1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného I/228/13682-105138/2009/993168-r zo dňa
krajského súdu správca dane zistil, že nedošlo k pretvorenou investičného zlata vzhľadom na krátky časovú úsek, ktorý prešiel medzi jednotlivými obchodmi a že zlato, ktoré konateľka obchodnej spoločnosti M & K GLOBAL, s. r. o. preberala od sprostredkovateľa, následne bezo zmeny odovzdala žalobcovi a ten ho následne predával svojim odberateľom. Krajský súd mal za preukázané, že spoločnosť M & K GLOBAL, s. r. o. nakúpila od spoločnosti AVETI, s. r. o., ktoré ho kúpila od spoločnosti KENGURA, s. r. o. a VELOB, s. r. o., a
faktúr išlo o zlato investičné. Z uvedeného uceleného reťazca jednotlivých obchodov krajskému súdu vyplynulo, že zlato, ktoré bolo na začiatku predávané ako investičné, spĺňalo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť a rýdzosť, nebolo pretvorené na zlato neinvestičné, resp. použité na iné ako investičné účely. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že nejde o zlato investičné. Neuznanie nároku na odpočet DPH z týchto obchodov ako obchodov, ktoré sú oslobodené od DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) bolo dôsledkom riadne zisteného skutkového stavu. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha DPH
3 zákona o DPH. Pokiaľ ide obchody žalobcu s obchodnou spoločnosťou Safina Slovakia, s. r. o., krajský súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď k dokladom o výkupe, ku ktorým žalobca nevystavil faktúry a neúčtoval daň, dovyrubil daň v bežnom režime. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tejto spoločnosti dodával tovar, ktorý nemal charakter použitého tovaru (napríklad nové šperky, ako aj použitý tovar - zlomkové zlato), tieto svoje tvrdenia žalobca nepreukázal, pričom vo vystavených účtovných dokladoch deklaroval, že ide o zlomkové zlato. K námietke žalobcu ohľadom zmeny výkladu ustanovenia § 67 zákona o DPH bez akejkoľvek legislatívnej zmeny krajský poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžf/20/2010 zo dňa
1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/228/13682-105138/2009/ 993168-r zo dňa
1 písm. a/ zákona o DPH. Uviedol, že nikdy netvrdil, že ide o dodanie investičného zlata, preto jeho dôkazné bremeno sa netýka skutočnosti, či išlo o investičné zlato. Namietal, že pokaľ daňové orgány tvrdia, je v dodávkach od spoločnosti M & K GLOBAL, s. r. o. išlo o investičné zlato
12 zákona o DPH, potom k tomuto tvrdeniu musia znášať aj dôkazné bremeno a sú povinné k svojmu tvrdeniu predložiť dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia, a že skutočne a nepochybne išlo o investičné zlato. Poukazoval na to, že v pracovnej pomôcke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 14/03/23008 sa uvádza, že za investičné zlato sa považuje každé zlato, ktoré ma formu tehly alebo prútu, hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a má požadovanú rýdzosť.
tejto pomôcky je irelevantné, či na faktúre je uvedený názov tovaru investičné zlato alebo len zlato, zlomkové zlato, kovové zliatky, zliatok a pod., prípadne len chemická značka Au.
žalobcu nie je možné prijať záver, že správca dane vyjadril určité pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, no tieto pochybnosti boli založené len na formálnej deklarácii uvedenej vo faktúre v reťazci dodávateľov, ktorá
vyjadrenia samotných daňových orgánov je irelevantná a nepreukazuje, že táto deklarácia zodpovedá materiálnemu podkladu, čo znamená, že údaj na faktúre nepreukazuje, že predmetom fakturácie bolo skutočne investičné zlato. Žalobca tvrdil, že ak sa má jednať o investičné zlato, potom bez ohľadu na údaj na faktúre správca dane musí preukázať, že zlato okrem požadovanej rýdzosti a váhy má aj formu tehly alebo prútu, ktorú akceptuje trh drahých kovov. V danom prípade však správca dane, žalovaný aj krajský súd bezvýhradne akceptovali faktúry vyhotovené v reťazci dodávateľov a k záverom, že sa jedná o investičné zlato v požadovanej forme postačovalo to, že na faktúrach sa formálne deklarovalo dodanie investičného zlata. Žalobca namietal, že ak správca dane dospel k opačnému názoru, teda, že bolo dodané investičné zlato, bol zároveň povinný tento názor dostatočným spôsobom odôvodniť vykonanými dôkazmi. Žalobca poukazoval i na to, že ak správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, má nielen právo, ale aj povinnosť postupoval v súlade so zákonom. V prípade odlišného postupu musí tento riadne odôvodniť, preukázať jeho dôvodnosť a nutnosť. Poukazoval pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 241/07 z 18. septembra 2008. Ďalej žalobca uviedol, že daňové orgány vykonali v spoločnosti Safina Slovakia, s. r. o., miestne zisťovanie (dožiadanie č. 694/320P87300/2008/Sim), avšak žalobca touto zápisnicou o miestnom zisťovaní v tejto spoločnosti nedisponuje, no
dostupných informácii správca dane preveroval charakter dodávaného zlata. Žalobca navrhoval, aby žalovaný v odvolacom konaní predložil súdu predmetnú zápisnicu o miestnom zisťovaní v tejto spoločnosti. Žalobca tvrdil, že išlo o nové výrobky, pri ktorých nebolo možné aplikovať ustanovenie § 67 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prijať záver, že žalobca kombinoval v danom zdaňovacom období bežný režim zdaňovania
11 zákona o DPH s osobitným režimom zdaňovania
3 zákona o DPH. Žalobca tiež namietal, že krajský súd nikde neuvádza, na základe čoho dospel k záveru, že procesné pochybenia správcu dane pri kontrole nie sú takej intenzity a takého rozsahu, ktorými by došlo k jednoznačnému, zjavnému a hrubému porušeniu zákona alebo procesných predpisov.
názoru žalobcu mal krajský súd uviesť na základe čoho dospel k tomuto záveru, najmä preto, že tento záver je v zásadnom rozpore s právnym záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeným v náleze č. III. ÚS 24/2010-57 z
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
ustanovenia § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že: a/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
ustanovenia § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Okrem dôvodov nezákonnosti rozhodnutia uvedených v § 250j ods. 3 OSP v konaní tiež môže dôjsť k vydaniu správneho aktu postihnutého vadou, závažnosť ktorej je z hľadiska práva na spravodlivé konanie, ktorá musí byť rešpektovaná i v konaní pred daňovými orgánmi, neakceptovateľná. Súd prihliada k existencii tejto vady, aj keď ju žalobca nenamietal, resp. namietol ju po uplynutí lehoty stanovenej v § 250b ods. 1 OSP. Na takúto vadu konania súd prihliadne na ňu najmä, ak zo strany správneho orgánu došlo k takej interpretácii a aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t. j. je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom dôsledku by viedla k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
ustálenej súdnej praxe predpokladom pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je okrem samotného rozhodnutia aj administratívny spis, ktorý bol správnym orgánom vyhotovený pri rozhodovaní o veci. Neúplnosť spisu vyvoláva vznik pochybností o spoľahlivo a správne zistenom skutkovom stave. Následkom neúplnosti spisu je nemožnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie, t. j. posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a dokazovanie vrátiť na správny orgán.
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o správe daní“) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
10 zákona o správe daní o výsledku zistenia daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného splnomocnenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
13 veta prvá zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
18 zákona o správe daní ak správca dane alebo orgán
odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
19 zákona o správe daní lehoty na vykonanie daňovej kontroly
odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
4 veta prvá zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa
názoru najvyššieho súdu nemožno sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, prečo lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, pričom správca dane ani žalovaný nevysvetlili, prečo v danom prípade postupovali neštandardným spôsobom, keď pôvodný protokol anulovali a vydali nový protokol o výsledku daňovej kontroly avšak až po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly (§ 15 ods. 17 zákona o správe daní). Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní). V danom prípade však, ak použitý bol, čo znamená, že celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné (k tomu pozri bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010).
názoru najvyššieho súdu v konaní žalovaného správneho orgánu uvedená skutočnosť spôsobuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
3 veta prvá OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. e/ a ods. 3 OSP. Čo sa týka námietky žalobcu, že krajský súd napriek jeho nesúhlasu rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, najvyšší súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd výzvou zo dňa
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 758,07 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok 2 x 66 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.