4 veta prvá OSP odvolaniu žalobcu nevyhovel s tým, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nemožno stotožňovať s konaním o určenie neplatnosti pracovného pomeru, pričom poukázal na to, že súdny poplatok v sume 132 eur bol žalobcovi priznaný v rámci náhrady trov konania rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch v znení do 30. septembra 2012 navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch v znení od 01. októbra 2012 od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Dôvodovej správy k novele zákona o súdnych poplatkoch zákonom č. 286/2012 Z. z. z 11. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 286/2012 Z. z.“), ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch bolo doplnené „vzhľadom na nejednotnú prax súdov v otázke osobného oslobodenia štátnych zamestnancov ako navrhovateľov od súdnych poplatkov v konaniach o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru“. Právna úprava sa preto „precizovala“ explicitným vymedzením, že zákonné oslobodenie
2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje na konania uvedené v tomto ustanovení aj v prípade, ak sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a dôvodovej správy k zákonu č. 286/2012 Z. z. treba k doplneniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch a k nejednotnosti súdnej praxe uviesť, že do
400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, t. j. v prvom stupni okresné súdy vo všeobecnom súdnictve; predovšetkým z tohto dôvodu bolo potrebné vo vzťahu k osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov zrovnoprávniť konania týkajúce sa pracovných pomerov a štátnozamestnaneckých pomerov. Súdna prax však nebola jednotná ani pokiaľ ide o súdne preskúmavacie konania, už aj preto, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch priznávalo od 01. júna 2007 oslobodenie od súdnych poplatkov príslušníkom Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníkom a od 01. januára 2009 aj profesionálnym vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov
osobitných predpisov, a pri výslovnom neuvedení oslobodenia od súdnych poplatkov aj štátnych zamestnancov pri by taký výklad zákona, ktorý by im nepriznával osobné oslobodenie od súdnych poplatkov vo veciach týkajúcich sa ich štátnozamestnaneckého pomeru, bol diskriminačný a nezlučiteľný s ich právom na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. V danej veci nebolo sporné, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie a postup žalovaného týkajúce sa skončenia žalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru. Konanie bolo začaté dňom 21. mája 2010 a bolo právoplatne skončené dňom 20. júla 2012, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., t. j. pred doplnením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch.
októbra 2012) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
predpisov účinných do
tohto zákona a ktoré neboli vybraté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa nevyberajú. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že žalobca nemá povinnosť súdny poplatok za žalobu ani za odvolanie platiť, napriek tomu, že v ustanovení § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch nebolo do 30. septembra 2012 explicitne uvedené, že sa oslobodenie od súdnych poplatkov vzťahuje aj na žalobcu uplatňujúceho svoje nároky zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. I keď štátnozamestnanecký pomer nemožno stotožniť s pracovným pomerom, ide o nároky obdobnej povahy, a ako je už zdôraznené v predchádzajúcom odseku, nemožno v tomto smere pre nejednoznačnú právnu úpravu pripustiť diskriminujúci výklad zákona. Napokon aj krajský súd po celý čas konal a rozhodol bez toho, že by bol súdny poplatok zaplatený a ani žalobcu na jeho zaplatenie nevyzval. Okrem toho nebolo možné opomenúť ani zhora citované prechodné ustanovenia, ktoré tiež jednoznačne nasvedčujú tomu, že pri dodatočnom oslobodení od súdnych poplatkov nevybraté súdne poplatky nie je možné vybrať, čím ani dodatočné uloženie poplatkovej povinnosti už nie je namieste. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný bol v rámci náhrady trov konania, ktoré má žalobcovi zaplatiť
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2012 sp. zn. 4Sžo/2/2012, zaviazaný aj k náhrade za doposiaľ nezaplatený súdny poplatok; žalobca však túto časť trov konania už nemôže od žalovaného požadovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky všetkých týchto dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu
3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil majúc za to, že neexistovali dôvody pre jeho vydanie. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.