1 písm.
1 písm. o) ZCP,
ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Už v konaní pred správnymi orgánmi žalobca tvrdil, že mu nie je známe, že by existovalo všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým by bolo obmedzené užívanie miestnych komunikácií a verejných priestranstiev patriacich do majetku mesta Košice. II. Konanie pred súdom prvého stupňa Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 19. januára 2012 zamietol žalobu žalobcu s odôvodnením, že žalobcom namietané právne postupy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych aktov nie je možné v tomto konaní súdom preskúmavať. V rozhodnutí súd uviedol, že bolo jeho povinnosťou v preskúmavanej právnej veci vychádzať z právneho princípu prezumpcie ústavnosti a zákonnosti zákonov, ďalších všeobecne záväzných predpisov a všeobecne záväzných nariadení, vydávaných v rámci územnej samosprávy. Zákonnosť všeobecne záväzných nariadení miest a obcí pritom môže všeobecný súd preskúmavať iba v konaní
s. p.“), teda nie v konaní
druhej hlavy, piatej časti O. s. p., ako je tomu v preskúmavanej právnej veci. V tejto súvislosti súd poznamenal, že v preskúmavanej veci neprichádzal do úvahy ani procesný postup
1 písm.
1 O. s. p. žalobu zamietol. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, pretože ho považuje za nesprávny z dôvodov
2 písm. a),
ktorého majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila. Preto ani vyberanie parkovného nemôže byť v súlade so zákonom a preto ani on sa nemohol dopustiť priestupku
1 písm. k/ ZP porušením povinnosti uvedenej v § 25 ods. 1 písm. o) ZCP. Namietal tiež, že pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že v konaní nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť postupov, alebo faktických úkonov samosprávnych a štátnych orgánov, neodvolal sa v tejto súvislosti na žiaden právny predpis, z ktorého by takéto obmedzenie jeho právomoci vyplývalo, preto považuje napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Navrhol zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania. V žalobe navrhoval zrušenie správnych rozhodnutí a zastavenie konania, pretože skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nie je
jeho názoru priestupkom. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom vo svojom rozhodnutí, je toho názoru, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o priestupku vydanom okresným dopravným inšpektorátom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O s. p.) v spojení s § 10 ods. 2 0. S. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenie povinnosti vodiča. V prerokúvanom prípade je zrejmé, že v priestupkovom konaní nebolo doposiaľ preukázané, či existuje právna norma - všeobecne záväzné právne nariadenie mesta Košice, ktoré by v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení umožňovalo obmedziť používanie verejne prístupného majetku obce za odplatu. Z týchto dôvodov ustanovuje už článok 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čo sa týka i priestupkového konania pre jeho trestnú povahu). Vzhľadom na obranu žalobcu, že mesto Košice nevydalo žiadne všeobecne záväzné nariadenia, ktoré by obmedzilo používanie miestnych komunikácií v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, bolo povinnosťou Krajského súdu v Košiciach v súlade s ustanovením § 250i ods. 2 O. s. p. („Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy.“), nie konaním
fa, postupom
1 písm. b) O. s. p. - podanie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska o prípadnom rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, ale
2 O. s. p. vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy O. s. p. Krajský súd si ale nesplnil povinnosť preskúmať komplexne konanie správnych orgánov, či ich postup a rozhodnutie má oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, nielen v zákone o priestupkoch a zákone o cestnej premávke, ale i v ďalších, resp. či také vôbec existujú. Ak tomu tak nie je, ako tvrdí počas celého konania žalobca, potom nie je dané ani zavinenie za priestupok a žalobca má pravdu, že potom konanie, ktorého sa dopustil, nie je priestupkom a správny orgán mal konanie o ňom zastaviť.
ZP na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
1 písm
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.