Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžp/13/2012 Identifikačné číslo spisu: 6009200429 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 221 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať môže žalobu aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s ňou konať malo. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania, a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t. j., že im bola takýmto rozhodnutím spôsobená ujma. Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Žalobu podal žalobca dňa

1. marca 2009 v zákonnej dvojmesačnej lehote. V žalobe uviedol, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici ako aj rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné v celom rozsahu a navrhol, aby príslušný súd touto žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vyššie uvedenými rozhodnutiami a postupom vyššie uvedených správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach z dôvodu ich nezákonnosti, keďže zistenie skutkového stavu ako aj rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a konanie správneho orgánu prvého stupňa má takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu žaloby nevyplýva žiadna iná skutočnosť, na základe ktorej by sa mohlo skonštatovať prípadne posúdiť na akých svojich právach bol žalobca rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený. Až na pojednávaní
2. januára 2012, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby, žalobca uviedol, že stavba podľa jeho názoru nemala byť nikdy povolená, nakoľko žalobca nebol účastníkom stavebného konania ani všetkých následných úkonov vrátane kolaudácie. Svoje porušenie práv žalobcu vidí v tom, že žalobca je vlastníkom susediaceho pozemku na základe čoho požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného objektu, ktoré rozhodnutie bolo aj vydané dňa
3. októbra
4. Pri riešení napojenia objektov na inžinierske siete nastal problém, ktorý podľa neho viazne v napadnutom rozhodnutí, ktoré tieto inžinierske siete povolilo budovať pre ďalšieho účastníka - VAV invest, s. r. o.. Na tieto inžinierske siete, ktoré tento účastník vybudoval, boli vybudované v rozpore s platným územným plánom o čom je jednoznačný dôkaz - práve tento územný plán. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na vyššie uvedené musel konštatovať, že pri stanovení dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 1 OSP sa striktne uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov, preto nie je možné ani dôvodné použiť postup v zmysle § 43 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP výnimkou prípadu, že by žaloba bola podaná s dostatočným časovým predstihom a bolo by výzvu na doplnenie, príp. odstránenie vád žaloby, možné pred uplynutím dvojmesačnej lehoty doručiť žalobcovi a tento by mal ešte reálny časový priestor na túto výzvu súdu reagovať a vady žaloby doplniť, či odstrániť. Po uplynutí lehoty už súd neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby, pretože by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom (§250h ods. 1 OSP). Ďalej tiež z toho vyplýva záver, že v odvolacom konaní už raz vyčerpaná dvojmesačná lehota opätovne neplynie, a preto žalobca nemôže dodatočne spresniť svoje žalobné dôvody hoci bol v odôvodnení rozsudku konajúcim prvostupňovým súdom upovedomený o ich nedostatkoch. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (a nie jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v odvolacom konaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie v danej veci, keď dospel k záveru, že žaloba žalobcu neobsahovala uvedenie toho aké žalobné dôvody uplatňuje žalobca na podporu svojho tvrdenia, že bol dotknutým rozhodnutím na svojich konkrétnych právach ukrátený. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.