(1)Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

(2)O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

(3)Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ako odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalobca v súlade s ust. § 19 ods. 2 veta druhá zákona o slobode informácií, proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom žalovaný správny orgán nerozhodol. Za stavu, že odvolací orgán v zákonnej 15 dňovej lehote o rozklade žalobcu nerozhodol, v súlade s citovaným ust. § 19 ods.3 veta druhá zák. č. 211/2000 Z. z. nastala situácia, za existencie ktorej sa predpokladá, že odvolací orgán vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu dospel k záveru, že prvostupňový súd, vychádzajúc zo žalobných dôvodov, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu aj odôvodnil. Pokiaľ sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal námietkou žalovaného, uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe, ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 141/09-12 v zmysle ktorého, „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).“ Odvolací súd ohľadne uvedenej námietky považuje za potrebné uviesť, že nie je opodstatnená. Z pokladov spisu je zrejmé, že žalobca, ktorý o informáciu požiadal ako fyzická osoba, v rámci žaloby v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. uviedol svoju presnú a nezameniteľnú identifikáciu ako fyzickej osoby (meno, priezvisko a bydlisko). Skutočnosť, že účastník konania uvedie v žalobe aj iné údaje nad rámec uvedeného ustanovenia § 79 ods.1 O.s.p., týkajúce sa jeho zamestnania, povolania a pod., nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech, t.j. v konkrétnom prípade ako dôvod na zastavenie konania pre nedostatok aktívnej legitimácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania, nevidel dôvod na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci nebolo materiálne nesprávne. Pochybenie súdu prvého stupňa videl odvolací súd v tom, že formuláciu výroku rozsudku považoval za nedostatočne určitú. Aj keď sa v danom prípade jedná o fiktívne rozhodnutie, výrok rozhodnutia súdu musí spĺňať kritériá určitosti. Za účelom odstránenia tohto nedostatku, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku týkajúceho sa veci samej zmenil tak, že výrok rozsudku sformuloval v súlade so žalobným návrhom (podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.