Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžp/23/2012 Identifikačné číslo spisu: 6012200106 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s

1. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach územie s
2. stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Z pripojeného administratívneho spisu a z dôkazov v ňom zhromaždených vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné, že Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas na vykonanie náhodnej ťažby v chránených oblastiach s
3. stupňom ochrany prírody. Z uvedeného dôvodu i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s
4. stupňom ochrany v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch, prešla skutočne na žalobcu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neobstojí námietka žalobcu, že zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch príslušné opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s
5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti žalobcu nekonkretizuje, pretože zodpovednosť žalobcu je v danom prípade objektívneho charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby (v danom prípade Krajským úradom životného prostredia v Banskej Bystrici). Pokiaľ sa žalobca v konaní pred správnym orgánom bránil okrem iného i tým, že vyvíjal maximálne úsilie a napriek tomu systém financovania a s ním spojené legislatívne pozadie mu neumožňovali v reálnom čase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia, tak sú to určité dôvody, ktoré však bolo možné zohľadniť z hľadiska správneho uváženia v rozhodovacej činnosti správneho orgánu pri výške uloženej sankcie, avšak nemôžu byť z hľadiska zákonnej úpravy (§ 28 ods. 3, § 64 písm. c/

§ 65ods.

1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch) dôvodom pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za príslušný správny delikt, ale nanajvýš môžu byť podnetom žalobcu pre príslušný ústredný orgán štátnej správy za účelom skvalitnenia príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany životného prostredia de lege ferenda. Taktiež neobstojí ani obrana žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolací súd totiž podrobil prieskumu príslušné rozhodnutia správnych orgánov pričom zistil, že rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe spĺňajú náležitosti ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a z výrokových častí tiež vyplýva konkretizácia príslušných správnych deliktov, na ktoré skutočnosti nesporne nadväzuje i dôvodová časť predmetných správnych rozhodnutí, kde správny orgán uvádza transparentným spôsobom konanie, či nekonanie žalobcu v dôsledku ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty príslušného správneho deliktu. Taktiež i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uložená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona o lesoch na spodnej hranici jej výšky. Taktiež zdôvodnenie výšky uloženej sankcie žalobcovi krajským súdom, vychádza zo zásad logického uvažovania, keďže výška uloženej sankcie bola uložená na spodnej hranici a preto ani príslušné námietky žalobcu by mu nemohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd taktiež poukazuje na svoje obdobné rozhodnutie medzi účastníkmi konania, kde bola riešená prakticky rovnaká skutková a právna problematika /sp.zn. 2Sžp/21/2011/ a je potrebné, aby obdobné veci boli posudzované rovnako, pretože v opačnom prípade by súd vytvoril stav právnej neistoty, ktorá skutočnosť by bola z hľadiska aplikačnej praxe nežiaduca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.