1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 20. júna 2010 v čase o 00.30 hod. viedol bez dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, ev. č: XB XXXXX po štátnej ceste číslo III/5447 v obci Gaboltov, pričom s vozidlom odbočil na miestnu komunikáciu v blízkosti Obecného úradu v Gaboltove, kde bol hliadkou ODI OR PZ v Bardejove zastavený a kontrolovaný. Pri kontrole bolo hliadkou PZ zistené, že menovaný sa na výzvu policajta bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v organizme, alebo vyšetrenie spojené s odberom krvi, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Za priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 1.100 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Zároveň mu bola
1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Prešove na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané. Žalobca v žalobe tvrdil, tak ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, že vozidlo neriadil, ale riadila ho jeho manželka, ktorú správne orgány nevypočuli, ani svedkov, ktorých vypočutie navrhol. Namietal existenciu vozidla uvedeného v skutku. V podstate uviedol, že priestupku
1 písm. a), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) sa nemohol dopustiť, pretože bol spolujazdcom a nie vodičom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Zároveň aby rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove stotožniac sa so žalobou a zistiac nedostatočne zistený skutkový stav podložený hlavne jednostrannými dôkazmi, zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel Krajský súd v Prešove k záveru, že úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude spoľahlivo zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil krajský súd v napadnutom rozsudku, rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej voči policajtovi A. a až potom vo veci rozhodnúť. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že považuje za preukázané, že žalobca viedol dané vozidlo a toto bolo vierohodne preukázané výpoveďami členov hliadky PZ. Konštatuje tiež, že KS v Prešove reštriktívne posúdil dôkazy vykonané v konaní o priestupku (t. j. vyjadrenia policajtov vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu a jeho manželky). Žalovanému je známe, že žalobca odmietol tvrdenie o vedení vozidla, ale rozhodnutie o odvolaní obsahuje hodnotenie, prečo aj napriek jeho postoju jeho námietky nepovažoval za dôvodné, resp. za tak argumentačne silné, aby správne orgány presvedčili, že sú pravdivé. Ďalej poukázal na dostatočnosť preukázania priestupku a jeho skutkového stavu výpoveďami členov hliadky A. a F., o ktorých niet dôvodu pochybovať a poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Sžo/78/2010 a 2Sžo/79/2010, v ktorých sa podobne ako v prerokúvanom prípade poukázalo na to, že nie je potrebné vypočúvať svedka, ktorého žalobca navrhol vypočuť až (po poučení, vypočutí v prvostupňovom správnom konaní) pri podávaní odvolania. V odvolaní ďalej uviedol, že z konania o priestupku pre žalovaného vyplýva záver o tom, že keďže policajti boli iba dvaja a ich pohľad a vyjadrovanie nezaznamenalo technické zariadenie, v prípade nepravdivých tvrdení žalobcu a jeho oneskorených návrhov na výsluch ďalších svedkov nemajú reálnu možnosť preukázať pravdivosť svojich zistení. Žalobcovi fakticky postačuje namietať, navrhovať, či poukazovať ako aj v tomto prípade (pre istotu v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku navrhol ešte svedkov, ktorí mali potvrdiť jeho alibi), ale žalovaný v konaní o priestupku, ani v tomto štádiu konania nijako nepochybuje o správnosti postupu členov hliadky Policajného zboru a ich zisteniach. Vyjadruje však údiv, že žalobca, ktorý z jeho pohľadu po tak nezákonnom zásahu do jeho práv ani do súdneho pojednávania nijako nenamietal nezákonnosť postupu policajtov, dokonca ani nereagoval po tom, čo „policajt A. mal jeho manželku ohrozovať zbraňou“. Uviedol tiež, že nevidí dôvod na rozhodovanie o námietke zaujatosti proti policajtovi A., pretože tento nespracúval dokonca ani správu o výsledku objasňovania a nerozhodoval o priestupku žalobcu, len ho zistil. Žalovaný spochybnil úvahy krajského súdu o nutnosti vykonávať ďalšie výsluchy, či dokonca konfrontácie, pretože zakročujúci policajti nemali dôvod na označenie za priestupcu žalobcu, ktorého dovtedy nepoznali a keďže nemali technický prostriedok na zaznamenanie priestupku, sú fakticky bez možnosti preukázať jeho spáchanie žalobcom. Úkony nariadené krajským súdom neobjasnia
jeho názoru lepšie skutkový stav. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhuje ho potvrdiť. Zopakoval svoje návrhy na vykonanie dokazovania. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že námietka zaujatosti voči policajtovi npor. Ing. A. je neopodstatnená, pretože vykonal predmetnú policajnú kontrolu a kto spracoval správu o výsledku objasňovania priestupku je nepodstatné. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané pochybenia nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. a), k) ZP na tom skutkovom základe, že 20. júna 2010 v čase o 00.30 hod. viedol bez dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla osobné motorové vozidlo výr. zn. Škoda Felícia EČ: XBXXXXX po štátnej ceste III/5447 v obci Gaboltov, pričom s vozidlom odbočil na miestnu komunikáciu v blízkosti obecného úradu v Gaboltove, kde bol hliadkou ODI OR PZ Bardejov zastavený a kontrolovaný. Pri kontrole bolo hliadkou PZ zistené, že obvinený D. F. vedie motorové vozidlo bez dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla a následne na výzvu policajta sa bezdôvodne odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v organizme, alebo vyšetrenie spojené s odberom krvi, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Za tento priestupok mu bola
2 písm. a/ ZP uložená pokuta vo výške 1.100 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. a), a
8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môže dávať policajt toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením
Pokyn na zastavenie vozidla možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné zvukové znamenie použije vždy.
2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo.
1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
2 písm. b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
odseku 1
odseku 4 tohto ustanovenia orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
1 ZP orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia
osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
2 ZP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
4 ZP správa o výsledku objasňovania priestupku
odseku 3 písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
ods. 5 tohto ustanovenia - k správe o výsledku objasňovania priestupku
odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že správne orgány - Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát - aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Predovšetkým je dôležité uviesť, že v cestnej premávke orgány policajného zboru zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním oprávnení uvedených v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie predpisy nepredpokladajú zneužívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, že sa tak predsa len nestalo, musia byť oprávnenia policajta v doprave (a rovnako tak i na iných úsekoch činnosti) používané striktne v súlade so zákonom. Ak vznikne podobná situácia ako v prerokúvanom prípade, nemôže mať policajný orgán ako orgán objasňujúci priestupok i orgán, ktorý zistil jeho spáchanie a odovzdal ho na prejednanie priestupkovému orgánu, komplikácie s predložením dôkazov o jeho spáchaní. Na priestupkové konanie, ktoré má povahu „trestného“ konania, sa z dôvodu podobnej povahy v podstate (aj keď nie bez výnimiek) vzťahujú všetky základné zásady trestného konania. Na rozdiel od trestného konania však v priestupkovom konaní v doprave k spáchaniu skutku dochádza spravidla vždy za prítomnosti policajných orgánov, ktoré vystupujú nielen ako orgány objasňujúce priestupok, ale aj ako svedkovia. To na jednej strane uľahčuje ich preukázanie a sťažuje možnosti obštrukcií na strane priestupcov, na strane druhej však zvyšuje nároky na orgány objasňujúce priestupok, aby správnou aplikáciou právnych noriem vylúčili akékoľvek pochybnosti o manipulácii konania o priestupku, v snahe za každú cenu usvedčiť potenciálneho páchateľa. Zo znenia úvodného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva nielen to, že upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, ale aj to, že sa v súlade so zásadou právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepoužije svojvoľne a dokonca v rozpore s významom a účelom zákona. V týchto súvislostiach je preto dôležité ani nie tak to, či zakročujúca policajná hliadka v zložení npor. A. a ppráp. Bc. F. sú hodnovernými svedkami udalosti, ktorá sa mala stať
4 písm. c/ a nasl. ZP, napriek tomu, že v konečnom dôsledku nerozhoduje o priestupku, ale obstaráva podklady pre jeho rozhodnutie, čím významnou mierou ovplyvňuje i rozhodovanie o ňom. Aj negatívne rozhodnutie o námietke zaujatosti je rozhodnutím
9 ods. 1 SP. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní správnych orgánov boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na uvedené okolnosti krajský súd z väčšej časti prihliadol, preto najvyšší súd jeho odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie budú mať správne orgány možnosť doterajšie pochybenia napraviť a v súlade so zákonom zistiť správny a nepochybný skutkový stav, pričom
4 O. s. p. aj správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, (ale i súdu prvého stupňa), ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu v uplatnenej výške. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 € na účet právneho zástupcu žalobcu. Trovy žalobcu v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 30. marca 2012) vo výške 58,69 € a paušálnej náhrady 7,63 €
1 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.