva a povinnosti neboli nijakým spôsobom dotknuté. Nebolo ani potrebné ţalovanej doručovať prvostupňové uznesenie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov pre ţalobcu, ani ţalobcove odvolanie proti tomuto uzneseniu, ani iné dokumenty, ktoré s oslobodením ţalobcu od súdnych poplatkov súvisia. Nemoţno preto hovoriť ani o odňatí moţnosti konať pred súdom, tak ako ho namieta dovolateľka. Tvrdenia ţalovanej, podľa ktorých jej mali súdy odňať moţnosť konať pred súdom tým, ţe jej nedoručili podanie, ktorým ţalobca upravil svoj ţalobný návrh, sú nedôvodné a nespôsobujú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú by bolo potrebné napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Tento dočasný nedostatok sa týka konania vo veci samej a vôbec nesúvisí s postupom súdu pri rozhodovaní o oslobodení ţalobcu od platenia súdnych poplatkov. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. 4 6 Cdo 232/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová