súdu možnosť riešiť svoju finančnú situáciu predajom alebo prenájmom nehnuteľností, resp. vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k bytu, navrhovateľ uviedol, že toto nie je dobre možné. V byte bývajú aj jeho deti, navyše na ňom viaznu exekúcie a je stále predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 a nasl. OSP), vec prejednal bez prejednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je nutné priznať úspech. Predmetom konania, v ktorom navrhovateľ žiadal ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Toto rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdov
ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, čo vyplýva z § 10 ods. 5 veta druhá pred bodkočiarkou zákona č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
ktorého proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.
OSP navrhovateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
decembra 2011 použijú predpisy účinné od
neustanovení zástupcu z radov advokátov preniesol na Centrá právnej pomoci
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“). Krajský súd pri vydávaní uznesenia o neustanovení advokáta postupoval
právneho predpisu v čase vydania rozhodnutia už neúčinného, pričom z novej právnej úpravy vyplýva, že od 01. januára 2012 nie je daná právomoc súdov o tejto veci rozhodovať. Rozhodnutím o žiadosti navrhovateľa krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, teda zaťažil konanie vadou
1 písm. a/ OSP, a preto najvyšší súd zrušil preskúmavané rozhodnutie vo výroku o nepriznaní zástupcu z radov advokátov. Keďže pre toto konanie zákon nevyžaduje povinné zastúpene navrhovateľa advokátom, je namieste dopytom zistiť, či zotrváva na svojej žiadosti, z ktorej jednoznačne vyplýva, že o „ustanovenie bezplatného advokáta“ požiadal z dôvodu presvedčenia, že „musí byť zastúpený advokátom“. Krajský súd navrhovateľa riadne poučí o tom, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu je konaním, v ktorom zákon nevyžaduje zastúpenie advokátom, a že ak aj napriek tomu by navrhovateľ trval, že chce byť zastúpený „bezplatným“ advokátom, musí sa v zmysle § 30 OSP obrátiť so žiadosťou na Centrum právnej pomoci, t. j. odporcu. Posudzujúc ďalej zákonnosť napadnutého výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, sa najvyšší súd nemôže stotožniť s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu. Poukazuje pritom na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania na účely rozhodovania o priznaní, resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia súdu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a sociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom (§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Inak povedané, iba existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa nemôže byť prekážkou prístupu k súdu. Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje, aby neboli vytvárané také procesno-právne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, nie sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a nespĺňajú požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom, a teda maria účel práva na súdnu ochranu. Takéto prekážky totiž obmedzujú prístup k súdu v jeho podstate a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Pokiaľ sa žiada, aby účastník konania za účelom zaplatenia súdneho poplatku predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť aj časový aspekt, najmä reálnu možnosť, že účastník konania v lehote na zaplatenie súdneho poplatku, aj s prihliadnutím na prípadné konanie o oslobodenie od súdneho poplatku, predá, resp. prenajme danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Požiadavkou, aby z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku, alebo uhradenia nákladov spojených so zastúpením advokátom v konaní, sa vytvára pre účastníka konania neprimeraná prekážka a v neposlednom rade aj stav, kedy je účastníkovi konania odnímaná možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu, z dokladov predložených navrhovateľom, je zrejmé, že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a že v tomto momente nemožno konštatovať, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, má navrhovateľ príjem vo forme mzdy vo výške 120 eur mesačne od decembra 2011 a vo forme mesačného peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 169,08 eura od januára do júna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 eura. Od 01. mája 2009 je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho náklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 eur mesačne, na cestu do zamestnania minie mesačne asi 180 eur. Je voči nemu vedených viacero exekučných konaní. Z tohto dôvodu najvyšší súd dospel k záveru, že je namieste výrok napadnutého uznesenia krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zmeniť (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 220 OSP) a navrhovateľovi priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Najvyšší súd považuje za vhodné opakovane upriamiť pozornosť navrhovateľa na skutočnosť, že v konaní
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku, sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje. Pokiaľ by však navrhovateľ, na základe výzvy krajského súdu trval na svojej žiadosti, krajský súd, odkáže navrhovateľa
V tejto súvislosti má najvyšší súd za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je práve rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorým rozhodol o neposkytnutí právnej pomoci navrhovateľovi. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.