preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/37/2012 Identifikačné číslo spisu: 1012200357 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1012200357.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., bytom E., proti odporcovi Centru právnej pomoci - Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp. zn. 1N 95/12, ev. č. 292/12 z 24. januára 2012, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 24. mája 2012, č. k. 26Sp/6/2012-33 v spojení s opravným uznesením zo 07. júna 2012, č. k. 26Sp/6/2012-34 takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 24. mája 2012, č. k. 26Sp/6/2012-33 v spojení s opravným uznesením zo 07. júna 2012, č. k. 26Sp/6/2012-34 z r u š u j e s tým, že príslušným súdom na konanie a rozhodovanie v danej veci je Krajský súd v Bratislave. Odôvodnenie Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) odmietol podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa, proti rozhodnutiu odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak po tom čo mu vec bola postúpená na konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/14/2012-16 z 12. marca 2012 z dôvodu miestnej príslušnosti. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že jeho opravný prostriedok bol podaný včas, pričom poukazoval na to, že svoje podanie podané elektronicky riadne doplnil v zákonom stanovej lehote. Odporca zotrvávajúc na dôvodoch svojho rozhodnutia žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu nemožno považovať za správne, nakoľko vo veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je opravný prostriedok - odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu vydaného podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“). Od 01. januára 2012 ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Podľa § 10 ods. 5 veta druhá zákona o poskytovaní právnej pomoci proti rozhodnutiu (Centra) možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 14c zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) znení účinnom od 01. januára 2012 (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci podľa osobitného predpisu 1ab) je príslušný:

1. a)Krajský súd v Bratislave pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne,
2. b)Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Nitre,
3. c)Krajský súd v Košiciach pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne nie je súdom s agendou právnej pomoci v materiálnej núdzi, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. marca 2012, č. k. 4Sp/14/2012-16 o postúpení veci bolo vydané v rozpore so zákonom, a že Krajský súd v Trenčíne namiesto toho, aby predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že s postúpením veci nesúhlasí, v tejto konal a rozhodol ako súd kauzálne nepríslušný, t. j. súd ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť. Kauzálna príslušnosť súdov stanovená v zákone o sídlach a obvodoch súdov nahrádza všeobecnú miestnu príslušnosť súdov (ide o tzv. kauzálnu miestnu príslušnosť), ide však zároveň o príslušnosť výlučnú, stanovenú nie OSP, ale osobitným predpisom, nedostatok ktorej nie je možné zhojiť, nakoľko iný súd ako súd kauzálne príslušný nemôže v konkrétnej veci určenej zákonom konať a rozhodnúť - jeho sudcovia nie sú zákonnými sudcami v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov musel Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. g/ a písm. f/ OSP zrušiť pre nesprávne obsadenie súdu a odňatie možnosti konať pred zákonným sudcom. Zároveň najvyšší súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol o tom, že na konanie v danej veci je príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorému po doručení tohto uznesenie Krajský súd v Trenčíne vec vráti a ktorý ju prejedná a rozhodne, pričom sa náležite vyporiada s včasnosťou podanie opravného prostriedku navrhovateľa. V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami je rozhodujúci moment doručenia tohto podania súdu a nie, skutočnosť, kedy ho súd opatril podacou pečiatkou, pričom trojdňová lehota na doplnenie podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 OSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/219/2007 z 26. februára 2008). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.