vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-146-18/PO-Ž-2012 zo dňa
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V odôvodnení opísal predchádzajúce štyri azylové konania a ďalej uviedol, že i napriek výrazným rozporom v jeho jednotlivých výpovediach a rozdielnych identitách pod ktorými vystupoval, v dôsledku čoho považoval navrhovateľa za nehodnovernú osobu, prerokoval jeho žiadosť o azyl posúdením dôvodov žiadosti o azyl. K dôvodu, že bol obvinený z podpálenia sídla strany PPP odporca uviedol, že vyhýbanie sa trestnému stíhaniu nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu bez ohľadu na skutočnosť, či tento čin spáchal alebo nie. K dôvodu, že bol evidovaný v zozname ECL (Exit Control List - zoznam osôb, ktorých vycestovanie je zakázané z dôvodu, že sú hľadané) v dôsledku čoho sa ukrýval u bratranca v obci Popra pričom na dom, v ktorom prebýval bola hodená bomba odporca uviedol, že ním predložené dôkazy v minulých konaniach (fotokópia potvrdenia o členstve v strane M Q M. fotokópia zatykača) boli nehodnovernými dôkazmi s poukazom nato, že išlo o fotokópie, že navyše údaje v nich nekorešpondujú s výpoveďami samotného navrhovateľa. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak by skutočne bola jeho osoba v Pakistane ohrozená, určite by sa do domovskej krajiny nevrátil v rokoch 2002 a
jeho názoru táto námietka nie je dôvodná. Je síce pravdou, že navrhovateľ sa v priebehu pohovoru vyjadril tak, ako to uviedol v návrhu, avšak táto skutočnosť nepredstavuje rozpor s obsahom spisu. Navrhovateľov poukaz na to, že nechcel nechať svoje deti v nepokojnej oblasti (v Karáčí) nijako nesúvisí s dôvodom jeho odchodu z Pakistanu. Navyše odporca vo vzťahu k posúdeniu otázky doplnkovej ochrany opísal zistený stav - všeobecnú situáciu v Pakistane, avšak vzhľadom k obsahu založených správ a k ich vyhodnoteniu dospel k správnemu záveru, že v Pakistane niet vnútroštátneho či medzinárodného vojnového konfliktu, v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa mohla byť jeho osobná integrita ohrozená. Ak teda odporca dospel k takémuto záveru, ktorý aj náležite odôvodnil, tento záver nemôže byť hodnotený ako rozpor s obsahom spisu“. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci prvostupňový súd vysvetlil, že „táto námietka
názoru súdu nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, z obsahu predchádzajúcich azylových spisov odporcu, ako aj z vykonaného dokazovania - správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Všetky tieto dôkazy boli získané, resp. použité zákonným spôsobom. Úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu nie je vyhľadávať iné dôvody žiadosti o azyl, resp. dôkazy o nich ako tie, ktoré žiadateľ o azyl predostrel na odôvodnenie svojej žiadosti. Ak teda odporca v prejednávanej veci vychádzal z vyššie uvedených skutočností či dôkazov, jeho postup bol v súlade so zákonom“. Ďalej krajský súd k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že: „
názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na všeobecnú nedôveryhodnosť navrhovateľa, pričom toto vyhodnotenie osoby navrhovateľa aj odôvodnil poukazom na konkrétne, nie zanedbateľné, ale podstatné rozpory v jeho jednotlivých výpovediach. Tieto konštatovania zodpovedajú obsahu aktuálneho, ako aj predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa, pričom nezodpovedá skutočnosti, že tieto rozpory navrhovateľ vysvetlil. Jeho „vysvetlenie“, že totižto rozpory vznikli nedostatkom tlmočenia, resp. že je pravdou to, čo vypovedal v aktuálnom pohovore (konaní) nie je možné vyhodnotiť ako vysvetlenie adekvátne. Pretože i napriek nedôveryhodnosti navrhovateľa odporca jeho žiadosť o azyl preskúmal v riadnom konaní, teda sa zaoberal jednotlivými dôvodmi jeho žiadosti o azyl, súd sa tejto otázke ďalej venovať nebude“. „Pokiaľ ide o nepriamo naznačený dôvod žiadosti o azyl, spočívajúci v hrozbe trestného stíhania (v súvislosti s podpálením sídla strany PPP) súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu. Trestné stíhanie osoby, ktorej je kladené za vinu spáchanie trestného činu, bez ohľadu na skutočnosť či takéto stíhanie je dôvodné alebo nie, nie je dôvodom k udeleniu azylu, pretože v takomto prípade absentuje prvok perzekúcie z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle. Navyše o tomto dôvode žiadosti o azyl bolo právoplatne rozhodnuté v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 9 Saz/280/2007 (rozsudok č. k.: 9Saz/280/2007 - 44 z 25.11.2009)“. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa náboženských dôvodov jeho žiadosti o azyl súd prvého stupňa poukázal na tieto významné skutočnosti: 1/ Je predovšetkým sporná otázka navrhovateľovho vierovyznania. Ako to vyplýva z predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa, navrhovateľ sa v nich (konanie ČAS: MU-1777/PO-Ž-2007, ČAS: MU-402/PO-Ž-211) označil za moslima sunnitskej vetvy (aktuálne ako moslima šiítskej vetvy). 2/ Navrhovateľ uviedol, že na dom, v ktorom naposledy býval, v obci Popra hodili sunniti bombu a to i napriek tomu, že nevedel, kto tento čin spáchal a ani to z akej pohnútky. 3/ Navrhovateľ sám uviedol, že počas svojho posledného pobytu v Pakistane nemal žiadne problémy a to ani náboženského charakteru. Ak teda navrhovateľ svoju obavu z náboženských problémov odôvodnil pochybnými a rozpornými skutočnosťami, odporcov právny názor, že ani v tomto smere neboli naplnené predpoklady udelenia azylu
Podobne tomu bolo aj pokiaľ navrhovateľ naznačoval politické dôvody svojej žiadosti o azyl. Navrhovateľ v priebehu aktuálneho konania nikdy neprezentoval, že by z dôvodu svojej údajnej straníckej príslušnosti k politickej strane PPP mal akékoľvek problémy. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, aj tento krajský súd považoval za správny a dôvodný, pretože neboli naplnené predpoklady vážneho bezprávia, ako ich má na mysli § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v Pakistane odsúdený k žiadnemu trestu, teda ani k trestu smrti, nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a preto niet dôvodu sa domýšľať, že by sa stal jeho objektom v prípade návratu. Podobne v Pakistane neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny konflikt, v dôsledku ktorého by mohla byť osobná integrita navrhovateľa ohrozená. Všeobecná situácia v tejto krajine, zistená a odporcom aj prezentovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôže byť automaticky dôvodom pre poskytnutie tohto druhu medzinárodnej ochrany. Ak by aj zistená bezpečnostná situácia bola vo všeobecnosti nepriaznivá, bolo by potrebné navrhovateľom preukázať, že práve v jej dôsledku je dôvodné, resp. možné predpokladať jeho ohrozenie ako repatrianta pri jeho návrate. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Z týchto dôvodov krajský súd uzatvoril, že odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom spisu, predovšetkým však preto, lebo žiaden z navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl nebol preukázaný, resp. že tvrdenia odporcu nie sú dôvodom na udelenie azylu, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v jeho obidvoch výrokoch ako správne a zákonné. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom uviedol, že bol členom politickej strany madžahárov MQM - Majahar Qaumi Movement, ktorá bola neskôr zrušená a na ktorej činnosť nadviazala strana Muteheda Qaumi Movement. Prívrženci opozičnej strany naň nepravdivo podali trestné oznámenie pre vypálenie sídla politickej strany PPP (Pakistany People Party), za čo bol na navrhovateľa vydaný zatýkací rozkaz. Z obáv o svoj život a z prenasledovania z politických dôvodov navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a požiadal o priznanie medzinárodnej ochrany. Vzhľadom k uvedenému máme za to, že navrhovateľ splnil podmienky pre udelenie azylu z politických dôvodov. Tvrdenie odporcu, a to že sa navrhovateľ snaží vyhýbať prípadnému trestnému stíhaniu, resp. nesnažil sa dokázať zákonným spôsobom svoju nevinu je nedôvodné. Z viacerých správ štátnych orgánov USA a Veľkej Británie vyplýva, že Pakistan sa denne potýka s množstvom vládnych alebo militantných útokov, čo zamestnáva viaceré orgány krajiny, preto nie je v tejto oblasti ničím výnimočným, ak polícia nevyšetruje všetky incidenty, resp. neinformuje poškodených o výsledku prešetrenia. Navyše navrhovateľ má opodstatnené obavy z toho, že by bol ako člen strany MQM odsúdený v nespravodlivom politicky motivovanom trestnom konaní. Ako odporca, tak aj prvostupňový súd považuje skutočnosti uvádzané navrhovateľom v konaní o udelenie azylu za neopodstatnené z hľadiska jeho bezprostredného ohrozenia pri zotrvaní v Pakistane a aj
jeho názoru nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa v žiadosti o udelenia azylu, než aké sú dôvody na udelenie azylu
Ženevského dohovoru. Navrhovateľ sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v priebehu konania o azyl ako aj v priebehu konania pred Krajským súdom v Bratislave. Nesúhlasí so stanoviskom krajského súdu, že v Pakistane niet vnútroštátneho či medzinárodného vojnového konfliktu v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa mohla byť ohrozená jeho osobná integrita. Rovnako nesúhlasí so stanoviskom krajského súdu o jeho nedôveryhodnosti, nakoľko navrhovateľ objasnil, že k nedorozumeniu a rozporov vo výpovediach došlo nedostatkom tlmočenia. Rovnako má prvostupňový súd za to, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. S týmto názorom súdu navrhovateľ nesúhlasí. Už v opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu uviedol
neho taký stupeň, ktorý odôvodňuje poskytnutie doplnkovej ochrany. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na skutočnosti uvádzané v priložených listinných dôkazoch, má navrhovateľ za to, že aktuálna bezpečnostná situácia v krajine jeho pôvodu odôvodňuje poskytnutie mu minimálne doplnkovej ochrany. V nadväznosti na uvedenú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa a jeho osobné skúsenosti s prenasledovaním, má navrhovateľ opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine pôvodu a pre tieto obavy sa nemôže a nechce vrátiť späť do krajiny pôvodu. Pôvodcom tohto prenasledovania sú prívrženci politickej strany PPP. Navrhovateľ je toho názoru, že v dôsledku súčasného politického diania v krajine, mu štát nie je schopný, resp. ochotný poskytnúť ochranu pred týmto prenasledovaním. Za súčasnej bezpečnostnej situácie v Pakistane by bol v prípade svojho návratu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a keďže bezpečnostné riziko preukázateľne hrozí v súčasnosti vo všetkých častiach krajiny, nemôže využiť ani inštitút vnútorného presídlenia. Navrhovateľ považuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave za nesprávny a
jeho názoru splnil podmienky ako pre udelenie azylu tak aj minimálne pre poskytnutie doplnkovej ochrany, čo dokladuje oznamom a upozornením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pred cestovaním do Pakistanu z
Správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu azylového konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom v konaní neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. Posudzovanie dôveryhodnosti navrhovateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti ním uvádzaných dôvodov odchodu z krajiny pôvodu, v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Z celého azylového konania vyplýva, že rozpory v jednotlivých tvrdeniach a výpovediach navrhovateľa nemožno považovať za nepatrné, či zanedbateľné, ale ide o zásadné rozpory, na základe ktorých ho odporca vyhodnotil ako nedôveryhodného. Nedôveryhodnosť navrhovateľa objektívne znemožnila odporcovi zistiť podmienky na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany
zákona o azyle. Odporca preto považoval námietky uvedené v opravnom prostriedku za právne irelevantné a uvádzané účelovo. Ani námietku, že rozpory vznikli nesprávnym tlmočením, nepovažoval odporca za odôvodnenú, pretože navrhovateľ vlastným podpisom potvrdil, že tlmočníkovi rozumel. Odporca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zákonné. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/48/2012-35 zo dňa 10. októbra 2012 napadnuté rozhodnutie migračného úradu potvrdil ako vecne správne. Námietky uvádzané v opravnom prostriedku súd vyhodnotil ako nedôvodné a skonštatoval, že odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, ktorú aj správne právne posúdil. Súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s obsahom spisu, a pretože žiadny z navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o udelenie azylu nebol preukázaný, resp. jeho tvrdenia nie sú dôvodmi na udelenie azylu, napadnuté rozhodnutie potvrdil v oboch jeho výrokoch ako správne a zákonné. Odporca sa s právnym názorom súdu v plnej miere stotožnil. Stotožnil sa aj s právnym názorom súdu, že neboli naplnené ani predpoklady vážneho bezprávia, a tým poskytnutia doplnkovej ochrany, ako to má na mysli ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené odporca uviedol, že
jeho názoru, správny orgán i súd objektívne a individuálne posúdili všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistili, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8,10,13a alebo 13b zákona o azyle, a preto odporca považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom z r. 1951 o právnom postavení utečencov a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/48/2012-35, a tým aj rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS:MU-146-18/PO-Ž-2012 zo dňa 17. mája 2012 ako vecne správne a zákonné. V. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
odseku 1 § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.
názoru odvolacieho súdu judikovaného už v rozhodnutí sp. zn.1Sža/15/2008 zo dňa 19. augusta 2008: „Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie dávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby“. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“. Z administratívneho spisu odporcu (týka sa to aj prerokúvaného prípadu) vyplýva, že rozpory vo výpovediach navrhovateľa nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné napokon navrhovateľ sám priznal účelovosť zmeny údajov týkajúcich sa osobných pomerov (počet, resp. existencia súrodencov), ako aj dôvody, pre ktoré žiadal udeliť azyl. „Nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa pre ich rozpornosť, objektívne znemožnila odporcovi zistiť u navrhovateľa podmienky pre udelenie azylu“. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi týkajúcimi sa celkového posúdenia osoby žiadateľa o azyl odporcom, ako aj ním predostretých tvrdení. Detaily popísané a týkajúce sa členstva v strane MQM, jeho prenasledovania pre toto členstvo, údajné nepravdivé trestné oznámenie a zapísanie do listiny hľadaných osôb. Počet súrodencov, či jeho náboženskej príslušnosti a ďalšie uvádzané v podrobnom odôvodnení rozsudku krajského súdu a opierajúce sa najmä o vyjadrenia navrhovateľa a teda i obsah správneho spisu, logicky odôvodňujú nedôveryhodnosť navrhovateľa, čím je splnená podmienka, pre ktorú odporca nie je povinný skúmať ďalšie podmienky pre udelenie azylu navrhovateľovi. Takýto záver sa významným spôsobom dotýka aj rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany, čo vo svojom rozsudku krajský súd takisto náležite odôvodnil. Tu je však na mieste i konštatovanie krajského súdu, že navrhovateľovi v prípade návratu do Pakistanu nehrozí konanie, zákonom o azyle definované ako vážne bezprávie, avšak tento dôvod nebol jediným. Samotný navrhovateľ svojimi bez následku na zdraví, či dokonca živote, dlhodobými - ročnými pobytmi v Pakistane, ktoré absolvoval v rokoch 2002 a 2010 preukázal a doplnil to i výslovne pri pohovoroch, že mu nehrozí žiadne prenasledovanie, či stíhanie na území Pakistanu tak, ako to predpokladá zákon o azyle. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd zistil zo správneho spisu celý rad už uvedených rozporov v tvrdeniach navrhovateľa o jeho politickej angažovanosti a prenasledovaní v krajine pôvodu, tak ako boli už pomenované.
jeho názoru preto niet pochybností o náležite zistenom skutkovom stave pri hodnotení ktorého sa najvyšší súd priklonil k hodnoteniu odporcu a krajského súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.