1 písm. f/ zák. č. 73/1998 Z.z. odvolaná z funkcie vedúcej sestry a zaradená do funkcie sestra na úseku ošetrovateľskej starostlivosti v Leopoldove. Dôvodom odvolania žalobkyne bolo
dôvodovej časti personálneho rozkazu - Odporúčanie kontrolnej skupiny generálneho riaditeľstva č. GR ZVJS-13-1/14-2011 a - Pokyn generálneho riaditeľa ZVJS nakoľko
kontrolného zistenia dochádza od ustanovenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove dňa 15.01.2011 do funkcie v čase neprítomnosti vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove k vzťahu bezprostrednej nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa a jemu blízkej osoby npor. Bc. Q. G. (manželka), ustanovenej vo funkcii vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Krajský súd po prejednaní veci zistil, že žalobkyňa bola ustanovená dňa 01.08.2006 do funkcie vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pričom jej manžel bol dňa 15.01.2010 ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu. Pri uvedení do funkcie manžela žalobkyne tento upozornil, že jeho manželka vykonáva v ústave funkciu vedúcej sestry s tým, aby v budúcnosti nevznikol problém ohľadne výkladu ust. § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý bráni tomu, aby osoby v príbuzenskom pomere boli navzájom bezprostredne podriadené, resp. nadriadené. Je zrejmé, že v čase ustanovenia manžela žalobkyne do funkcie riaditeľa sa neposudzoval tento stav tak, že by bol v rozpore s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Dňa 18.02.2011 vykonala kontrolná skupina GR ZVJS Bratislava kontrolu úrovne stavu personálnej práce a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj interných predpisov, pričom vo svojom protokole zo dňa 18.02.2011 skonštatovala, že pplk. Mgr. V. G. bol dňa 15.01.2010 ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu a od uvedeného času dochádza v čase neprítomnosti vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove ku vzťahu bezprostrednej nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa a jemu blízkej osoby - npor. Q. G. (manželky riaditeľa), ktorá pracuje vo funkcii vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove. Kontrolná komisia doporučila uvedenú situáciu riešiť v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. f/ zákona a následným ustanovením npor. Q. G. do funkcie tak, aby bolo rešpektované ust. § 18 ods. 1 zákona. Riaditeľ ústavu na základe odporučení tejto kontrolnej skupiny a na základe pokynu generálneho riaditeľa vydal personálny rozkaz, ktorým svoju manželku odvolal z funkcie vedúcej sestry a zaradil ju na funkciu sestry úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotného zariadenia ústavu. Krajský súd v tejto súvislosti považoval za potrebné z hľadiska právneho posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného posúdiť, či riaditeľ ústavu je bezprostredne nadriadený vedúcej sestre zdravotníckeho zariadenia. Krajský súd uviedol, že žalovaný poukazuje na § 9 ods. 3 organizačného poriadku,
ktorého riaditeľ ústavu priamo riadi okrem iného aj vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia. Súčasne žalovaný poukazuje aj na ust. § 5 ods. 1 organizačného usporiadania a popisov služobných činností a pracovných činností príslušníkov zboru a zamestnancov zboru služobne a pracovne zaradených v zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove,
ktorého vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia
riadi, organizuje, kontrolu a hodnotí činnosť príslušníkov zboru a zamestnancov služobne a pracovne zaradených v zdravotníckom zariadení v rozsahu ustanovenom internými predpismi. Z výkladu týchto dvoch ustanovení žalovaný dospel k záveru, že v prípade neprítomnosti vedúceho lekára ústavu dochádza k bezprostrednému vzťahu nadriadenosti a podriadenosti vo vzťahu riaditeľ - vedúca sestra. Čo sa týka úvahy súdu na otázku bezprostrednosti, považoval súd za potrebné túto otázku riešiť z hľadiska právneho, ale aj gramatického, kedy treba vysvetľovať bezprostredne jednoznačne a nie príliš extenzívne. V danom prípade
názoru súdu synonymum slova bezprostrednosti je slovo priamo. V takomto prípade treba ust. § 18 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. vykladať tak, že musí ísť o priamu podriadenosť žalobkyne vo vzťahu k riaditeľovi ústavu, ktorý je jej manželom. Súd nezistil, v interných predpisoch žalovaného, že tento služobný priamy vzťah skutočne v danom prípade existuje. Jednoznačne z ust. § 5 ods. 1 organizačného poriadku vyplýva, že priamym nadriadeným žalobkyne ako vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia je vedúci lekár. Kontrolná skupina síce skonštatovala, že neprítomnosťou vedúceho lekára dochádza k bezprostrednému vzťahu nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa ústavu - vedúca sestra, ale súd považuje tento záver len za hypotetickú možnosť, stav ktorý by nastal, keby v ústave nebol vedúci lekár, resp. keby v ústave nebol ani vedúci úseku, po prípade keby neexistovala možnosť zo strany služobne nadriadených žalobkyne, aby v prípade neprítomnosti vedúceho lekára bola poverená iná osoba na jeho zastupovanie tak ako to má na mysli ust. § 39 zákona č. 73/1998 Z.z..
tohto ustanovenia policajta v štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. toto ustanovenie zákona umožňuje, že riaditeľ ústavu môže poveriť osobu v služobnom pomere zastupovaním vedúceho lekára alebo vedúceho úseku zdravotníckeho zariadenia, ak títo nie sú na pracovisku a tým zamedziť, aby došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.. Okrem toho je potrebné
krajského súdu vychádzať aj zo samotného textu ust. § 18 ods. 1 zákona č . 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, že policajti, ktorí sú blízkymi osobami
osobitného predpisu sa nesmú zaradiť tak, aby došlo k bezprostrednej podriadenosti. Z textu tohto ustanovenia vyplýva povinnosť orgánu zaraďujúceho pracovníka v štátnej službe do funkcie, že už pri zaraďovaní je povinný skúmať, či neexistuje riziko porušenia tohto ustanovenia, keďže v texte je uvedené, že „nesmú sa zaradiť“. Žalovaný zrejme posudzoval túto skutočnosť už pri ustanovovaní manžela žalobkyne do funkcie riaditeľa ústavu. V tomto smere sa zdá preto logická námietka žalobkyne, že táto otázka bola v minulosti zo strany žalovaného riešená. Súčasný výklad žalovaného je preto prekvapivý a právne neodôvodnený. S touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal, pričom v rozhodnutí v súvislosti s touto námietkou doslova uviedol, že „skutočnosť, že 15.01.2010 bol plk. Mgr. G. ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu a v tom čase bola žalobkyňa vo funkcii vedúcej sestry zdravotného zariadenia ústavu, nemá vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého personálneho rozkazu“. Žalovaný v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj rozdielny postoj k danému problému a odvolal sa len na personálny rozkaz riaditeľa ústavu. Z odôvodnenia tohto personálneho rozkazu ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu však jednoznačne vyplýva, že tento bol vydaný len na základe odporučení kontrolnej komisie zriadenej žalovaným a na pokyn služobne nadriadenej osoby - generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že pri novom konaní vo veci je správny orgán viazaný vysloveným právnym názorom súdu. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný žiadajúc jeho zmenu a zamietnutie žaloby. Odvolanie odôvodnil tým, že 1. Poukázal na nejednotný výklad pojmu „bezprostrednosť“ v § 18 zák. č. 73/1998 Z.z. krajským súdom a
Upozornenia prokurátora č. Hd 6/2010 z 12.10.2010, pričom sa súd nevysporiadal s právnym názorom prokurátora napriek tomu, že žalovaný z neho pri svojom rozhodnutí vychádzal. 2. Poukázal na bezprostrednú podriadenosť v čase dochádzkových odchýlok - neprítomnosť na pracovisku vedúceho lekára a nesúhlasil s názorom súdu, že ide len o hypotetickú možnosť.
názoru žalovaného inštitút poverenia zastupovaním, ako to uviedol súd s poukazom na § 39 zákona, sa využíva v prípadoch minimálne dvojtýždňovej neprítomnosti v službe, z dlhodobého hľadiska je nesystémové, administratívne náročné a nesystémové v praxi ťažko realizovateľné a preto s názorom súdu žalovaný nesúhlasí.
2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia vopred oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP.
1 OSP odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
názoru odvolacieho súdu skutkové závery krajského súdu zodpovedajú obsahu spisu a sú medzi účastníkmi nesporné. Dôvody odvolania žalovaného skutkové závery krajského súdu nespochybňujú. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v rozsudku krajského súdu a citované aj v tomto rozsudku. Právny záver krajského súdu odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného je vecne správny, argumentačne zrozumiteľný, logický a poskytuje spravodlivú ochranu práva žalobkyne na výkon povolania vo funkcii, do ktorej bola ustanovená už skôr, ako bol do inej funkcie ustanovený jej blízky rodinný príslušník (manžel). K odvolacím dôvodom žalovaného, ktoré nemohli spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, odvolací súd uvádza
všeobecnej skúsenosti v postavení, aby nahrádzala v neprítomnosti vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia a nevyplýva to ani z interných predpisov žalovaného.
1, 2 OSP potvrdil.
1 OSP žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania za jeden úkon v odvolacom konaní v sume 127,60 Eur + 7,63 Eur paušál, spolu v sume 134,79 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.