vlastného udania v zahraničí bytom naposledy utečenecký tábor Al Rashidieh, nová časť blízko ulice Al Ahafir, okres Sur, Libanon, aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, zastúpeného pani JUDr. Zuzanou Števulovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-384-71/PO-Ž-2009 z
1, § 13c ods. 2, písm. d/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal priebeh a výsledky predchádzajúcich troch azylových konaní navrhovateľa a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o obvinenie hnutia Fatah z krádeže zbraní tomuto hnutiu v prípade trestného stíhania by nebol súdený týmto hnutím a že ak by aj obvinenie bolo vykonštruované, nestalo sa tak z dôvodov § 8 zákona o azyle. Poukázal tiež na zjavne osobný dôvod obvinenia vzneseného voči nemu hnutím Fatah (obvinenie človekom menom S. P. - S. D., otca ženy, s ktorou mal navrhovateľ už ukončený milostný pomer). Odporca odôvodnil neposkytnutie azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov. K otázke azylu z humanitných dôvodov konštatoval, že v prejednávanej veci nevzhliadol dôvody jeho udelenia. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote obsiahly opravný prostriedok - návrh zo dňa
krajského súdu zistené podmienky uvedené v zákone o azyle. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009, so spismi predchádzajúcimi: č. p.: MU-1558/PO-Ž/2005, MU1331/PO-Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007, ako aj so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Saz/72/
ktorého vyššia styčná úradníčka tejto organizácie potvrdzuje, že F. T. Y. Y. U., nar. XX. L. XXXX je registrovaný agentúrou UNRWA v Libanone ako palestínsky utečenec. Odporca vyhľadal a do spisu založil ďalšie informácie o Libanone, zamerané na situáciu palestínskych utečencov žijúcich v Libanone, na ich evidenciu organizáciou UNRWA, ich pohyb a pod. V tomto konaní odporca následne vydal rozhodnutie 8.9.2010, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Voči nemu podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom č. k.: 9Saz/72/2010-114 z 11. mája 2011, ktorým rozhodnutie potvrdil. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13. septembra 2011 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-44/PO-Ž-2009 z 8. septembra 2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V tomto rozsudku o. i. skonštatoval, že sa nestotožnil s právnym záverom,
ktorého bola osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Po vrátení spisu odporcovi tento vyžiadal od SIS stanovisko k osobe navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 19a ods. 7 zákona o azyle, ktoré mu bolo ako utajovaná skutočnosť doručené 7. novembra 2011 a ktoré sa z tohto dôvodu nachádza v osobitnej evidencii utajovaných skutočností odporcu. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý bol obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky s tým súvisiace. Krajský súd napokon uviedol, že navrhovateľ uviedol, že sa obáva o svoj život v dôsledku odsúdenia, ktoré mu hrozí za nedôvodné obvinenie z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Uviedol tiež, že túto krádež nespáchal a že ide o pomstu S. P. - S. D., otca ženy, s ktorou mal navrhovateľ pred časom pomer a ktorú si chcel zobrať za ženu. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, navrhovateľ naplnil iba jeden z predpokladov udelenia azylu a to svoju obavu, v krajnom prípade jej opodstatnenosť (za predpokladu, ak by navrhovateľom predložená fotokópia faxového dokumentu organizácia Fatah -
ktorého poľné veliteľstvo Libanone potvrdzuje, že F. T. U., ktorého matka sa volá D. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol, bol preukázateľne pravým dokumentom). V konaní však nebola preukázaná eventuálna perzekúcia a jej dôvod v zmysle § 8 zákona o azyle Prípadné prejednanie predmetného obvinenia príslušným orgánom (ľudovým výborom, ktorý má v utečeneckých táboroch postavenie o. i. aj súdneho orgánu ako to vyplýva zo správ založených v spise) nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie. V opačnom prípade by každé prejednanie obvinenia zo spáchania trestného skutku (bez ohľadu na skutočnosť či by sa preukázalo alebo nepreukázalo) bolo považované za prenasledovanie. Tým nesplnil podmienky potrebné pre udelenie azylu
zákona a preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Inak tomu bolo, pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí vo výroku pod bodom 2/ rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany; tu krajský súd vyslovil, že zistený stav veci, z ktorého tento výrok vychádzal je založený na nedostatočnej mase informácií potrebných k rozhodnutiu a preto v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej nebol navrhovateľovi udelený azyl podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol popisujúc situáciu s údajnou nafingovanou krádežou zbraní otcom jeho bývalého dievčaťa, v tábore pre utečencov v Libanone, ktorý kontroluje Fatah, ktorému mal zbrane ukradnúť, že zdanlivo osobný spor ani nie je tak osobný ako sa javí, pre kontrolu tábora hnutím Fatah, tiež preto, že v tábore sa veľmi dobre vie, kto je na koho strane a že jeho rodina Fatah nepodporuje a teda v danej situácii nemôže mať navrhovateľ absolútnu istotu, či je konanie veliteľa a jeho snaha o pomstu motivované aj politickými postojmi jeho rodiny, toto môže len predpokladať. Ide však o predpoklad oprávnený v danej situácii, kultúre a spoločnosti („v palestínskych táboroch sa všetci ľudia poznajú“ - „v palestínskych táboroch nič nie je tajné, každý vie, ktorá rodina s ktorou organizáciou ide a o navrhovateľovej rodine bolo známe, že je proti politike Fatahu“). Z týchto dôvodov a v danej situácii, v ktorej sa v čase, keď sa ním popísané udalosti stali nachádzal, so znalosťou jemu vtedy dostupných informácií o osobných postojoch a motívoch táborového veliteľa, o spôsoboch riešenia sporov v táboroch a v rámci Libanonu, boli jeho obavy z prenasledovania opodstatnené a to z dôvodov, ktoré mohli a môžu byť posúdené ako politické. Rovnako pokiaľ ide o obavu z prenasledovania libanonskými štátnymi orgánmi domnieva sa, že nie sú nereálne, pre možné postavenie pred libanonský vojenský súd, pred ktorým by mal horšie postavenie a nemohol by očakávať spravodlivý súdny proces. Hrozilo by mu mučenie a dlhoročný trest - pobyt vo väznici. Svoje potvrdenie objektivizoval správou Migračného úradu MV SR, Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce: Libanon. Č. p./Ref. No.: MU-ODZS-2011/000716-002 zo 16. novembra 2011, str. 16-21). Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v doterajšom konaní poskytol odporcovi všetky informácie, ktoré mal k dispozícii. O svojich dôvodoch vypovedal opakovane, pravdivo, bez rozporov a konzistentne. V konaní potvrdil svoju totožnosť, ako aj postavenie registrovaného palestínskeho utečenca v Libanone. Dokonca poskytol kópiu dokumentu, ktorým Fatah informoval o jeho hľadaní. Navrhovateľ tiež poukázal na neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov a ďalej uviedol, že s uvedenou argumentáciou nie je možné súhlasiť. Navrhovateľ namieta, že krajský súd aj v tomto smere nesprávne právne posúdil jeho námietky a odňal mu možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp .zn. 10Sža/9/2011 judikoval: „pokiaľ advokátka vzniesla žiadosť o udelenie azylu z humanitných dôvodov a tieto dôvody konkretizovala, mal sa nimi odporca zaoberať a zaujať k nim stanovisko, ako by ich uviedol navrhovateľ“. V tomto prípade právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení z 8. decembra 2012 navrhla, aby odporca udelil azyl z humanitných dôvodov, ak nezistí dôvody
zákona o azyle a dôvody, ktoré pokladá v prípade navrhovateľa za humanitné, v tomto vyjadrení aj konkretizovala. Z tohto hľadiska je teda právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku z 8. augusta 2012 (odporca nebol povinný zaoberať sa žiadosťou o azyl z humanitných dôvodov, lebo samotný žiadateľ o to nepožiadal a ak tak predsa len spravil, nie je mu čo vyčítať) nesprávny. Odporca mal povinnosť posúdiť, či v prípade, ak vyhodnotí, že navrhovateľ nespĺňa podmienky
a § 13a zákona o azyle, môže mu byť udelený azyl z humanitných dôvodov vzhľadom na skutočnosť, že 1. Nie je zaručené jeho právo na návrat do Libanonu, čo je v rozpore so záväzkami Libanonu
čl. 9 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré je motivované národnostnými dôvodmi a namierené proti Palestínčanom. Táto informácia sa o. i nachádza aj v spisovom materiály odporcu. (Dôkaz: Migračný úrad MV SR, Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce: Libanon. Č.p./Ref. No.: MU-ODZS-2011/000716-002 zo 1611.2011, str. 23, spis odporcu), a
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. decembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
d, bod 4. zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.
1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Z uvedených ustanovení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva nielen povinnosť ministerstva posúdiť každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo i vo vzájomnom súhrne hodnotiac všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, avšak je zrejmé, a to z doslovného znenia § 19a ods. 1 azylového zákona, že ide o postup najmä v konaní o udelenie, či neudelenie azylu.
zákona o azyle musia byť splnené všetky v tomto ustanovení obsiahnuté podmienky (t. j.; 1/ opodstatnenosť obáv, 2/ obavy, 3/ prenasledovanie, 4/ dôvody prenasledovania - rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Navrhovateľ prezentoval obavu z jeho mučenia, dlhodobého väznenia a potrestania zato, že mal údajne ukradnúť zbraň alebo zbrane hnutiu Fatah, ktoré má kontrolu nad utečeneckým táborom, kde má navrhovateľ s rodičmi postavenie palestínskych utečencov. V tábore sa pritom veľmi dobre vie, kto podporuje ktorú skupinu palestínskeho odporu. Je teda namieste predpokladať, že obavy prednesené navrhovateľom, ak ho možno brať ako člena rodiny U., o ktorej je všeobecne známe, že nepodporuje Fatah, ktorý bol, či už pravdivo alebo nepravdivo označený veliteľom tábora za zlodeja zbraní, čo potvrdzuje písomnosť predložená navrhovateľom (o tom, že je hľadaný Fatahom) sú opodstatnené. Tieto súvislosti naznačované v pohovoroch navrhovateľom neboli detailne a vo všetkých súvislostiach verifikované a boli odmietané doposiaľ s tým, že ide o osobný problém navrhovateľa a že v prípade, že by bol navrhovateľov prípad predložený libanonskému súdu, skutočnosť, že je Palestínčan, mu nespôsobí prenasledovanie z dôvodu jeho národnosti. Toto tvrdenie sa zakladá na správe o stave ľudských práv v Libanone 2010 MZV USA, v ktorej sa o. i. uvádza, že obžalovaní cudzinci môžu predkladať dôkazy, uvádzať svedkov, ich právnici majú prístup k vládou držaným dôkazom tykajúcich sa ich prípadov. Obžalovaní majú právo na odvolanie. Tieto práva sú vo všeobecnosti dodržiavané a aplikované na všetkých obvinených, a to ako občanov, tak aj cudzincov (str. 340/19 administratívneho spisu. U navrhovateľa doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané, či prevažuje osobný a ekonomický motív na udelenie azylu pred motívom náboženským, či národnostným a preto bude naďalej povinnosťou odporcu zaoberať sa a preukázať bez akýchkoľvek pochybností, na základe požiadavky už raz vznesenej Najvyšším súdom SR v rozsudku z 13. septembra 2011, či u navrhovateľa sú alebo nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu
zákona, najmä berúc do úvahy najmä krádež zbraní Fatahu, povesť rodiny z ktorej pochádza a pomoc UNRWA jeho rodine, ale samozrejme i ďalšie ako napr. situáciu palestínskych utečencov v Libanone a podobne významné skutočnosti a okolnosti. Ide najmä o odstránenie posledných rozporov, napr. pre vyjasnenie tejto otázky - rozdielne podklady pre hodnotenie situácie v utečeneckých táboroch v Libanone. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ako ešte stále predčasné, založené na neuspokojivo zistenom skutkovom stave, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.