Obsah (11)

§ 12§ 9§ 15§ 8§ 10§ 4§ 13§ 13a§ 13c§ 20§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/3/2013 Identifikačné číslo spisu: 1012201573 Dátum vydania rozhodnutia: 11.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 12ods.

1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľovým jediným skutočným dôvodom podania žiadosti o udelenie azylu bol nedostatok finančných prostriedkov a snaha nájsť pre seba lepšie životné podmienky. Na Ukrajine zostať nechcel kvôli napadnutiu psom, ktorému pripísal rasistický motív. Odporca tieto dôvody vyhodnotil ako nerelevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24. augusta 2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca navrhovateľove dôvody žiadosti o udelenie azylu vyhodnotil nesprávne. Uviedol, že opustil Kamerun, nakoľko si po vyštudovaní hotelierstva na univerzite v meste Limba nevedel nájsť prácu, pretože je príslušníkom etnickej skupiny Bamileke, ktorí sú pri prijímaní do zamestnania znevýhodňovaní. Do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, nakoľko by nemal peniaze na živobytie a nemal by kde bývať. Navyše v Kamerune je 30 % nezamestnanosť, čo je

neho dostatočným dôvodom pre udelenie azylu z humanitných dôvodov

§ 9zákona o azyle.

Navrhovateľ nakoniec namietal, že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré mu neposkytol doplnkovú ochranu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa

1. augusta 2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v Kamerune stále žije rodina navrhovateľovho strýka, v ktorej vyrastal a ktorá sa stará aj o jeho brata. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ si po skončení štúdia v krajine pôvodu okamžite vybavoval pas a ukrajinské vízum, čo nasvedčuje tomu, že nemal primárny záujem zamestnať sa a v tomto smere nevyvinul zodpovedajúce úsilie. Kamerun opustil z dôvodu získania ďalšieho vzdelania. Odporca skonštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/56/2012-29 zo dňa
2. novembra 2012 dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Rozsudok odôvodnil svojimi vlastnými stanoviskami k jednotlivým námietkam navrhovateľa. 1/ Z obsahu azylového spisu navrhovateľa, ako aj z podaného opravného prostriedku zistil, že jediným dôvodom žiadosti o azyl podanej navrhovateľom bolo to, že navrhovateľ si v krajine svojho pôvodu nemohol nájsť prácu (z dôvodu svojho etnického pôvodu), resp. že chcel získať vzdelanie v dôsledku čoho v decembri 2009 z Kamerunu vycestoval na Ukrajinu, resp. že v štúdiu na Ukrajine nemohol pokračovať v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Žiaden z týchto dôvodov nie je dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Preto ak odporca navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, teda ak vo veci rozhodol v tzv. skrátenom konaní - bez prerokovania žiadosti v jej merite jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Iba v prípade, ak by navrhovateľ ako dôvod podanej žiadosti o azyl uviedol skutočnosť, ktorá by svojím obsahom zodpovedala niektorému z dôvodov uvedených vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach zákona o azyle bolo by na mieste posúdenie žiadosti v riadnom konaní. Pokiaľ išlo o námietku, že odporca navrhovateľovi neudelil azyl z humanitných dôvodov (§ 9 zákona o azyle) je na mieste konštatovať, že takýto postup odporcu nie je možný z dvoch dôvodov: 1/ Zo znenia § 9 zákona o azyle vyplýva, že elementárnym predpokladom udelenia tohto druhu azylu je skutočnosť, aby odporca žiadosť o azyl posúdil - prerokoval v tzv. riadnom konaní. Táto skutočnosť však v prerokúvanej veci nenastala, nakoľko odporca sa meritom žiadosti nezaoberal - pre nesplnenie základných predpokladov žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. 2/ Na udelenie azylu

§ 9

zákona o azyle niet právneho nároku a teda ak odporca (vo všeobecnosti)

tohto zákona azyl z humanitárnych dôvodov neudelí, nemôže byť žiadateľ o azyl (navrhovateľ) ukrátený na svojich právach. Krajský súd tiež poznamenal, že všeobecná situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl je v konaní o posúdenie podanej žiadosti o azyl irelevantnou v prípade, ak toto konanie skončilo zamietnutím podanej žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. K námietke, že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré mu neposkytol doplnkovú ochranu, krajský súd uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Zo samotného znenia § 20 ods. 4 zákona azyle vyplýva, že o poskytnutí doplnkovej ochrany rozhodne odporca iba v prípade, ak rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu

§ 15ods.

2 písm. i) zákona o azyle. Tým, že odporca navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, nerozhodoval v merite žiadosti, t. j. o neudelení (či odňatí) azylu a teda nemal ani zákonnú možnosť navrhovateľovi poskytnúť doplnkovú ochranu a to ani za predpokladu, ak by nastali podmienky § 2 písm. f/ zákona o azyle. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom by mali byť odporcom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, kde každá žiadosť o udelenie azylu a doplnkovej ochrany sa skúma individuálne. Pravdivosť a hodnovernosť tvrdení navrhovateľa sú základom, z ktorého je potrebné vychádzať. Navrhovateľ uviedol všetky dôvody svojej žiadosti o azyl, o ktorých odporca rozhodol nesprávne. Navrhovateľ ako v konaní pred odporcom, tak aj vo svojom opravnom prostriedku uvádzal, že dôvodom odchodu z krajiny pôvodu bolo, že po doštudovaní odboru hotelierstva na univerzite v meste Limba si nevedel nájsť prácu, pretože príslušníci etnickej skupiny Bamileke, ku ktorej patrí aj žiadateľ, sú pri prijímaní do zamestnania znevýhodňovaní. Preto keď mal možnosť ísť študovať do Ukrajiny túto možnosť využil s presvedčením, že by mu neskôr zaručilo, alebo aspoň pomohlo, pri hľadaní si práce v Európe. Navrhovateľ sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko tam naďalej pretrvávajú nepriaznivé podmienky pre príslušníkov etnickej skupiny Bamileke, ku ktorej navrhovateľ patrí. Preto je pre neho takmer nemožné sa vrátiť naspäť do Kamerunu, pretože by nemal peniaze na živobytie. Tiež by nemal kde bývať. Ako odporca, tak aj prvostupňový súd považuje skutočnosti uvádzané navrhovateľom v konaní o udelenie azylu za neopodstatnené z hľadiska jeho bezprostredného ohrozenia pri návrate do Kamerunu a aj

jeho názoru nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa v žiadosti o udelenia azylu, než aké sú dôvody na udelenie azylu

Ženevského dohovoru. Navrhovateľ sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v priebehu konania o azyl ako aj v priebehu konania pred Krajským súdom v Bratislave. Vyslovil nesúhlas so stanoviskom krajského súdu, že jediným dôvodom žiadosti o azyl bolo to, že navrhovateľ si v krajine svojho pôvodu nemohol nájsť prácu. Navrhovateľ pochádza z oblasti Kamerunu, ktorá patrí opozičnej strane a práve príslušníci etnickej skupiny Bamileke, ku ktorej navrhovateľ patrí sú vládnucou stranou diskriminovaní. Veľa ľudí, ktorí sa vzopreli vládnucej strane skončilo vo väzení. Toto boli hlavné dôvody, pre ktoré opustil krajinu pôvodu, táto situácia tam naďalej pretrváva a preto má obavu z návratu do krajiny pôvodu. Navrhovateľ je naďalej, a to aj napriek názoru prvostupňového súdu, presvedčený, že v prípade svojho návratu do Kamerunu bude čeliť reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia a preto nemôže súhlasiť s názorom súdu, že posúdenie všeobecnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa je irelevantné v prípade, ak konanie skončilo zamietnutím žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Navrhovateľ je presvedčený, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, je neúnosné a nežiaduce požadovať od neho vycestovanie do Kamerunu. V nadväznosti na uvedenú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa a jeho skúsenosti s diskrimináciou, má navrhovateľ opodstatnené obavy a nechce sa vrátiť späť do krajiny pôvodu. Pôvodcom tohto prenasledovania sú prívrženci vládnucej strany. Navrhovateľ je toho názoru, že v dôsledku súčasného politického diania v krajine, mu štát nie je schopný, resp. ochotný poskytnúť ochranu. Navrhovateľ označil rozsudok krajského súdu za nesprávny a

jeho názoru splnil podmienky ako pre udelenie azylu tak aj minimálne pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd SR vydal rozsudok, ktorým zmení napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/56/2012-29 zo dňa

1. novembra 2012 tak, že rozhodnutie odporcu ČAS:MU-318-15/PO-Ž-2012 zo dňa
2. augusta 2012 zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení uviedol, že na objasnenie dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl bol s ním vykonaný
3. júna 2012 vstupný pohovor a
4. júla 2012 doplňujúci pohovor. V Kamerune ukončil trinásťročnú školskú dochádzku a v roku 2008/2009 absolvoval ročné štúdium v odbore hotelierstvo na univerzite v meste Limba. Keď mal sedem alebo osem rokov, zomreli mu v dôsledku choroby obaja rodičia. Odvtedy býval spolu s bratom so strýkovou rodinou, ktorý ich vychovával. Po ukončení štúdia sa nemohol v Kamerune zamestnať. Rozhodol sa odísť študovať na Ukrajinu, s čím strýko súhlasil. Na konkrétne položenú otázku, prečo žiada o udelenie azylu uviedol, že Ukrajinu, kde mal povolený predchádzajúci pobyt, a z ktorej prišiel na Slovensko, opustil kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Jeho strýko zomrel a nemal ho kto ďalej v štúdiu finančne podporovať. Nakoľko je z etnika Bamileke, nebude si môcť nájsť v krajine prácu, lebo pri moci sú ľudia z iných etník. Na Ukrajine sa mal stať terčom rasistického útoku, keď na neho jedna žena poštvala psa. Do Kamerunu sa nemôže vrátiť, nakoľko by si nevedel nájsť zamestnanie a nemá sa kam vrátiť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Skutočnosť, že by si v Kamerune nedokázal nájsť zamestnanie, ani nedostatok finančných prostriedkov, nie sú dôvodmi na udelenie azylu. Ako štátny príslušník Kamerunu sa môže do krajiny pôvodu vrátiť. Pred odchodom z krajiny pôvodu nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Migračný úrad sa zaoberal postavením ľudí etnika Bamileke v Kamerune, pričom neboli zistené skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho tvrdenia. Ľuďom etnika Bamileke žijúcim v mestách sa podarilo ovládnuť miestny maloobchod i dopravu a sú dominantnou obchodníckou vrstvou Kamerunu. To potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho strýko z rovnakého etnika sa staral o svoju rodinu a mohol mu financovať aj štúdium v zahraničí. V Kamerune stále žije strýkova rodina, v ktorej vyrastal, a ktorá sa stará aj o jeho brata. Navyše, menovaný po skončení štúdia v Kamerune, si hneď vybavoval pas a ukrajinské vízum, čo nasvedčuje tomu, že nemal primárny záujem zamestnať sa a v tomto smere nevyvinul zodpovedajúce úsilie. Krajinu pôvodu opustil z dôvodu možnosti získať ďalšie vzdelanie v zahraničí. V podanom opravnom prostriedku sa právna zástupkyňa navrhovateľa odvoláva na to, že súd mal vydať rozhodnutie na základe nedostatočného právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na nepriaznivú situáciu etnickej skupiny Bamileke v prístupe na pracovný trh a pridŕža sa dôvodov, tak ako ich uvádzal počas azylového konania navrhovateľ. Nad rámec navrhovateľových tvrdení uviedla, že členovia etnika Bamileke sú často vládou väznení, pričom ale neuviedla žiadny hodnoverný zdroj informácií, na základe ktorého prišla k takémuto záveru. Navrhovateľ má povinnosť uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu počas správneho konania, a nie až dodatočne, prostredníctvom právnej zástupkyne v podanom opravnom prostriedku, ktorý preto správny orgán považuje za účelový. Správny orgán sa nestotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľa, že by bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor, že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastavánia určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvody odvolania právnej zástupkyne navrhovateľa, ide o rovnaké skutočnosti, na základe ktorých sa odvolala už voči rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa
5. augusta
6. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu
2. decembra 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle § 21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

§ 8

zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9

zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8

.

§ 10

zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

1. a)manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
2. b)slobodným deťom azylanta alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený

§ 8(ods.

3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 4).

§ 13ods.

1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

§ 13a

zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

odseku 1 § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a, mladšieho ako 18 rokov.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 3).

§ 13cods.

1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

§ 20ods.

4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu

§ 15ods.

2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

§ 12ods.

1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že neboli splnené podmienky ustanovení §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle a z týchto dôvodov krajský súd ako aj pred ním správny orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť o azyl navrhovateľa, ako zjavne nedôvodnú zamietol, pretože dôvodom pre udelenie azylu neboli náboženské, rasové, politické, či iné dôvody, ale ekonomické dôvody, pričom nebolo preukázané žiadne prenasledovanie, hrozby, či poškodzovanie navrhovateľa v krajine pôvodu. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.