Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1To/7/2012 Identifikačné číslo spisu: 9512100044 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Toman Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:

§ 138písm.

i/ Trestného zákona formou účastníctva ako objednávateľ a pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, obžalovaný B. E. zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. c/

§ 138písm.

i/ Trestného zákona, písm. e/

§ 140písm.

a/ Trestného zákona formou účastníctva ako organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v bode 3/ zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona

§ 140písm.

c/ Trestného zákona, obžalovaný A. F. v bode 1/ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. c/

§ 138písm.

i/ Trestného zákona, písm. e/

§ 140písm.

a/ Trestného zákona formou účastníctva ako organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaný A. G. v bode 1/ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. c/

§ 138písm.

i/ Trestného zákona, písm. e/

§ 140písm.

a/Trestného zákona a v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, ktoré zločiny spáchali na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v bodoch 1/ až 3/ výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol obžalovanému G. D. uložený podľa § 144 ods. 2, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 36 písm. j/, § 37 písm. f/ Trestného zákona trest odňatia slobody na 25 rokov, obžalovanému B. E. podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 37 písm. f/, písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, obžalovanému A. F. podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 36 písm. j/, § 37 písm. f/ Trestného zákona trest odňatia slobody na 25 rokov a obžalovanému A. G. podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 37 písm. f/, písm. h/, písm. m/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 25 rokov. Všetci štyria obžalovaní boli pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. každému z obžalovaných bol uložený ochranný dohľad v trvaní troch rokov. Naproti tomu obžalovaný H. G. napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. bol spod obžaloby prokurátora úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VI1/2 Gv 93/06, zo dňa

1. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorý podľa obžaloby mal spáchať na tom skutkovom základe, že 1/ v priebehu mesiacov máj až do
2. júna 2010 sa obžalovaní G. D., B. E., A. F., A. G. a minimálne jedna ďalšia nestotožnená osoba vystupujúca pod menom „I.“ spolčili za účelom usmrtenia C. G. z F., kde za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu, vopred si naplánovali a rozdelili medzi sebou úlohy, spáchanie trestného činu koordinovali a skutok prebehol tak, že niekedy v mesiaci máj 2010 na presne nezistenom mieste na území Trnavského alebo Nitrianskeho kraja si G. D. objednal za finančnú odmenu v presne nezistenej výške a z doposiaľ presne nezisteného dôvodu súvisiaceho s osobnými vzťahmi u B. E. a A. F. vraždu C. G. nar. XX.X.XXXX z F., pričom na základe takto objednanej vraždy C. G. jej vykonanie následne ďalej organizovali a riadili B. E. a A. F. za účasti G. D. a to tak, že zabezpečili ďalších ľudí a to D. N. nar. XX.X.XXXX, A. G. a doposiaľ presne nestotožnenú osobu pod menom I., konajúcich na ich pokyny, pričom D. N. prostredníctvom G. D. nar. XX.XX.XXXX a ďalších neznámych osôb zabezpečil osobné motorové vozidlo zn. H., svetlej farby, ktoré v konečnom dôsledku po úpravách malo karosériu typu sedan, evidenčné číslo D. a VIN číslo motora F. a taktiež osobne riadil obhliadky vytipovaných miest vykonania vraždy v Topoľčanoch a únikové trasy, ktoré mu predtým ukázal G. D., na čom sa zúčastnili I. a A. G. a všeobecne inštruoval I. ako objednaného strelca a A. G. ako objednaného vodiča o miestach pohybu C. G., A. G. zabezpečil zbraň a to útočnú pušku Sa vz. 58 so sklopnou pažbou, a následne dňa 20.07.2010 v ranných hodinách A. G. a I. boli motorovým vozidlom používaným ako taxi riadeným A. L. nar. XX.XX.XXXX na pokyn a pod dohľadom B. E. odvezení po ceste z Trnavy cez Hlohovec do Topoľčian, kde vystúpili v čase medzi 07.00 až 08.00 hod. v blízkosti nadjazdu v meste, prestúpili do vyššie popísaného motorového vozidla zn. O., ktoré bolo prichystané a odparkované pod týmto nadjazdom a potom v čase okolo 08.40 hod na tomto motorovom vozidle na Mojmírovej ulici v Topoľčanoch počas jazdy pri predbiehaní osobného motorového vozidla zn. G., ev. č. F. z jeho ľavej strany spolujazdec vodiča A. G., osoba vystupujúca pod menom I., vystrelil viacero rán z útočnej pušky Sa vz. 58 so sklopnou pažbou, ktoré smerovali na predbiehané vozidlo a najmenej dvoma ranami zasiahli jeho vodiča C. G., čím mu spôsobili strelné poranenia v oblasti hlavy s masívnym krvácaním do mozgu a devastačné poranenie druhého prsta ľavej ruky, na následky ktorých dňa 20.07.2010 v čase o 11.00 hod v NsP Topoľčany zomrel, bezprostredne po skutku sa A. G. s I. odviezli na použitom motorovom vozidle z Topoľčian do rekreačnej oblasti Duchonka, kde toto vozidlo odstavili a odtiaľ boli odvezení do Hlohovca s tým istým vozidlom taxislužby, ktoré ich v ranných hodinách priviezlo do Topoľčian, pričom B. E. bol už za trestný čin vraždy odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.7.1997 sp. zn. 1T 86/1996, a tento rozsudok sa stal právoplatným na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.8.1997, sp. zn. 3 To 43/1997, 2/ obžalovaný A. G. od presne nezistenej doby až do 15:30 hod dňa 6.8.2010, kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu Okresného súdu Piešťany pod č. OS PN-V-10-l/2010-OUS-Ntt zo dňa 6.8.2010 v obci Tepličky okr. Hlohovec, v rodinnom dome č. XX, prechovával v zásuvke skrinky v obývačke na
3. poschodí plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 2875 mg sušiny konope, z ktorých by bolo možné pripraviť na základe posudku KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-10830/KEU-BA-EXP-2010 minimálne 6 obvykle jednorazových dávok drogy, v miestnosti č. 1 pestoval 78 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 65 - 75 cm a hmotnosti 12,48 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 2 pestoval 116 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 40-45 cm a hmotnosti 22,28 kg v mokrom stave a 41 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 70-75 cm a hmotnosti 9.91 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 3 pestoval 90 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 65-75cm a hmotnosti 14,19 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 4 pestoval 123 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 40 cm a hmotnosti 14,51 kg v mokrom stave a 35 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 85 cm a hmotnosti 8,07 kg v mokrom stave, pričom rastliny rodu Canabis (konopa) sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a ich pestovanie je na území Slovenskej republiky zakázané, zo zaisteného množstva rastliny a sušiny by bolo možné vyrobiť 29 394 až 61 743 jednorazových dávok drogy a predajom takéhoto množstva drogy pri minimálnej cene 1,7 Eur za jednorazovú dávku by bolo možné získať minimálne 49 969,80 Eur, 3/ osoba obsluhujúca mobilný telefónny prístroj s telefónnym číslom registrovaným na Mgr. D. D., obhajcu obvineného A. G. v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS:KRP-117/OVK-TT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa 29.09.2010 v čase okolo 13.20 hod. počas výsluchu svedka Mgr. C. H. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno D. D., T. zaslala na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanú na meno B. E., T. SMS správu s textom: „Zle vypovedal H., nebol vami kontaktovaný 5.9.2010 ohladom zmluvy.“, pričom vedela, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa B. E. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne B. E. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Co mam povedat ja?“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase mal používať Mgr. D. D. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne osoba obsluhujúca telefónny prístroj z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX krátko po skončení výsluchu svedka H. zaslala na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal G. doma ale vy ste najprv isli za H. lebo to poziadal G. ale H. nedvíhal, tak ste boli za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali G. aten zostal vtom ze je od H..“, a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr. C. H., B. E. toho istého dňa v čase o 13.45 hod. ako svedok v tomto trestnom konaní nepravdivo vypovedal podľa vyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od osoby obsluhujúcej vyššie uvedený telefónny prístroj za prítomnosti Mgr. D. D. ako obhajcu obvineného A. G. na tomto procesnom úkone, pričom B. E. tak konal za účelom vyviniť obvineného A. G. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní. Proti tomuto rozsudku podali odvolania prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaní G. D., B. E., A. F. a A. G.. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal odvolanie jednak v časti výroku napadnutého rozsudku o oslobodení spod obžaloby obžalovaného H. G. a jednak v časti výroku o trestoch u obžalovaných G. D., A. F. a A. G.. V odôvodnení svojho odvolania prezentoval názor, že vo vzťahu k obžalovanému H. G. súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nakoľko z výpovede utajeného svedka č. 1 jednoznačne vyplýva, že obžalovaný poskytol finančnú hotovosť obžalovanému D. za účelom objednania vraždy nebohého C. G.. Následne poukázal na časti výpovedí svedkov A. L., D. N., K. G. a Q. G. relevantné vo vzťahu k obžalovanému H. G., najmä na skutočnosť, že svedkovia D. N. a A. L. potvrdili, že A. F. a B. E. sa pred vraždou C. G. stretli, a to aj za prítomnosti A. L., asi mesiac pred vraždou menovaného v Topoľčanoch, pričom H. G. im mal ukazovať „nejaké fotky“ z dovolenky a hovoriť „niečo v tom zmysle, že to patrí jemu a že by tam mali ubytovanie zdarma“. D. N. mal H. G. vidieť asi tri krát v živote pri spoločných stretnutiach, kde boli aj A. F. a B. E.. Svedkovia K. G. a Q. G. (ale aj ďalší svedkovia) potvrdili, že mali vedomosť o zlých vzťahoch medzi obžalovaným H. G. a jeho nebohým synovcom C. G. (asi od roku 2003). H. G. mal posielať odkazy, že s C. G. „urobí poriadky“ a bol videný na motorovom vozidle „ktoré mu nepatrilo a nezodpovedalo jeho životnému statusu“, jazdiac po ulici v mieste bydliska C. G., ktorého mal takto sledovať. V danej súvislosti prokurátor dal do pozornosti uznesenie o vznesení obvinenia voči H. G. a L. G., týkajúceho sa vraždy inej osoby - istého I., ktorá mala byť spáchaná v roku 2003 s tým, že C. G. mal mať o tejto trestnej činnosti vedomosť. Na základe uvedených okolností prokurátor zhrnul, že H. G. bol v kontakte s obžalovanými G. D., A. F., B. E. pred vraždou nebohého C. G. a jednoznačne mal aj motív na jeho zavraždenie z dôvodu zbavenia sa nepohodlného svedka. Vo vzťahu k obžalovaným G. D., A. F. a A. G. prokurátor svojim odvolaním napadol výrok o treste rozsudku prvostupňového súdu a na jeho odôvodnenie uviedol, že zastáva názor, že vzhľadom na charakter a spôsob spáchania skutku, ako aj osobnosti obžalovaných, najmä

generálnu prevenciu, im súd uložil mierne tresty, nakoľko za zákonný a náležitý trest považuje u menovaných obžalovaných len trest odňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. novembra 2011 vo veci H. L., z ktorého vyplýva, že „trestné činy vrážd na objednávku za úplatu zaznamenávanú v ostatnom období v našej spoločnosti výrazne stúpajúci vývojový trend, pričom na páchaní týchto trestných činov sa výraznou mierou podieľajú najmä mladí páchatelia“. Pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov, ktoré riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, je potrebné vychádzať hlavne zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forénzna psychológia, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. V danej súvislosti poukázal odvolateľ na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. A. G., PhD., ako aj jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní, z ktorých záverov vyplýva, že u obžalovaných ide o dospelé osoby, u ktorých už došlo k dovŕšeniu vývoja ich osobnostných charakteristík. V prípadoch, kde je konštatovaná abnormná osobnosť, je eventualita terapeutického ovplyvnenia menej pravdepodobná. Znalec ďalej uviedol, že ide o určitú psychopatiu, resp. poruchu osobnosti, ktorá je trvalá a ide v zásade o liečbou neovplyvniteľný stav. Prokurátor následne uviedol výňatky zo záverov vyššie menovaného znalca u jednotlivých obžalovaných s tým, že u dotknutých obžalovaných nejde iba o ojedinelý exces pri spáchaní skutku v bode 1/ obžaloby, ale už zo samotnej dlhodobej dôkladnej prípravy na jeho spáchanie je zrejmé, že celý skutok vykazuje znaky určitej „profesionality“ v rámci organizovanej kriminality. Tento fakt zvyšuje samotnú nebezpečnosť činu pre spoločnosť, ako aj možnú obavu z recidívy u obžalovaných. Samotný skutok a osoby na ňom zúčastnené vykazujú vysoké znaky bezcitnosti, resp. pohŕdania ľudským životom, čo zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že obžalovaní A. F. a A. G. nebohého C. G. vôbec nepoznali a na skutku sa zúčastnili iba zo zištných dôvodov. Následne prokurátor poukázal na rozsudok súdu v inej trestnej veci, v rámci ktorého trestného konania mali byť A. F., B. E. a D. N. osobami, pôsobiacimi ako členovia zločineckej skupiny tzv. E., pričom vyjadril názor, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je potrebné uložiť obžalovaným G. D., A. F. a A. G. adekvátny trest, ktorý je v tomto prípade trest odňatia slobody na doživotie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor vo svojom odvolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému H. G. podľa § 321 odsek 1 písm. b/ a vo vzťahu k obžalovaným G. D., A. F. a A. G. aj podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku a vo vzťahu k obžalovanému H. G. v zmysle § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol . Vo vzťahu k obžalovaným G. D., A. F. a A. G. prokurátor navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozsudkom rozhodol v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku. Obžalovaný A. F. v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom špecializovaného trestného súdu nesúhlasí, pretože rozhodnutie je opreté o skutočnosti, „ktoré nie sú ničím podložené a sú iba dohadmi súdu“. To, že sa súd oprel o výpovede svedkov, ktorí v kontexte vypovedajú rozdielne, súd neriešil a jednoducho zastal stanoviskom, že mu to dáva zloženú mozaiku a o rozporoch sa radšej nezmieňoval. Zásada „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ sa teda neuplatnila, čo považuje za jeden z najvážnejších dôvodov, pre ktoré, podľa jeho názoru, by mal najvyšší súd uvedený rozsudok zrušiť. Obžalovaný ďalej dôvodil, že znalec z odboru zdravotníctva jasne a jednoznačne nadefinoval dve rany v tele poškodeného. Jedna jediná smrtiaca strela zasiahla poškodeného do hlavy mierne zhora nadol. Je teda otázne, ako mohlo prísť k zraneniu, keď išli vozidlá vedľa seba a ako je možné, že strela išla mierne zvrchu. Ďalšou skutočnosťou, ktorú si súd vyhodnotil ako jednoznačne nepodstatnú je, kto a aká osoba sedela v aute, z ktorého sa údajne strieľalo. Dňa
2. júla 2010 asi o 13,12 hod. bol zaregistrovaný požiar v rekreačnej oblasti Duchonka - malo horieť motorové vozidlo značky H., pričom nie je zrejmé o vozidlo akej farby išlo. Keďže sa našla v ňom zbraň, samopal vz. 58 druhovo totožná s tou, akou bol zastrelený poškodený, súd si jednoznačne vyhodnotil, že sa jednalo o zbraň, z ktorej bolo strieľané na poškodeného. V danej súvislosti poukazuje na fotografiu zhoreného vozidla, z ktorej nie je zrejmé, že motorové vozidlo bolo zložené z dvoch karosérií, ako to uvádza súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd konštatoval, že sa podarilo zaistiť vozidlo páchateľov a ich vražednú zbraň. To všetko považuje obžalovaný A. F. iba za dohady súdu. Výpovede svedkov N., D. a L. považuje obžalovaný F. za nepravdivé, rozporné a „účelovo poskladané“. Súd sa nevysporiadal v priebehu hlavného pojednávania s obhajobnou pripomienkou, že sám prokurátor prostredníctvom vyšetrovateľa navrhoval obvineným 8 rokov trestu odňatia slobody za spoluprácu. Súd ako závažný a jednoznačný usvedčujúci dôkaz uvádza, že D. mu dlhoval peniaze a v tejto súvislosti bola zaslaná aj SMS správa požadujúca vrátenie 1 000 eur, avšak súd sa nevysporiadal s okolnosťou, že k tomuto došlo až so značným časovým odstupom (niekoľkomesačným). Malo to byť potvrdené výsluchom svedkyne H. Q.. Súd však pri jej výsluchu nepovolil otázky, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania podaného prostredníctvom obhajcu obžalovaný A. F. prezentoval názor, že k závažným pochybeniam v priebehu trestného konania došlo v súvislosti s bližšie neidentifikovanou osobou I.. Považuje za nelogické a nerozumné, aby si jeho telefónne číslo ukladal do svojho telefónu v prípade, keby bol „závadovou“ osobou. Svedok N. ho v ubytovni dal zapísať pod svojím menom, avšak nie je zrejmé ako s ním komunikoval, keď on sám jeho telefónne číslo v mobilnom telefóne nemal. Následne obžalovaný kladie otázku, prečo nikto nemal záujem o identifikáciu I., a to aj napriek tomu, že bol osobou známou. Súd jeho osobu nestotožnil, a teda sa nepodarilo preukázať, či takáto osoba existuje. V danej súvislosti vyslovil obžalovaný názor, že I. je „osobou pre tento skutok, ktorú si svedok N. vymyslel“. Podľa názoru obžalovaného súd vyhodnocoval iba dôkazy svedčiace proti nemu a pri rozhodovaní porušil zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný F. poukázal na výpovede svedka D.. Podľa jeho názoru tento svedok vypovedal nepravdivo a rozporuplne.Na súde svedok odmietol konkrétne vypovedať. Tento svedok uvádzal dve verzie. Najskôr hovoril o Bánovciach nad Bebravou, kde mala byť vystrašená nejaká osoba, ktorá tam chodila do panelákového bytu na športovom červenom aute. Také vozidlo ale nebolo stotožnené. Hovoril o dvoch rôznych okolnostiach raz v Bánovciach nad Bebravou a potom aj v Topoľčanoch. Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že mal zabezpečiť, aby „niekto, snáď poškodený, mal byť iba vystrašený“, resp., že „má byť pripútaný na vozík“. Ani z iných dôkazov nevyplýva, že sa malo jednať o prípravu vraždy. Svedok D. len uviedol, že keď sa skutok stal, dozvedel sa o tom z rádia a následne sám si to dal do možného súvisu. Vo všetkých výpovediach sa uvádza, že skutok realizoval svedok N. a nikde sa nespomína meno obžalovaného F., v tej súvislosti, že mal dávať pokyny. Obžalovaný F. v súvislosti s výpoveďou svedka A. L., poukázal na časť jeho výpovede, v ktorej uviedol, že po skutku pri stretnutí so E. v Hlohovci, si ho tento odviedol na toaletu, aby sa tam s ním porozprával, pričom pri stole sedeli spolu. Nie je zrejmé, prečo to pred ním tajil, keď mal byť so E. dohodnutý. Aj z uvedeného je zrejmé, že on sám o konaní E. a L. nemal žiadnu vedomosť. Svedok L. vypovedal nevierohodne a zmätočne, keď ani nevedel, kde má po „akcii“ čakať. O „profesionalite“ skutku spomínanej v napadnutom rozsudku nesvedčí ani jeho konanie, keď mal natankovať na benzínovom čerpadle „pod kamerami“. Skutočnosť, že neboli zabezpečené zábery bezpečnostných kamier, považuje taktiež za nedostatok vykonaného dokazovania. Podľa názoru obžalovaného F., svedok D. N. vypovedal iba účelovo výmenou za zastavenie vlastného trestného stíhania. Prokuratúra v tejto veci začala stíhanie voči konkrétnym osobám, voči ktorým následne trestné stíhanie zastavila a tieto osoby teraz svedčili iba na základe informácií „z počutia“. Svedok N. podľa výpovede svedka D. dával ďalším osobám pokyny a dával si veci do vzájomných súvislostí. Nebolo preukázané čím sa svedok N. živil, čo bolo jeho náplňou práce a s akými osobami sa stretával. V danej súvislosti obžalovaný kladie otázku, či tento svedok nevykonával aktivity v súvislosti s vymáhaním finančných prostriedkov. Podľa jeho názoru organizátorom útoku bol svedok N., ktorý sa k tejto trestnej činnosti priznal. Obžalovaný F. ďalej namietal právne posúdenie konania ako zločin vraždy. K tomu uviedol, že sa „vychádza z následku, ktorý sa stal“, a vyjadril názor, že by sa malo hovoriť o „páchateľoch útoku“. V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť, že vo svojom živote sa venoval svojmu legálnemu obchodu. Nikdy v minulosti voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin násilnej povahy. V danom prípade nebol preukázaný ani jeho motív k takémuto konaniu. Ďalej tento odvolateľ namietal, že „z telefonických prepisov, nech už sú akékoľvek, sa nedozvedel, že by v nich bolo spomenuté jeho meno“. N. hovorí o milióne a nie o 33 000 eurách, teda hovoril o slovenských korunách, napriek tomu, že v tom čase už boli zavedené eurá. V záverečnej časti odôvodnenia odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný A. F. uviedol sumár svojich obhajobných tvrdení nasledovne: Súd porušil zásadu in dubio pro reo, rozpory nevyhodnotil v jeho prospech, ale iba v jeho neprospech. Súd porušil právo na spravodlivý proces, nesprávne posúdil výpoveď svedka D. (v žiadnom prípade sa nejednalo o akciu spojenú s vraždou a jej organizovaním, ale maximálne iba o pokus ublíženia na zdraví s následkom smrti, pričom sa jednalo o akciu svedka D. N.), nikto okrem účelových svedkov nič nevidel, svedkovia všetko počuli iba sprostredkovane, nikto ale nepočul hovoriť o vražde, okolnosti prípravy a realizácie nemajú absolútne nič spoločné s vraždou. Jediné, čo je isté, je len to, že poškodený C. G. utrpel zranenie nezlučiteľné so životom po zásahu jednej z 28 striel, nikto zo svedkov nič konkrétne nevidel, všetko je iba v polohe dohadov. Uzavrel, že jeho vina nebola ničím preukázaná, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby ho spod obžaloby oslobodil, resp. pokiaľ by mal zato, že vo veci boli podstatné chyby konania, ktoré rozsudku predchádzalo, resp., že sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, aby v zmysle § 321 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil (v tejto časti návrhu obhajca obžalovaného mal zrejme na mysli ďalší postup vrátením veci prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie). Obžalovaný A. F. vo svojom rozsiahlom odvolaní, ktoré si napísal sám, uviedol, že odsudzujúci napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a nespravodlivý. Prvostupňový súd viaceré dôkazy vyhodnotil nesprávne a viaceré nesprávnosti sú uvedené aj v odôvodnení jeho rozsudku. Obžalovaný rozdelil svoje odvolanie do piatich častí. V časti v bode 1/ namietal znenie skutkovej vety rozsudku, v ktorej sú uvedené nepresné a neurčité formulácie, a preto nie je možné hovoriť o objektívnom a správnom rozhodnutí. Existujú len výpovede svedkov N. a D., ktoré sú ale nekonkrétne rozporuplné. On sám je nevinný a je ochotný vypovedať „na detektore lži“. V druhej časti odôvodnenia vlastnoručne napísaného odvolania obžalovaný vyjadril názor, že v predmetnej trestnej veci neexistujú objektívne usvedčujúce dôkazy, výpovede svedkov „nemajú kredibilitu“, pričom on sám je usvedčovaný len výpoveďou svedka D. N. a utajeného svedka č. 1, ktorý bol ale spochybnený prokuratúrou a aj špecializovaným trestným súdom. Následne sa podrobne zaoberal výpoveďou uvedených svedkov. Svedka D. N. považuje za „notorického klamára“, ktorý v priebehu konania opakovane uvádzal nepravdivé skutočnosti. Klamal aj na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu, keď uviedol, že na súd pricestoval vlakom, hoci bol privezený vozidlom polície. Účelovosť jeho výpovede však nevyplýva len z jeho klamstiev, ale aj z povahy jeho procesného postavenia, keď najprv vystupoval ako obvinený a neskôr ako svedok. Svedok nevypovedal o prežitých udalostiach, ale svoje výpovede čítal z vopred pripravených poznámok. Svedok uvádzal nepravdivé časové súvislosti a ani pri previerke svojej výpovede neukázal miesto vraždy. Výpovede svedkov N. a D. sú vo viacerých smeroch rozporné, napr. v tvrdení, kedy videl prvý krát I., na akom vozidle spolu išli alebo kadiaľ viedla úniková trasa. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný poukázal na niektoré časti výpovede utajeného svedka č. 1, ktorý uviedol účasť jeho osoby až pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Tento svedok vypovedal o okolnostiach, ktoré sa dozvedel „z počutia“ a za nehodnoverného ho považuje aj prokurátor, ale aj špecializovaný trestný súd, ktorý ale svoj rozsudok oprel aj o výpoveď tohto svedka. V danej súvislosti poukázal obžalovaný F., že v priebehu konania prokurátor opieral odôvodnenie návrhu na predĺženie väzby existenciou utajeného svedka č. 2, ktorý však vypočutý nikdy nebol. V tejto časti odôvodnenia odvolania obžalovaný ďalej dôvodil, že výpovede svedkov R. a F., (ktoré boli na hlavnom pojednávaní iba prečítané) boli prokurátorom označené ako nehodnoverné. Poznámky mali napísané v tretej osobe (akoby sami sebe vykali), čo vnáša pochybnosti o zásahoch polície (ÚBOK-u Trnava). V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný F. uviedol, že viaceré konštatovania uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené chybne, a to: - že mal povedať o I., ako o osobe, ktorá mala podať polícii informácie o inom trestnom čine až v posledných fázach trestného stíhania, - že I. mal byť na Slovensku 20 dní, pričom nebol urobený žiaden kontakt na políciu, - nie je pravdou, že obžalovaný je bežný užívateľ počítačovej technológie (v súvislosti s nahrávkou, ktorá mala byť poskytnutá polícii), - že osoba I. a vozidlo zn. O. „zapadajú do mozaiky“, pretože nie je pravdou, že identita osoby I. je neznáma, - súd nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov D. N., keď tento tvrdil, že od D. mal prevziať ďalších 300 000 Sk a D., keď popisoval spôsob odovzdania 1000 eur, - vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že nájdené zhorené vozidlo zn. O. bolo použité pri vražde C. G.. Toto malo zhorieť cca 5 hodín po vražde a v tom čase sa nikto z obžalovaných na tomto mieste (Duchonka) nenachádzal. Svedok G. videl toto vozidlo na Duchonke už deň pred tým. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania (označenej bodom 4/) obžalovaný F. uviedol, že v záveroch rozsudku prvostupňového súdu sú aj „ďalšie chyby a dezinformácie“ v súvislosti s hodnotením výpovede svedka L., najmä v súvislosti s jeho tvrdením, kedy a kde mal tankovať, ale aj okolnosťami pred odvozom G. a I. z Duchonky, čo súd nesprávne interpretoval ako únik páchateľov. Chybné bolo aj hodnotenie súdu skutočnosti, že mal v mobilnom telefóne uvedené telefónne číslo I. (I. MKD). Pravdou je, že toto číslo nebolo dlhú dobu vôbec kontaktované, hoci nepopiera existenciu tejto osoby, avšak vylučuje jeho účasť na „akejkoľvek vražde“. Sám navrhoval, že zabezpečí prítomnosť tejto osoby na Slovensku, avšak až po predložení „...relevantných objektívnych dôkazov...“. Súd nesprávne hodnotil výpoveď svedka D. N. aj v súvislosti s jeho tvrdením, že mal utajiť totožnosť I. a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka D. V., ktorý potvrdil, že bolo bežnou praxou, že zapisoval aj iných hostí na iné mená, ako aj, že N. v tejto súvislosti na neho nijako netlačil. Za rozporné považuje obžalovaný aj vyhodnotenie výpovedí svedkov N. a D. v časti ich výpovedí týkajúcich sa ohliadky v Bánovciach nad Bebravou a súvislosť s vraždou C. G.. V tejto časti odvolateľ prezentoval názor, že skutok by nemal byť právne kvalifikovaný ako trestný čin úkladnej vraždy, ale len ako pokus trestného činu ublíženia na zdraví, a to aj

závery znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva, podľa ktorého poškodeného usmrtila len jedna strela a druhá poškodila len jeho prst, pričom malo byť vystrelených až 28 striel. Snahu o zavraždenie vyvracia aj záver, že streľba bola smerovaná zhora nadol. Výpovede svedkov N. a D. znevierohodňuje aj ustálený čas prípravy vraždy, keďže z výpovede svedkyne Q. G. vyplýva, že poškodený C. G. bol až do

1. mája 2010 vo výkone väzby. V záverečnej časti (pod bodom 5/) obžalovaný poukázal na prílohu písomného odôvodnenia odvolania - sedem grafov, ktoré predložil aj prvostupňovému súdu pri svojej záverečnej reči. Uviedol, že je nevinný, od začiatku trestného stíhania spolupracoval a je ochotný podrobiť sa výsluchu na detektore lži. Obžalovaný sa osobitným písomným podaním vyjadril k odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. V tomto vyjadrení uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a „scestné“, nepodložené relevantnými dôkazmi. Poukázal na to, že i keď znalec PhDr. A. G. PhD. hodnotil aj právne otázky, hoci mu to neprislúcha v konečnom dôsledku nezavrhol možnosť jeho resocializácie, vyzdvihol jeho rodinné a partnerské zázemie, čo vzal senát prvostupňového súdu do úvahy. Podľa jeho názoru prokurátor vyhodnotil výpoveď utajeného svedka rozporne a nemôže oň opierať argumentáciu podporujúcu jeho účasť na vražde C. G.. Následne v tejto súvislosti poukázal na hodnotenie výpovede tohto svedka uvedené v uznesení o zastavení trestného stíhania voči W. Z.. Za nesprávne považuje, i keď sa ho to priamo netýka, aj hodnotenie dôkazov vo vzťahu k obžalovanému H. G.. Obžalovaný B. E. v odôvodnení odvolania napísaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že zásadnou obhajobnou námietkou je to, že obžaloba zatajila pred ním (a v konečnom dôsledku aj pred súdom) skutočnosť, že pozná totožnosť osoby pod menom I.. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka vyšetrovateľa E. O.. Obžaloba teda už od začiatku vyšetrovania poznala totožnosť osoby menom I., ktorú však pred obhajobou zatajila, čím bol spochybnený celý procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý nedáva záruku, že konanie prebehlo zákonným spôsobom, dôkazy boli zabezpečované v rozpore so zákonom. Obhajoba v dôsledku takéhoto postupu nemala možnosť navrhnúť dôkazy v prospech obžalovaného a niektoré z nich nemožno už ani vykonať, pretože prebehlo verejné súdne konanie a svedkovia môžu ním byť ovplyvnení a tiež boli vykonané úkony bez účasti obhajoby. Obžalovaný prezentoval názor, že takýto postup je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. V dôsledku nevykonania dôkazu výsluchom osoby menom I. a nevykonania rekognície za účasti obhajoby nebol v danej veci zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností, čo možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V časti odôvodnenia odvolania (pod bodom 2/) obžalovaný namietal, že postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie aj v dôsledku skresľovania svedeckých výpovedí a tým celkovej dôkaznej situácie v súvislosti s výsluchom utajeného svedka, ktorý bol vypočutý aj ako utajený, a aj ako bežný svedok, pričom obsah spisu svedčí o tom, že obe výpovede sú tak odlišné, že jedna z nich je zákonite nepravdivá. V takomto postupe vidí obžalovaný porušenie práv na obhajobu, pretože došlo k ovplyvneniu celého radu krokov obhajoby pri navrhovaní dôkazov, spôsobe vedenia výsluchov a podobne. Celý proces teda vychádzal, podľa jeho názoru z dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. V bode 3/ odôvodnenia odvolania obžalovaný E. vyjadril presvedčenie, že vykonanie dôkazu výpoveďou svedka D. N. je nezákonné. Menovaný vystupoval v konaní ako svedok postupom podľa § 218 ods. 1 Tr. por., pričom podľa tohto zákonného ustanovenia nie je možné podmienečne zastaviť trestné stíhanie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľal. V ďalšej časti odôvodnenia svojho odvolania (v bode 4/) obžalovaný namietal, že súd oprel uznanie jeho viny najmä v bode 3/ napadnutého rozsudku o záznam telekomunikačnej prevádzky oboznámenej v rámci trestného konania, pričom príkazy na vykonanie týchto úkonov neboli riadne odôvodnené skutkovými okolnosťami. Zákon totiž vyžaduje v takýchto prípadoch odôvodnenie primerané odôvodneniu rozsudku. Ďalej vyjadril námietku, že výpoveď svedka D. N. bola získaná nezákonným spôsobom pod vplyvom pracovníkov ÚBOK Trnava, ako aj pod vplyvom istých výhod, ktoré mu boli poskytované počas výkonu väzby. Obhajobe je známe, že svedkovi boli umožnené súkromné návštevy vo väznici, ako aj mimo nej. Obžalovaný vyjadril názor, že usvedčujúce výpovede svedkov D. N., G. D. a A. L. sú dôkazmi iba nepriamymi, keďže všetci uvedení svedkovia vypovedali iba o okolnostiach „z počutia“. V záverečnej časti odvolania obžalovaný B. E. poukázal na niektoré časti právnych viet konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v iných trestných veciach), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky so záverom, že vo vzťahu k nemu neexistuje priamy dôkaz o jeho vine, prvostupňový súd iba prispôsobil závery z dôkazov vopred zvolenej skutkovej verzii. Súd nevzal do úvahy výpovede svedkov, ktorí vypovedali v jeho prospech, ako napríklad svedka L., M., či W.. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný B. E. vo vlastnoručne napísanom odvolaní namietal správnosť odsudzujúceho rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Dôvodil, že svedkovia D. N., G. D. a A. L. sú osoby, ktoré ho zo spáchania trestného činu vraždy usvedčujú, avšak ani jeden z nich neuviedol, „že by mal mať niečo spoločné s touto vecou“. Za najzávažnejšiu ale považuje skutočnosť, že súd vychádzal po celý čas konania len z jediného „scenára“ smerujúceho k uznaniu viny. O tomto svedčí viacero skutočností: - vyšetrovatelia znemožňovali obhajcom riadnu prípravu na výsluchy svedkov neuvádzaním ich mien, - vyšetrovanie bolo vedené jedným smerom, bez pripustenia „možnosti inej varianty“ a nespravili nič pre prípad jeho neviny, - nikoho nezaujímalo svedectvo nestranného svedka M., ktorý ihneď po skutku poskytol polícii informácie o vodičovi, ako aj o použitom motorovom vozidle, - nie je pravdou, že osoba I. je nestotožnenou osobou, čo potvrdil na hlavnom pojednávaní vyšetrovateľ O. ako svedok. V tomto smere došlo k zmareniu obhajoby „aby sa nepreukázalo na koho vôbec táto osoba (I.) má kontakt“, - súd nesprávne vyhodnotil zmysel a účel jeho telefonátu so svedkom L. v deň skutku. Nie je pravdou, že by ho kontroloval, iba sa pýtal, kde sa svedok nachádza, - chcel súdu poskytnúť záznam kamerového systému z miesta svojho bydliska, aby preukázal, že bol deň pred skutkom doma a nie na stretnutí s L., v čom mu ale súd nevyhovel, - súd nebral do úvahy iný telefonický hovor, z ktorého vyplýva, že nemal vedomosť o tom, na ktorého G. sa strieľalo, či na H. alebo C., - súd vyvodil nesprávny záver, že vozidlo zn. O. malo byť prerábané z typu sedan na typ combi, čo je ale prakticky nemožné, - vyjadril názor, že výpoveď svedka D. N. je rozporná, jeho účasť na vražde C. G. nebola preukázaná, na benzínových pumpách sa mal stretávať iba F. s D., všetko organizoval N., údajne na pokyn F., zbraň mal zabezpečovať D. s D. a G. a jeho účasť je vyvodzovaná len z toho, že nadával L. na benzínovej pumpe. To ale bolo v čase, keď už vedel o tom, že bola v Topoľčanoch streľba, ale „nikdy nepovedal, že by s tým mal niečo spoločné“, - svedkovi N. orgány prípravného konania poskytovali rôzne výhody výmenou za to, že bude svedčiť proti obžalovaným, „tak, ako chce polícia“, svoje výpovede svedok iba čítal, klamal na hlavnom pojednávaní, aj o spôsobe, ako sa dostavil na súd. Obžalovaný B. E. v „Dodatku“ k odvolaniu uviedol, že súd neprijal dôkaz o tom, že peniaze dal svedkovi D. na auto K., ktoré „malo byť legálne“, avšak neskôr vyšlo najavo, „že ho D. ukradol R.“. Peniaze, ktoré mu mal D. vrátiť, boli za toto vozidlo. Súd bol vedený tendenčne, čo preukazuje aj napovedanie svedkovi L. ohľadom miesta, na ktorom mal vysadiť z vozidla G. a I.. Údajne mali vystúpiť z vozidla pri nadjazde, čo si svedok L. nepamätal, resp. to miesto nepoznal. Súd v odôvodnení rozsudku hodnotil jeho správanie (že sa na hlavnom pojednávaní choval ironicky, až agresívne) napriek tomu, aby hodnotil dôkaznú situáciu. Obžalovaný G. D. v odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že so závermi prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním jeho vina na spáchaní žalovaného skutku nebola preukázaná. Predovšetkým namietal, že ak sa mal dopustiť zločinu vraždy s vopred uváženou pohnútkou, je to v rozpore s obžalobou, v ktorej sa uvádzalo, že mal konať „z doposiaľ presne nezisteného dôvodu...“ . Namietal skutočnosť, že v roku 2010 mal dávať 1 000 000 Sk za vraždu, a to napriek tomu, že takáto mena v tom čase neplatila, pretože už druhý rok sa na Slovensku platilo eurom. Nepochybne bola vyvrátená aj skutočnosť dokazovaná počas prípravného konania o tom, že pôvodne obvinený W. Z. mu mal previesť bankovou operáciou, t.j. cez účet 50 000 eur. Utajený svedok nehovorí pravdu. Podľa jeho názoru bolo dokazovaním nepochybne preukázané, že nikdy neprišiel do kontaktu s osobou menom I. a podľa tvrdení svedka N. ani nemal vedieť, kto bol strelcom. Zmena procesného postavenia niektorých obvinených do procesného postavenia svedka (D. N., W. Z., A. G. a B. Q.) samo osebe dáva indície pre dôvodné podozrenie o ich účelových tvrdeniach, keď vypovedali ako svedkovia. Obžalovaný D. ďalej dôvodil, že niet žiadneho objektívneho dôkazu, že by mal snahu zaobstarať motorové vozidlo zn. O. a zbraň - samopal vz.
2. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok D. N. a G. D., taktiež utajený svedok č. 1 a svedok A. L., u ktorých všetky ich výpovede sú podmienené tým, že po vražde sa spolu stretli, vzájomne si vymieňali informácie a vytvárali sami sieť okolností, ktoré podľa ich názoru do seba zapadali a keďže dospeli k záveru, že A. L. viezol do Topolčian I. a A. G., vytvorili si predstavu, podľa ktorej neskoršie uvádzali svoje tvrdenia. V prípade svedka D. N. ide o tvrdenia účelové - prispôsobené a čítané „z poznámok“. Existuje dôvodné podozrenie, že tento svedok vymenil svoje procesné postavenie obvineného za procesné postavenie svedka účelovým tvrdením zrejme po zvážení si všetkých okolností, že takto sa ocitne vo výhodnejšom postavení, než je postavenie obvineného. Je preto značne otázne‚ či takéto vystúpenie svedka je postačujúcim dôkazom pre uznanie viny, resp. či jeho tvrdenia sú skutočne presvedčivé. Obdobne vypovedal čítaním z poznámok aj svedok G. R.. Svedok N. používal vo svojich výpovediach termín, ktorým obžalovaného označil za objednávateľa, pričom je zrejmé, že on bol osobou, ktorá takéto odborné právnické výrazy bežne nepoužívala. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný poukázal na niektoré podrobnosti výpovedí uvedených svedkov. Uviedol, že je nelogické, aby ukazoval svedkovi N. motorové vozidlá C. G., keďže bolo všeobecne známe, aké vozidlá táto osoba vlastní. Opakovane uvádzal, že A. F. žiadal o ochranu proti „ľuďom, ktorí by sa mohli zhromažďovať na určitých miestach“ a pri ohliadkach išlo práve o toto. Logickým nie je ani záver, že skutok vraždy sa mal stať tak, že v mesiaci máj až
3. júna 2010 sa mal spolčiť s inými osobami za účelom usmrtenia C. G., nakoľko menovaný bol z väzby prepustený
4. mája 2010 tak, ako to potvrdila svedkyňa Q. G.. Na akejsi pomste vo vzťahu k C. G. nemohol mať alebo pojať vopred uváženú pohnútku ,pretože od jeho prepadnutia do dňa zavraždenia J. G. uplynula značná doba, a to od
5. decembra 2008 do
6. júla
7. Naviac obžaloba za tento incident bola podaná Okresnému súdu Topoľčany na tri osoby, ktoré na tento čin neboli nikým nahovorení. Nešlo teda o cielenú akciu C. G. proti nemu, ktorému to nikdy nedával za vinu. Nie je ani pravdou, že by sa v televíznej reportáži televízie C. vyjadroval na adresu C. G.. Výpovede týchto svedkov je potrebné hodnotiť aj z hľadiska istých výhod, ktoré im boli poskytované zo strany orgánov činných v trestnom konaní počas výkonu väzby. Pokiaľ sa týka utajeného svedka, obžalovaný namietal hodnotenie jeho výpovede ako pravdivej. Utajenému svedkovi bolo umožnené vypovedať v režime utajenia bez toho, aby odôvodnenosť jeho obavy z obžalovaného bola riadne preskúmaná, ako aj opodstatnenie priznania postavenia utajovaného svedka tomuto svedkovi. Utajený svedok bol vypočutý aj v procesnom postavení ako svedok, takže nie je zrejmé, kedy nastal okamih pre podmienky režimu utajeného svedka. Tento svedok reprodukoval informácie, ktoré získal iba „z počutia“ a získaval ich v snahe ochrániť seba samého. Svedok A. L. si spolu so svedkami G. D. a D. N. vo vzájomných diskusiách vytvárali obraz o inkriminovaných udalostiach, nereprodukovali okolnosti zažité vlastnými zmyslami a na dezinformáciách mohli mať vlastný záujem. Podľa názoru obžalovaného D. aj svedkyňa Q. G. vypovedala „len o svojich predstavách a dojmoch“. Ani jej výpoveď nebola prvostupňovým súdom hodnotená správne. On sám nemal žiaden dôvod spolčovať sa s inými osobami za účelom usmrtenia C. G.. V napadnutom rozsudku je jeho postavenie v rámci organizovanej skupiny umelo vytvárané v polohe objednávateľa. Aj podľa výpovede svedka N. nemal vedieť kto je šoférom motorového vozidla a kto strelcom. Je nepochybne preukázané, že sa žiadnej realizácie skutku nezúčastnil. V záverečnej časti svojho odvolania obžalovaný G. D. poukázal na to, že pred tým, ako sa tento skutok stal, viedol riadny život, nedostal sa do rozporu s Trestným zákonom, z miesta trvalého bydliska nie je hodnotený negatívne. V dôsledku súdenej trestnej činnosti sa mu rozpadla rodina a nemohol sa zúčastniť na pohrebe svojej matky. Podľa jeho názoru prvostupňový súd rozhodol predčasne na základe iba neurčitých tvrdení svedkov G. D., D. N. a A. L., ktoré tvrdenia nepostačujú na uznanie jeho viny zo spáchania zločinu úkladnej vraždy ako člena organizovanej skupiny. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. V konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Obžalovaný podal, prostredníctvom svojho obhajcu, aj vyjadrenie k odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Uviedol v ňom, že sa nestotožňuje s názorom prokurátora, kde cituje znalca na hlavnom pojednávaní, že ak sa skutky obžalovaným dokážu, tak to výrazne zhoršuje perspektívu resocializácie, čím sa zvyšuje aj riziko prípadnej recidívy. Takéto stanovisko znalca, ak viaže resocializáciu na to, ako rozhodne vo veci súd, je stanoviskom, ktoré nepatrí do pôsobnosti a odbornosti súdneho znalca. Znalec PhDr. A. G., PhD. v závere znaleckého posudku vzal za preukázané, že prognózu resocializácie G. D. možno hodnotiť ako relatívne priaznivú. Obžalovaný v danej súvislosti zdôraznil, že pred odsúdením prvostupňovým súdom dňa
8. júla 2012 viedol riadny život, nebol súdne trestaný a netrpí poruchami pamäte. Znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam a nemôže sa opierať o postoj obžalovaných k otázke viny, teda, či ju popierajú alebo nie a z toho odvíjať svoj záver k otázke „nádeje na prevýchovu“. Preto obžalovaný považuje požiadavku prokurátora, vyjadrenú v jeho odvolaní na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, za nezodpovedajúcu zákonu, ako aj vykonanému dokazovaniu. Obžalovaný A. G. podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, pričom jeho odôvodnenie vo vzťahu ku skutku v bode 1/ je totožné s odôvodnením odvolania obžalovaného B. E.. Ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku vyjadril názor, že záver o vine súdu je postavený výlučne na domnienkach súdu, ktoré nie sú podložené procesne vykonaným dokazovaním. Jeho úmysel predávať drogu po dávkach a naviac zriedenú v pomere, ktorý nemohol ani len poznať, nebol v trestnom konaní žiadnym spôsobom dokázaný. Podľa jeho názoru práve zhodnosť pojmu dávka podľa KEU PZ a NPJ PZ a možnosť vynásobenia dávok je sporná. V danej veci nebola objasnená hodnota drogy, pričom obhajobe bolo zabránené v tomto smere viesť dokazovanie, pretože jej návrhy boli zamietnuté. Obžalovaný A. G. preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd odvolaniu prokurátora vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil vo vzťahu k obžalovanému H. G. podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vo vzťahu k obžalovaným G. D., A. F. a A. G. aj podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a vo vzťahu k obžalovanému H. G. v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a vo vzťahu k obžalovaným G. D., A. F. a A. G., aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. s tým, že im všetkým trom uloží tresty odňatia slobody na doživotie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na základe podaných odvolaní obžalovaných G. D., B. E., A. F., A. G. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v potrebnom rozsahu, tieto potom náležite v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k úplným a správnym skutkovým zisteniam a záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil, že podané odvolania obžalovaných G. D., B. E., A. F. a A. G., ako aj odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúra GP SR sú prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.), že nie je daný zákonný dôvod pre ich zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., pretože boli podané včas a oprávnenými osobami a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. Preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že všetky podané odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, nie sú dôvodné. Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj prvostupňový súd postupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy v predmetnej veci boli získané zákonným spôsobom a prvostupňový súd ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 10 Tr. por., a preto nepovažuje vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné. Prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. dôkladne a podrobne v odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny jednotlivých obžalovaných a uložených trestov, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť rozsudku a taktiež akými právnymi úvahami sa riadil, keď obžalovaného H. G. oslobodil spod obžaloby. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil, tam uvedené závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky, ustálené v bodoch 1/ až 3/ odsudzujúcej výrokovej časti napadnutého rozsudku stali spôsobom tam popísaným a že ich spáchali jednotliví obžalovaní. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaných G. D., B. E., A. F. a A. G. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov pri jednotlivých skutkoch ustálený. Preto aj odvolací súd dospel k presvedčivému a objektívnemu záveru, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine jednotlivých obžalovaných, s výnimkou obžalovaného H. G., pretože vina týchto obžalovaných - G. D., B. E., A. F. a A. G. bola preukázaná tak súborom priamych, ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá bez akýchkoľvek pochybností dovoľuje vysloviť záver o vine uvedených všetkých štyroch obžalovaných. K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaných, ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti, avšak bez potreby opakovania všetkých záverov, keďže už sú dostatočne podrobne a vo vyčerpávajúcom rozsahu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok. Pri skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku sú všetci štyria obžalovaní G. D., B. E., A. F. a A. G. usvedčovaní celým súborom priamych aj nepriamych dôkazov. Predovšetkým svedkovia D. N., G. D. a A. L. vypovedali vo všetkých zásadných tvrdeniach zhodne v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní a všetkých štyroch obžalovaných usvedčili v podstate zo zorganizovania, pomoci a realizácie usmrtenia C. G.. Treba tiež zdôrazniť, že ich výpovede vzájomne korešpondujú, a to nielen v zásadných tvrdeniach, ale aj v mnohých detailoch a jednotlivostiach. Svedkovia D. N. a G. D. podrobne vypovedali o tom, ako na podnet obžalovaného G. D. vykonávali ohliadku miesta, kde bol následne predmetný skutok pripravovaný a spáchaný a tieto skutočnosti potvrdili aj pri previerkach ich výpovedí v prípravnom konaní. Svedok D. N. túto ohliadku robil spoločne s obžalovaným D., a to na podnet A. F. a B. E.. Uvedení svedkovia zhodne označili za objednávateľa tohto činu obžalovaného D. a obžalovaného E. a F. za osoby, ktoré celý skutok riadili, pričom obžalovaný G. podľa ich vyjadrenia riadil, v čase vraždy poškodeného C. G., motorové vozidlo, z ktorého bol poškodený výstrelmi z automatickej pušky usmrtený. Svedok D. N., ktorý bol z predchádzajúceho obdobia viacerými svedkami označený ako „pravá ruka“ obžalovaného A. F. sa podrobne vyjadril k ohliadke miest súvisiacich s prípravou vraždy C. G., k okolnostiam pri zabezpečení motorového vozidla, ako aj k objednaniu strelca, občana Macedónska I., ktorý bol blízky človek obžalovanému F. a tiež k spôsobu jeho ubytovania na jeho meno v ubytovni, s tým, aby meno I. nebolo uvedené v zázname o ubytovaných osobách. S relevantnými časťami jeho výpovede je v plnom v súlade aj výpoveď svedka G. D., parciálne výpoveď svedka A. L., ale aj obsah radu ďalších dôkazov (výpoveď svedka D. V., majiteľa ubytovne K. v Trnave) a príslušné listinné dôkazy (kniha ubytovaných hostí), dôkazmi o lokalizácii mobilných telefónov obžalovaného A. G. a svedka L.. V súlade s obsahom výpovedí svedkov D. N. a G. D. je aj výpoveď utajeného svedka. Svedok D. potvrdil prevzatie sumy po 1 000 eur od E. a F., za čo mal zohnať motorové vozidlo a robiť šoféra, od čoho však v poslednej chvíli odskočil. Spočiatku nemal vedomosť o podrobnostiach týchto aktivít menovaných obžalovaných, ale následne dospel k presvedčeniu, že išlo o prípravu na zavraždenie C. G.. Tento svedok sa dobre poznal najmä s obžalovanými, najmä s obžalovaným B. E. a rovnako ako svedok N. patril k okruhu osôb, ktoré sa často (prakticky denne) pohybovali v spoločnosti obžalovaných, a s ktorými v minulosti vykonávali spoločné aktivity. Tieto okolnosti majú nezanedbateľný význam pri hodnotení výpovedí týchto svedkov, pretože ide jednak o osoby s priateľským vzťahom k obžalovaným, ktorí nepochybne požívali v inkriminovanom období ich dôveru a jednak vykonávali rôzne spoločné aktivity, ktoré osobitne v prípade svedka D. neboli aktivitami vždy legálnymi. Svedok A. L. zasa potvrdil, že vykonával prácu taxikára a popísal okolnosti, za ktorých viezol obžalovaného A. G. a I. na určené miesto v čase bezprostredne pred zavraždením poškodeného J. G. a následne ich odvážal z Duchonky, kde bol v inkriminovanom čase zistený požiar osobného motorového vozidla zn. H.. Navyše treba zdôrazniť, že v tomto vozidle sa našli obhorené zvyšky útočnej pušky vzor 58, ktorá bola druhovo zhodná so zbraňou, ktorou bol zavraždený poškodený C. G.. Svedok L. sa taktiež pohyboval často v spoločnosti obžalovaných, ktorí aj predtým využívali jeho služby taxikára. Nepochybne výpovede spolupracujúcich alebo tzv. korunných svedkov, ktorí boli svojim spôsobom tiež zapojení do prípravy trestnej činnosti, resp., že v určitých fázach konania sa sami na takomto konaní priamo, či nepriamo podieľali a rozhodli sa spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, vo všeobecnosti treba vyhodnocovať aj z hľadiska možnosti modifikácie výpovedi, či už z ich prílišnej horlivosti, z pomsty alebo pod vplyvom iných pohnútok. V súvislosti s výpoveďami svedkov N., D. a L. v posudzovanej veci treba zdôrazniť, že ich výpovede prvostupňový súd správne vyhodnotil a v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na celý rad jednotlivostí a detailov v ich vzájomných súvislostiach, z ktorým vyhodnotením sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré poukazuje. Skutočnosť, že každý zo svedkov vypovedal len parciálne o určitom dejovom výseku udalostí a že nevedeli kontinuálne uviesť všetky okolnosti prípadu, resp., že v určitom časovom období ani nevedeli, že ich konanie má smerovať k usmrteniu C. G., na ktorú poukázali obžalovaní vo svojich obhajobných tvrdeniach neznamená, že nevypovedali pravdivo o osobne zažitých udalostiach alebo, že by vypovedali len „z počutia“ alebo len o vykonštruovaných okolnostiach na základe vlastných konfabulácií. Výpovede svedkov D. N., G. D., A. L. a čiastočne aj výpoveď utajeného svedka, na ktoré nadväzujú aj ďalšie vykonané dôkazy, vzťahujúce sa k osobným vzťahom medzi poškodeným C. G. a obžalovaným G. D., k napadnutiu obžalovaného D. troma páchateľmi, ktorí mu spôsobili vážne poranenia a jeho podozrenie na pôvodcu tohto napadnutia (najmä výpovede svedkov G. H., A. U., Q. G., K. G.), odposluchy telefónov obžalovaného B. E. bezprostredne po vykonaní vraždy, podľa názoru odvolacieho súdu poskytujú dostatok objektívnych a nespochybniteľných podkladov pre záver o vine u obžalovaných G. D., B. E., A. F. a A. G. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku. Obhajobné tvrdenia obžalovaných vo vzťahu k výpovediam týchto svedkov sa týkajú viac formálnych, javových stránok, ako ich vecných a obsahových stránok. Tvrdenie, že svedok N. vypovedal na základe svojich písomných poznámok, že používal výraz „objednávateľ“ vraždy alebo, že bol počas výkonu väzby navštevovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne poukazovania na spôsob jeho prepravy na hlavné pojednávanie prvostupňového súdu, patria práve do skupiny takýchto formálnych námietok, ktoré nemožno považovať z hľadiska vecnej stránky jeho výpovede za relevantné a z hľadiska jej hodnovernosti za rozhodujúce. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje výpovede svedkov D. N., G. D. a A. L. za pravdivé a autentické, urobené aj v snahe prispieť k objektívnemu vyšetreniu vraždy C. G.. Pri inštitúte korunných svedkov sa samozrejme jedná o osoby, ktoré takto svedčia aj z dôvodov obmedzenia trestného stíhania proti sebe. V danom prípade záujem štátu na vyšetrení obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, prevyšuje záujem štátu na postihu týchto jednotlivcov. Vo všeobecnosti je potrebné tiež pripomenúť, že využívanie inštitútu spolupracujúceho svedka pri rozkrývaní organizovanej kriminality je celkom nevyhnutné pre efektívny boj s touto formou kriminality, pretože všetky organizované kriminálne skupiny sa predovšetkým vyznačujú uzavretosťou a vysokou mierou konšpirácie a neochotou osôb proti týmto skupinám svedčiť. Zavedenie takýchto inštitútov a postupov odporúčajú aj medzinárodné dokumenty, (napr. Rezolúcia Rady Európskej únie z
9. decembra 1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú pri súdnom konaní). Odvolaciu námietku prezentovanú všetkými štyrmi obžalovanými založenú na tvrdení, že orgány prípravného konania a potom aj prvostupňový súd vykonával dokazovanie tendenčne, podľa vopred určeného scenára a jednostranne akceptujúc prevažne iba dôkazy svedčiace proti obžalovaným, najvyšší súd nepokladá za zodpovedajúcu skutočnému priebehu konania. Naopak z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konanie bolo vykonávané dôsledne, rešpektujúc princíp kontradiktórneho konania. V priebehu súdneho konania boli vykonávané aj dôkazy navrhované obžalovanými, resp. ich obhajcami (napr. výsluch svedkov H. Q., C. D.), dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a súd sa riadne zaoberal ich dôsledným hodnotením. Skutočnosť, že niektoré dôkazy (vrátane výpovedí svedkov D. N., G. D. a A. L.) neboli vyhodnotené podľa subjektívnych predstáv obžalovaných v súlade s ich obhajobnými tvrdeniami ešte neznamená, že ich súd nehodnotil, resp., že