4 Tr. por. odvolanie odsúdenej A. D. sa z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 15. januára 2013, sp. zn. 3Ntc 7/2012,
1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí) rozhodol o uznaní a vykonaní na území Slovenskej republiky a/ rozsudku Krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 113 S Hv 110/08m, zo dňa
1 rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v osvedčení Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky zo dňa 20. augusta 2012 (č.l. 7-8), pričom bola za to odsúdená
1, § 142 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a taktiež
1 rakúskeho Trestného poriadku na úhradu súdnych trov spojených s týmto konaním a
2, § 369 ods. 1 rakúskeho Trestného poriadku bola zaviazaná pánovi R. I. uhradiť sumu vo výške 868 |€, ako aj v časti, ktorou bolo
1 rakúskeho Trestného zákonníka v spojení s § 494a ods. 1 č. 4 rakúskeho Trestného poriadku, A. D. zrušené podmienečné odloženie trestu povolené jej rozsudkom Krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 114 Hv 193/02s, a udelené rozhodnutia spolkového prezidenta zo dňa
1 rakúskeho Trestného zákonníka a v bode II. z priestupku (správne malo byť prečinu, ako vyplýva z osvedčenia, č.l. 49) zneužitia cudzích dokladov
1 rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v osvedčení Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky zo dňa 20. augusta 2012 (č.l. 48-49), pričom bola za toto konanie odsúdená s použitím § 28 rakúskeho Trestného zákonníka,
1 rakúskeho Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a taktiež
rakúskeho Trestného poriadku na úhradu súdnych trov spojených s týmto trestným konaním; c/ rozsudku Krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 114Hv 193/02s, zo dňa
, § 130 prvá veta, prvý prípad rakúskeho trestného zákonníka za použitia § 43a ods. 3, § 28 ods. 1, § 29 rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v osvedčení Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky zo dňa 20. augusta 2012 (č.l. 34-35), pričom bola za toto konanie odsúdená
prvej vety rakúskeho Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov s tým, že
3 rakúskeho Trestného zákonníka sa časť trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, po stanovení podmienečnej skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov, odkladá.
2 písm. a/ Tr. zák. krajský súd odsúdenú A. D. pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Dňa
1 rakúskeho Trestného zákonníka a odsúdená
1, § 142 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a taktiež
1 rakúskeho Trestného poriadku na úhradu súdnych trov spojených s týmto konaním a
2, § 369 ods. 1 rakúskeho Trestného poriadku bola zaviazaná pánovi R. I. uhradiť sumu vo výške 868 €, v bode II. výroku bolo
1 rakúskeho Trestného zákonníka v spojení s § 494a ods. 1 č. 4 rakúskeho Trestného poriadku, A. D. zrušené podmienečné odloženie trestu povolené jej rozsudkom Krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 114 Hv 193/02s, a udelené rozhodnutia spolkového prezidenta zo dňa
1 rakúskeho Trestného zákonníka a v bode II. z prečinu zneužitia cudzích dokladov
1 rakúskeho Trestného zákonníka a odsúdená s použitím § 28 rakúskeho Trestného zákonníka,
1 rakúskeho Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a taktiež
rakúskeho Trestného poriadku na úhradu súdnych trov spojených s týmto trestným konaním. Rozsudkom Krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 114 Hv 193/02s, zo dňa
, § 130 prvá veta, prvý prípad rakúskeho Trestného zákonníka za použitia § 43a ods. 3, § 28 ods. 1, § 29 rakúskeho Trestného zákonníka a odsúdená
prvej vety rakúskeho Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov s tým, že
3 rakúskeho Trestného zákonníka sa časť trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, po stanovení podmienečnej skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov, odkladá. Zo zápisnice spísanej s odsúdenou A. D. dňa 18. júla 2012 v Ústave na výkon trestu Schwarzau vyplýva, že táto sa vyslovila proti výkonu predmetného rozhodnutia v Slovenskej republike, nakoľko v Rakúsku je väznená za lepších podmienok. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 tohto zákona neustanovujú inak, a ak a/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky, b/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo c/ odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu
vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia
článku 5 rámcového rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, súd neskúma, či ide o čin trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. Najvyšší súd zistil, že v danom prípade nebola splnená podmienka uvedená v § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ani pre jeden trestný čin, teda bolo potrebné skúmať, či bola splnená podmienka obojstrannej trestnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd poznamenáva, že z rozhodnutia (jeho odôvodnenia) Krajského súdu v Trnave (vecne a miestne príslušného v zmysle § 12 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), nie je možné jednoznačne zistiť, či v danom prípade postupoval v zmysle § 4 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, keďže tento odcitoval vo svojom rozhodnutí obe ustanovenia, ale v závere len konštatoval, že sú splnené všetky podmienky pre uznanie predmetných cudzozemských rozhodnutí, bez toho, aby priblížil, ktoré podmienky boli splnené. V danom prípade však toto pochybenie krajského súdu nemalo podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, nakoľko najvyšší súd zistil, že v prípade jednotlivých trestných činov, za ktoré bola A. D. predmetnými cudzozemskými rozhodnutiami uznaná vinnou, bola splnená podmienka obojstrannej trestnosti (uvedená v § 4 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí) a tieto sú trestné aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Predmetné cudzozemské rozhodnutia mohli byť predmetom konania o uznaní, keďže boli súčasne splnené aj podmienky predpokladané v § 4 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí (vyššie citované). Ďalej najvyšší súd zistil, že krajský súd postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, keď si pre rozhodnutie o uznaní predmetného rozhodnutia zabezpečil aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Trnave, pričom prokurátorka krajskej prokuratúry vo svojom vyjadrení uviedla, že nezistila dôvod pre odmietnutie predmetných cudzozemských rozhodnutí v zmysle § 16 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, preto navrhla tieto uznať a vykonať. Najvyšší súd nezistil žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia uvedený v ustanovení § 16 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a to ani dôvod uvedený v § 16 ods. 1 písm. g/ predmetného zákona (odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje). V danom prípade síce odsúdená do zápisnice zo dňa 18. júla 2012 spísanej v Ústave na výkon trestu Schwarzau uviedla, že nesúhlasí s odovzdaním výkonu trestu do Slovenskej republiky. Avšak z jej písomného podania zo dňa 1. októbra 2012 (č.l. 77), ako aj z jej odvolania vyplýva, že súhlasí s odovzdaním výkonu trestu do Slovenskej republiky v dôsledku svojich sociálnych väzieb (na Slovensku má dve deti). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na článok 6 bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia,
ktorého sa súhlas odsúdenej osoby nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje a/ členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije, b/ členskému štátu, do ktorého bude odsúdená osoba vyhostená po prepustení z výkonu trestu na základe príkazu na vyhostenie zahrnutého do rozsudku alebo justičného alebo správneho rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného opatrenia nadväzujúceho na rozsudok. Z hľadiska citovaného ustanovenia Rámcového rozhodnutia v prípade odsúdenej A. D. je minimálne splnená podmienka uvedená v písmene b/ článku 6 Rámcového rozhodnutia, a to rozhodnutie Bezirkshauptmannschaft Neunkirchen, zo dňa 6. mája 2011, sp. zn. NKS3-F-11 (č.l. 34), na základe ktorého by bola odsúdená A. D. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vyhostená z Rakúskej republiky do Slovenskej republiky. Najvyšší súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené podmienky pre postup
1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, pričom je možné uznať výroky o treste tým spôsobom, že sa ponechajú bez premeny, keďže najvyšší súd nezistil prezenciu dôvodov uvedených v § 17 ods. 2, ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Správne postupoval krajský súd, keď odsúdenú A. D. v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V súvislosti s námietkami odsúdenej A. D., uvedenými v jej odvolaní, týkajúcimi sa trov konania a povinnosti nahradiť poškodenému škodu, najvyšší súd konštatuje, že tieto sú z hľadiska rozhodovania o uznaní predmetných cudzozemských rozhodnutí, irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní odsúdenej A. D. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom mal na zreteli aj ustanovenie § 29 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí
ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.