Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžf/29/2012 Identifikačné číslo spisu: 5011200478 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 246cods.

l, veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

l, veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2, veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1, veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba považovať za dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy. Najvyšší súd zistil, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola namietaná v súvislosti s procesným postupom žalovaného pri vyhodnotení obsahu plnomocenstva zo dňa

1. marca 2011, na základe ktorého odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu v Námestove zo dňa
2. mája 2011 podal zástupca žalobcu JUDr. Martin Olos. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový subjekt, jeho zákonný zástupca, alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom, alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu. Podľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Najvyšší súd poukazuje na to, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prísnejší právny režim ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 17 ods. 3). Plnomocenstvo udelené na zastupovanie v daňovom konaní v zmysle ust. 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. vyžaduje úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Vzhľadom na to je daný záujem štátu nielen na osvedčení podpisu splnomocniteľa ale tým nepriamo aj dátumu, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené. Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek vyššie uvedenému však uvádza, že z daného skutkového stavu veci s prihliadnutím na doslovnú právnu úpravu ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. nie je možné vyvodiť záver že by odvolanie v danom prípade bolo podané nepríslušnou osobou a to vzhľadom k tomu, že plnomocenstvo zo dňa
3. marca 2011 doručené Daňovému úradu v Námestove dňa
4. apríla 2011, obsahovalo dátum overenia podpisu až dňa
5. apríla
6. Z gramatického, logického ako i teleologického výkladu tiež nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu zo znenia ustanovenia § 9 ods. 3 uvedeného zákona vyvodiť záver, že právny zástupca daňového subjektu by mohol pred správcom dane zastupovať daňový subjekt až od dátumu osvedčenia podpisu a, že na prípadné právne úkony učinené pred dňom osvedčenia podpisu by sa malo hľadieť ako na neplatné, resp. ako na úkony učinené neoprávnenou osobou. Takýto výklad by bol príliš arbitrárny čo by znamenalo v určitých prípadoch poškodenie daňového subjektu a tiež odňatie možnosti daňovému subjekt konať pred správnym orgánom. V danom prípade uvedené ustanovenie vyvolávalo príslušné problémy v aplikačnej praxi jednak daňových orgánov, ako i v konaní pred súdmi v rámci súdneho prieskumu podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p. Z uvedených dôvodov, keďže ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. spôsobovalo v aplikačnej v praxi problémy, rozhodol sa zákonodarca z nového daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z. z. (§ 9 ods. 3) vypustiť inštitút plnomocenstva s úradne osvedčeným podpisom, ako tomu bolo do
7. decembra
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250 ja ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 250 ods. 1 O.s.p.

ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a nakoľko mal žalobca v odvolacom konaní úspech, priznal mu i náhradu trov I. stupňového ako i odvolacieho konania v celkovej výške 528,61 €. Žalobca predložil odvolaciemu súdu špecifikáciu trov konania /strana 41 spisového materiálu/ a jej preštudovaním dospel odvolací súd k záveru, že je v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. a takto uplatnenú náhradu trov konania priznal odvolací súd žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný