1 zákona v znení účinnom od 28.12.2004 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie vzniknuté do 31.12.2002, môže Sociálna poisťovňa postúpiť
za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok
prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov. Odplata za postúpenú pohľadávku je
f) zákona príjmom Sociálnej poisťovne. Odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia, odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia sú v zmysle § 163 ods. 2 písm. d), resp.
2 písm. d) zákona jednou zo zložiek tvoriacich základný fond individuálneho poistenia, základný fond starobného poistenia Sociálnej poisťovne.
9 písm. a) zákona, od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky. Úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, uvedenej v § 277b ods. 1 zákona, má za následok, že dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie sa považuje za zaplatené dňom úhrady tejto odplaty. Zo spisu odporkyne nevyplýva, či a kedy bola na účet Sociálnej poisťovne zaplatená odplata za postúpenú pohľadávku na dlžnom poistnom za obdobie od
2 písm. a), b) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa
1 zákona totiž pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak.
názoru súdu tieto podmienky sú určené a konkretizované práve v ust. § 277b zákona o sociálnom poistení, z ktorého dôvodu sa s postupom odporkyne nemohol stotožniť.“ Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie, v ktorom o.i. dôvodila tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na nasledovné dôvody: „V období od
1 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právny názor krajského súdu, že úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na dôchodkové zabezpečenie sa považuje za uhradenie dlžného poistného, je
odporkyne nesprávny.
ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného negatívneho vymedzenia podmienok, za ktorých splnenia je odporkyňa oprávnená postúpiť pohľadávku, vyplýva, že pohľadávku na poistnom na dôchodkové poistenie po roku 1994 je možné postúpiť tretej osobe. Uvedená tretia osoba nemusí mať 100 % majetkovú účasť štátu. Inak ustanovuje zákon Č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 277b, avšak uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávku navrhovateľa.
ustanovenia § 149 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
ustanovenia § 149 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky, oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou. Z citovaných ustanovení vyplýva, že postúpením pohľadávky a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku zanikla povinnosť navrhovateľa zaplatiť poistné za uvedené obdobie, pretože
9 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky. Žiadny právny predpis neumožňuje hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia z dôvodu, že pohľadávka na poistnom bola postúpená tretej osobe. Úhradu odplaty za postúpenú pohľadávku alebo splnenie záväzku, ktorý vznikol postúpením pohľadávky na poistnom tretej osobe, nie je možné považovať za zaplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie. Dodatočné zaplatenie pohľadávky navrhovateľa tretej osobe, t. j. spoločnosti BA One, s. r.o., nie je teda možné považovať za splnenie podmienky zaplatenia poistného, pre výber ktorého je zákonom určená Sociálna poisťovňa. Preto ani nie je možné túto dobu považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Z vyššie uvedeného súčasne vyplýva, že k hodnoteniu obdobia samostatnej zárobkovej činnosti, za ktoré nebolo uhradené poistné, je potrebné rozlišovať dva samostatné záväzkovoprávne vzt'ahy. V rámci prvého záväzkovoprávneho vzťahu mal navrhovateľ poistnú povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba voči odporkyni. Z dôvodu, že si túto povinnosť dobrovoľne nesplnil, odporkyňa postúpila pohľadávku na poistnom tretej osobe. V rámci druhého záväzkovoprávneho vzťahu mal navrhovateľ povinnosť uhradiť postúpenú pohľadávku tretej osobe. Tým, že pohľadávka bola postúpená tretej osobe, zanikla povinnosť navrhovateľa zaplatiť poistné za uvedené obdobie. Splnenie druhého zo záväzkovoprávnych vzťahov nie je možné považovať za splnenie prvého záväzkovoprávneho vzťahu, t. j. za uhradenie poistného, pretože
9 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto prestáva byt' pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby splniť si záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky.“ Odporkyňa pre úplnosť v konštatačnej časti odvolania uviedla, že „
1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí č. 149/19 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 123/1990 Zb. sa na činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby do
názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne požaduje, aby odporkyňa v ďalšom konaní zistila, ktorým dňom došlo zo strany BA ONE, s.r.o. k úhrade odplaty za postúpenú pohľadávku na účet SP, či bolo postúpenie pohľadávky navrhovateľovi oznámené a pokiaľ navrhovateľ pohľadávku postupníkovi uhradil, teda poistné doplatil, krajský súd dôvodne žiadal, aby odporkyňa opätovne posúdila nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Odvolací súd nezdieľa názor odporkyne, že doba samostatnej zárobkovej činnosti môže byť zhodnotená ako obdobie dôchodkového poistenia len v prípade dodatočného uhradenia dlžného poistného Sociálnej poisťovni, pričom odporkyňa sama uvádza, že vzhľadom na zánik vyššie uvedeného záväzkovoprávneho vzťahu medzi odporkyňou a navrhovateľom k úhrade dlžného poistného po postúpení pohľadávky a úhrade odplaty dôjsť nemôže. Súd nezdieľa však ani názor odporkyne o zániku záväzkovoprávneho vzťahu medzi odporkyňou a navrhovateľom, keďže o výške dlžného poistného rozhoduje poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z. z.) a vo vzťahu sociálna poisťovňa - poistenec (prípadne zamestnávateľ) nejde o záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti poistenca (al. zamestnávateľa) poistné platiť a odvádzať na účely stanovené zákonom. Odvolací súd má za to, že povinnosť poistenca zaplatiť dlžné poistné, aj po postúpení pohľadávky poisťovňou, je a zostáva aj naďalej povinnosťou zaplatiť dlžné poistné, pričom poistený nemá žiadnu možnosť platiť poisťovni priamo, práve v dôsledku postúpenia pohľadávky. Postúpením pohľadávky nemohla poisťovňa založiť poistenému žiadnu inú povinnosť, než ktorá mu vznikla zo zákona, na platenie a odvod poistného, resp. na doplatenie poistného v zmysle rozhodnutia odporkyne. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. pritom nevyplýva oprávnenie poisťovne vylúčiť doby poistenia, za ktoré bolo poisteným zaplatené dlžné poistné čo aj inému subjektu (postupníkovi), na ktorý poisťovňa previedla pohľadávku na poistnom.
názoru odvolacieho súdu bude vecou odporkyne, aby vyhodnotila okolnosti zaplatenia dlžného poistného tak, akoby ich poistený zaplatil (vo výške a v čase) priamo poisťovni. Samotná výška úhrady zaplatenej poisťovni postupníkom je pre posúdenie vzťahu poisťovne a poisteného
názoru odvolacieho súdu irelevantná. Odvolací súd považuje za opodstatnený odvolací dôvod, pokiaľ odporkyňa namietala kvalifikáciu postúpenia pohľadávky
1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 721/2004 Z.z., ktorý sa vzťahuje na postúpenie pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam. Uvedené však nemá vplyv vzhľadom na vyššie uvedené na právne posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska vzniku nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže trovy mu v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.