1 písm. a), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 8. augusta 2009 o 03.32 hod. v Prešove zo smeru od ulice kpt. Jaroša na ulicu Baštovú viedol motorové vozidlo Mercedes Benz, EČ: X., na Baštovej ulici pri reštaurácii Tratoria bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a pri kontrole bolo zistené, že motorové vozidlo viedol bez dokladov potrebných pri vedení motorového vozidla, pričom uviedol, že ich zabudol v druhom aute. Následne na výzvu policajta sa bez udania dôvodu odmietol podrobiť vyšetreniu na alkohol, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou pomocou analyzátora dychu typu Alcotest 7410 Dräger. Po riadnom poučení o možnosti žiadať sa na lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi vodič sa žiadal na lekárske vyšetrenie a jeho žiadosti hliadka PZ vyhovela. Následne službukonajúca lekárka lekárske vyšetrenie ani odber krvi vodičovi nevykonala z dôvodu, že vodič dané vyšetrenie, spojené s odberom krvi, odmietol uhradiť. Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 1000 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Zároveň mu bola
1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 26. júla 2010 č. KRP-DI-SK-93/003/2010, ktorým výrokovú časť napadnutého rozhodnutia zmenil v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní tak, že vypustil text týkajúci sa sankcie uloženej žalobcovi za priestupok a nahradil ho textom: „
ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a), písm.
zákona č. 372/1990 Zb. a správny orgán nezistil správny skutkový stav veci. Zároveň argumentoval tým, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, z akej právnej úvahy vychádzal správny orgán pri uložení sankcie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje ani úvahy správneho orgánu, ktorými sa riadil pri uložení tejto sankcie. Z toho vyvodil porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovení § 244 ods. 2, 3 až § 250b ods. 1 O. s. p., ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, ustanovenia § 51, § 32 ods. 3, § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj ustanovenia § 72a, § 73 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch. Žalobca argumentoval porušením základných ustanovení § 21 ods. 1, 2 Správneho poriadku, ako aj § 41 ods. 1. Zároveň namietal porušenie ustanovenia čl. 1 ods. 2, čl.. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a tvrdil, že v konaní odvolacieho orgánu bolo porušené aj ustanovenie § 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach. Zdôraznil, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na priestupkové konanie a poukázal pritom na to, že žalobca dôvodil pri kontrole hliadkou policajného zboru svojím zlým zdravotným stavom, ktorý bol dôvodom odmietnutia dychovej skúšky. Žalobca preto žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktoré ich vydaniu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto
2 písm. c),
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. decembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. a), k) ZP na tom skutkovom základe, že dňa 8. augusta 2009 o 03.32 hod. v Prešove zo smeru od ulice kpt. Jaroša na ulicu Baštovú viedol motorové vozidlo Mercedes Benz, EČ: X., na Baštovej ulici pri reštaurácii Tratoria bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a pri kontrole bolo zistené, že motorové vozidlo viedol bez dokladov potrebných pri vedení motorového vozidla, pričom uviedol, že ich zabudol v druhom aute. Následne na výzvu policajta sa odmietol podrobiť vyšetreniu na alkohol, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou pomocou analyzátora dychu typu Alcotest 7410 Dräger, ktorú odmietol bez udania dôvodu. Po riadnom poučení o možnosti žiadať sa na lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, vodič sa žiadal na lekárske vyšetrenie a jeho žiadosti hliadka PZ vyhovela. Následne službukonajúca lekárka lekárske vyšetrenie ani odber krvi vodičovi nevykonala z dôvodu, že vodič dané vyšetrenie, spojené s odberom krvi odmietol uhradiť. Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 1000 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Zároveň mu bola
1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 26. júla 2010 pod č. KRP-DI-SK-93/003/2010, ktorým výrokovú časť v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že vypustil text týkajúci sa sankcie uloženej žalobcovi za priestupok a nahradil ho textom: „
ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a), písm.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. a), a
8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo.
1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (správny poriadok alebo SP), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
5 SP, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietke žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, i so zreteľom na nevypočutie jeho osoby ku skutku a k námietke o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na obhajobu sebou samým, resp. jeho právnym zástupcom uvádza: Skutkový stav bol zistený nepochybne. Ako vyplýva zo správy o výsledku objasňovania, zo záznamu hliadky ktorá žalobcu zastavila a kontrolovala, ako aj zo záznamu CD nosiča pripojeného k spisu, na ktorom je celý priebeh objasňovania priestupku na mieste jeho spáchania zachytený obrazom i zvukom, žalobca pri kontrole 8. augusta 2009 o 03.32 hod. v Prešove na Baštovej ulici, pri reštaurácii Tratoria, ako vodič motorového vozidla Mercedes Benz, EČ: X. nemal pri sebe doklady a odmietol sa podrobiť dychovej skúške na alkohol. Po tvrdení, že má zdravotné problémy a hlasitom a častom kašľaní odmietol podrobiť sa dychovej skúške a po poučení, že môže žiadať o vyšetrenie krvi na alkohol v konečnom dôsledku odmietol po dovezení k lekárke do zdravotníckeho zariadenia aj to, pretože za úkon odmietol zaplatiť. Tým porušil ustanovenia uvedené v napadnutých a preskúmavaných správnych rozhodnutiach. Samotnú skutočnosť, že žalobca počas riadenia motorového vozidla nemal pri sebe doklady, nemožno vyvrátiť žiadnym iným dôkazom. To, že si ich zabudol v inom vozidle a že, napr. vodičský preukaz nemal zadržaný, bolo možné vyjadriť v sankcii za uvedený priestupok. Pokiaľ by išlo o jediný priestupok. Skutočnosť, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, taktiež nemožno vyvrátiť. Bola uvedenými dôkazmi jednoznačne a bez pochýb preukázaná. Výpoveď žalobcu by na tom nemohla nič zmeniť, prihliadajúc pritom na fakt, že ak by žalobca mal dôvody na odmietnutie odberu krvi na zistenie hladiny alkoholu v nej, bol by také dôvody predniesol pred lekárkou, ktorá mala uvedený odber vykonať. Z CD nosiča a záznamu na ňom nevyplýva nič také, hoci bol opakovane žiadaný o oznámenie, prečo odmieta odber krvi. Jediný dôvod, ktorý žalobca uviedol, bola cena - neochota žalobcu zaplatiť za odber krvi. Bol pritom poučený, že ak odber krvi odmietne, bude to považované za odmietnutie zistenia alkoholu ako takého, čiže nevyhovenie pôvodnej výzve policajta podrobiť sa dychovej skúške. Niet teda dôvodu predpokladať, že vypočutie žalobcu povedie k zmene zisteného skutkového stavu. Odvolací súd so zreteľom na uvedené dodáva, že už v tomto bode konal správny orgán prvého stupňa v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami, keď nariadil ústne pojednávanie a vytvoril tak zákonný rámec pre vyjadrenie sa žalobcu pred správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia. Žalobca túto možnosť nevyužil. Odhliadnuc od toho, dodržiavajúc základné zásady priestupkového konania a základné práva žalobcu
ústavy i priestupkového zákona a správneho poriadku, správne orgány opakovane doručovali, avšak neúspešne, žalobcovi predvolanie na ústne pojednávanie, informovali o tom jeho zamestnancov - podriadených, nechávali mu odkazy v jeho firmách a na adrese trvalého bydliska a naposledy aj u jeho právneho zástupcu, ktorému predvolanie na termín
1 ZP, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil bez riadneho ospravedlnenia (ospravedlnenie právneho zástupcu prostredníctvom nemenovanej asistentky u nemenovanej zamestnankyne správneho orgánu, hoci mal kontakt na správny orgán, ktorý vo veci mal konať a rozhodovať, nemožno považovať za riadne ospravedlnenie, ale za obštrukciu v snahe zmariť už viackrát v minulosti nariadený úkon), pričom niet pochýb o tom, že predvolanie bolo doručené poštou jeho právnemu zástupcovi 6. apríla 2010 (č. l. 37 priestupkového spisu). Z týchto dôvodov sa odvolací súd nedomnieva, že by konaním správneho orgánu boli ukrátené základné práva žalobcu, pretože tento mal opakovane niekoľko možností, či už ústne, osobne alebo písomne vyjadriť svoje stanovisko k prerokúvanej veci, mohol vznášať námietky, navrhovať vykonať dôkazy a podobne, po dobu najmenej 9 mesiacov. Dobrovoľnú neúčasť žalobcu na jednom z viacerých úkonov správneho orgánu nemožno vykladať ako ukrátenie žalobcu o jeho právo na spravodlivý proces, resp. o jeho právo na obhajobu, ak navyše niet pochýb o zistenom skutkovom stave už z podkladov získaných na mieste spáchania priestupku. Formálne zopakovanie administratívneho konania, resp. jeho časti alebo jednotlivého úkonu (napr. výsluchu obvineného z priestupku) nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech. Ak k tomu prihliadneme na doterajší spôsob obhajoby žalobcu, je otázne, aké tvrdenia, či návrhy na vykonanie dôkazov by mohol predložiť, aby ich vykonaním došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Z týchto dôvodov nepovažuje odvolací súd porušenie povinnosti správneho orgánu uvedenej v § 41 ods. 1 a 2 Správneho poriadku,
ktorého správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná a v predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa, za také závažné, aby sa reálne mohli dotknúť práv žalobcu zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predpokladá totiž, že len formálne zopakovanie ústneho pojednávania za účasti žalobcu a po jeho prípadnom vypočutí nemôže znamenať reálnu možnosť dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Napokon je nevyhnutné doplniť, že ak v konaní pred súdom
1 a 2 O.s.p. platí, že súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, súdy túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom, tak analogicky bude takýto postup platiť i v konaní pred správnymi orgánmi o priestupku. To umocňuje nielen ustanovenie § 3 ods. 2, veta druhá Správneho poriadku, ale najmä ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Opierajúc sa o zistenie vyplývajúce zo spisu, že žalobca bol od
názoru odvolacieho súdu nemala a nemôže mať za následok poškodenie práv žalobcu, ak, tak len formálne, ba ani jej odstránenie a zopakovanie ústneho pojednávania nemôže reálne viesť k možnosti dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, že neúčasť žalobcu a právneho zástupcu na ústnom pojednávaní prvostupňového správneho orgánu 23. apríla 2010 nemala viesť k uplatneniu si základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, ale iba k obštrukcii v konaní a oddialení výkonu spravodlivej sankcie uloženej za nerešpektovanie zákona o cestnej premávke. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa napokon zaoberal i ostatnou námietkou žalobcu - arbitrárnosťou rozhodnutí - a dospel k záveru, že ani táto námietka žalobcu nemá opodstatnenie, pretože prvostupňový správny orgán sa zaoberal a vyporiadal so zisteným skutkovým i právnym stavom a uviedol, z čoho vychádzal pri ukladaní sankcie. Napokon stručnosť a formálnosť tejto časti prvostupňového správneho rozhodnutia nahradil žalovaný v odvolacom konaní, keď práve výrok v časti týkajúcej sa sankcie zrušil, nahradil ho vlastným miernejším rozhodnutím - menej prísnou sankciou - a tento svoj postup i náležite odôvodnil na strane 10 a 11 napadnutého rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádzalo, že: „Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že skutok spáchal nedbanlivým konaním na mieste prístupnom verejnosti v skorých ranných hodinách tým, že ako vodič motorového vozidla toto viedol bez dokladov potrebných pri vedení a prevádzke motorového vozidla a na výzvu policajta sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu; správny orgán prihliadal aj na to, že V. X. je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2006 a v posledných dvoch rokoch za žiaden priestupok spáchaný v súvislosti s cestnou premávkou nebol postihnutý a preto, aj keď svojím konaním závažným spôsobom porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale nakoľko správny orgán zastáva názor, že sankcia nemá byť len represívna, ale aj výchovná, preto sankcie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia považuje za primerané k spáchanému skutku a má za to, tieto budú dostatočne preventívne a výchovne pôsobiť na páchateľa, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopustil, resp. že ho odvrátia od protiprávneho konania. Na iné okolnosti (osobné, rodinné a majetkové pomery) než sú uvedené, správny orgán neprihliadal pre neprítomnosť obvineného“. Žalovaný už podrobne rozobral, akými úvahami sa spravoval pri ukladaní sankcie, ktorú znížil primerane svojej úvahe o nej. Odvolací súd sa s touto úvahou stotožnil a uloženú sankciu považuje za vystihujúcu nebezpečnosť priestupku, ako aj požiadavky individuálnej i generálnej prevencie. Z týchto dôvodov odvolací súd nestotožňujúc sa s formálnym odôvodnením súdu prvého stupňa napadnutý rozsudok zmenil
3 O.s.p. tak, že žalobu zamietol pre nezistenie takých pochybení a vád v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie žalovaného o skutku, jeho právne posúdenie alebo za skutok uloženú sankciu. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože žalobca nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá na náhradu trov konania nárok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.