1, § 274 a § 82 zákona č. 461/03 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od
1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu
Ku konštatovaniu krajského súdu, že navrhovateľ nepreukázal podhodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom uviedol, že v správnom konaní doručil preklady viacerých lekárskych správ, v ktorých je prezentovaný rozsah jeho zdravotného poškodenia, pričom má za to, že dokazovanie v tomto smere patrí správnemu orgánu. Je toho názoru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď jeho návrhu nevyhovel v dôsledku nepredloženia ďalších dôkazov z jeho strany. Nebolo jeho povinnosťou predkladať v súdnom konaní nové dôkazy, pokiaľ boli dôkazy z jeho strany v dostatočnom rozsahu predložené už v správnom konaní. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil
tak, že napádané rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa
pripojeného vyčíslenia. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku vo výške 143,30 € na základe ustálenej výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %, ktorú navrhovateľ namietal s tvrdením, že nezodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. januára 2007, resp. ďalším zo 7. apríla 2008 bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný
1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože
záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 20 %. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave dňa
ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa v percentách: 65 %, pričom jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby obehovej sústavy
kapitoly IX, odd. B, pol. 3.3.3 - 55 %, zvýšené o 10 % za iné zdravotné postihnutie - Duševné choroby a poruchy správania
kap. V, pol. 3.a, poruchy nálad, stredne ťažká forma. Posudkový lekár pri hodnotení jeho zdravotného stavu mal k dispozícii navrhovateľom predložené odborné vyšetrenia, ktoré v posudku zohľadnil a vyhodnotil s uvedeným záverom, pričom za dátum vzniku invalidity určil 9. marec 2010, kedy cievnym vyšetrením dolných končatín boli potvrdené chorobné zmeny na tepnách. V posudku uviedol, že pri invalidizácii navrhovateľa boli zohľadnené dve ochorenia, ktoré negatívne potencujú jeho zdravotný stav, ostatné sekundárne ochorenia vyhodnotil ako posudkovo nezáväzné. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľa poukazuje na to, že v zmysle § 246c ods. 1 a § 127 O.s.p. nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záveru posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Navrhovateľ v odvolaní nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, len namietal konštatovanie krajského súdu, že v priebehu súdneho konania nepredložil žiadny lekársky nález, čo považuje za vadu konania, pretože súd mal vychádzať z dôkazov predložených v správnom konaní. To ale krajský súd aj urobil, keď konštatoval, že „posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie vo svojom vyššie uvedenom posudku zohľadnil všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, vysporiadal sa s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľom a dospel k názoru, že zdravotný stav navrhovateľa spĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže mu stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. Krajský súd vyhodnotil závery posudku posudkového lekára ako odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené, bez rozporu medzi jeho závermi a zisteným skutočným stavom a nezistil dôvod, aby hodnotil zdravotný stav navrhovateľa rozdielne od hodnotenia stavu posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 19. augusta 2010, pretože navrhovateľ neuviedol žiadny konkrétny dôvod, v čom posudkový lekár podhodnotil jeho zdravotný stav a ani neuviedol, ktoré ochorenia posudkový lekár nevzal do úvahy pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. S týmto jeho záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Súhlasí s navrhovateľom v tom, že pre súd je v zásade rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), ale navrhovateľ má povinnosť uviesť vo svojom opravnom prostriedku, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom jeho námietky by mali byť konkrétne, čo v danom prípade znamená, že mal špecifikovať dôvody, ktoré ho vedú k záveru, že pri posúdení jeho zdravotného stavu neboli dostatočne zohľadnené jeho zdravotné postihnutia, resp. ich závažnosť. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu za vecne správny, preto ho
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.