komentára k uvedenému ustanoveniu O. s. p. (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck 2009, s. 130): „Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, je najmä také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré výraznou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci napr. v správaní toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Zároveň musí minimálne osvedčiť, že má tvrdený nárok alebo inú pohľadávku, pričom nič nebráni tomu, aby mohli byť priznané súdnym rozhodnutím.“ V nadväznosti na vyššie uvedené odvolateľ uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 2 O. s. p. vyžaduje taxatívne opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia. Namietané uznesenie
neho však neobsahuje žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, dokonca ani žiadnu skutočnosť, odôvodňujúcu vydanie predbežného opatrenia. Dôvod uvedený v
ustanovenia § 74 ods. 8 O. s. p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Žalovanému 4/ predmetný návrh nebol doposiaľ doručený. Ustanovenie § 76 ods. 4 O. s. p. navyše umožňuje súdu nariadiť predbežné opatrenie bez bližšieho odôvodnenia, ak sa súd so skutkovými a právnymi dôvodmi, uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, stotožní a ak návrhu v celom rozsahu vyhovie. Za týchto podmienok nemal žalovaný 4/ možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalobcu a s dôvodmi nariadenia predbežného opatrenia, keďže ich v dôsledku nedoručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani nepozná. Dôvodom na zrušenie uznesenia, resp. odmietnutie žaloby voči žalovanému 4/ je tiež skutočnosť, že tento bol do konania pribratý po premlčacej lehote stanovenej zákonom, a preto jeho pasívna legitimácia je nulitná. V uznesení 67Cbi 371/2000-126 zo dňa 26. apríla 2012 spomenutý dôvod na pribratie účastníka do konania
2 O. s. p. je potrebné odmietnuť vzhľadom na skutočnosť, že po začatí konania sa neudiali žiadne (rozhodujúce) právne skutočnosti, ktoré by vstup žalovaného 4/ do konania odôvodňovali. Takisto
odvolateľa nie je splnená zákonná podmienka alternácie - pretože nový účastník môže vstúpiť len namiesto doterajšieho účastníka a nie súčasne s ním. Dôvodom na zrušenie uznesenia, resp. odmietnutie žaloby ako takej je taktiež skutočnosť, že aktívna legitimácia žalobcu je nulitná.
uvedeného komentára: „Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ musí preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné, aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna legitimácia, na podanie návrhu.“ (str. 137) V tejto súvislosti žalovaný 4/ navrhol výsluch svedka JUDr. Z. K., Devínska cesta 6, 841 01 Bratislava. K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z
žalobcu odvolacím dôvodom. 3) Pasívna legitimácia žalovaného 4/ je
jeho názoru nulitná vzhľadom k tomu, že tento bol do konania pribratý po premlčacej lehote stanovenej zákonom - s týmto tvrdením žalobca nesúhlasí. Navyše táto otázka je predmetom posúdenia merita veci, žalovaný dokonca ani neuviedol, akú premlčaciu lehotu má na mysli a kedy mala uplynúť. Žalobca uplatnil odporovacie právo proti právnemu predchodcovi žalovaného 4/ v zákonom stanovenej lehote. To, že nehnuteľnosti boli počas konania prevedené na ďalšiu osobu, ktorú žalobca označil ako ďalšieho žalovaného v súdnom konaní, nemá vplyv na to, že žalobca včas podanou žalobou uplatnil odporovacie právo proti pôvodnému právnemu úkonu, ktorým bola konkurzná podstata úpadcu ukrátená o majetok. 4) Žalovaný 4/ polemizuje o tom, či vznikli po začatí konania dôvody na pribratie účastníka do konania, tvrdí, že nie je dôvod, aby bol účastníkom konania - tento argument
žalobcu nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu predbežného opatrenia. Dôvody označenia žalovaného 4/ ako ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol v návrhu zo dňa 1. marca 2012. 5) Žalovaný 4/ v odvolaní ďalej uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je nulitná -
žalobcu je žalobca aktívne legitimovaný na podanie návrhu vo veci samej, ako aj návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Žalobca nerozumie, z akého dôvodu a k čomu by mal súd vypočuť svedka JUDr. Zdenka Altnera, predchádzajúceho správcu úpadcu Ing. B. G., takýto návrh nie je dôvodný a nezdôvodnil ho ani samotný žalovaný 4/. V súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., C. G., NJ., nar. XX. októbra XXXX, pričom titulom nadobudnutia je dar, zapísaný pod V-3702/05 zo dňa 6. marca 2006. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol
1 O. s. p., aby súd pripustil do konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka, ktorého žalobca označil nasledovne: C. G., U., nar. XX. októbra XXXX. V prípade, ak bude C. G. nakladať s nehnuteľnosťami a scudzí ich, je dôvodná obava, že uplatnenie odporovacieho práva voči tretej osobe nebude možné, pričom v takomto prípade je rovnako tak dôvodná hrozba, že žalovaní nebudú dostatočne bonitní na to, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť práva v prípade úspechu odporovacej žaloby, nakoľko odhad hodnoty predmetu tohto konania vykonaný žalobcom je približne 400 000,-- Eur až 500 000,-- Eur. Rovnako tak existuje dôvodná obava, že v prípade, ak zriadi C. G. v prospech nehnuteľností právo tretej osoby, napr. predkupné právo, záložné právo, nájomné právo, bude výkon práva priznaného v úspešnom konaní o odporovateľnosti právnych úkonov znemožnený. Preto
názoru žalobcu je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu nároku konkurzných veriteľov byť uspokojený z majetku, o ktorý sa majetok úpadcu ukrátil odporovateľným právnym úkonom a je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Nakoľko v priebehu konania žalovaný 1/ a žalovaný 2/ darovali nehnuteľnosti svojmu priamemu rodinnému príslušníkovi C. G., hoci vedeli o tomto prebiehajúcom spore a aj napriek tomu, že poznámka o tomto spore je zapísaná v katastri nehnuteľností, existuje dôvodná obava, že žalovaní zopakujú svoj úmysel s nehnuteľnosťami disponovať, čím sa zmarí účel tohto konania. Žalobca nebude môcť uplatniť odporovacie právo voči novému nadobúdateľovi, iba ak by preukázal, že mu boli známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, a vymožiteľnosť peňažnej náhrady od žalovaných vzhľadom na vysokú hodnotu predmetu konania bude ohrozená, ak nie zmarená. K odvolaniu žalovaného 4/ sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ podaním z 23. júna 2012. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
1 písm. h/ O. s. p. zrušil. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú s názorom žalovaného 4/ ohľadom nepreukázania skutočností, potrebných pre možnosť vydať predbežné opatrenie. Súd síce uviedol, že je obava o následný možný výkon rozhodnutia vo veci odporovacej žaloby, avšak obavy žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Za podstatné považoval konanie pôvodných žalovaných 1/ a 2/ a z ich konania automaticky posúdil aj možné konanie žalovaného 4/. Pritom neuviedol žiadne konanie žalovaného 4/, ktoré by takúto obavu vyvolávalo. Prevod nehnuteľností na žalovaného 4/ bol vykonaný z dôvodu, že žalovaný k získaniu vycestovacieho víza do USA potreboval preukázať vlastníctvo k nehnuteľnosti na území SR. Z tohto dôvodu jeho starí rodičia - pôvodní žalovaní 1/ a 2/ previedli vlastníctvo k rodinnému domu na žalovaného 4/. Žiadne ďalšie prevody
žalovaných 1/ a 2/ nemá nikto z účastníkov konania v úmysle urobiť, pretože predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaný 1/ a má záujem užívať túto aj v budúcnosti. Darovacia zmluva bola podpísaná v roku 2005 a ak by mal žalovaný 4/ záujem akýmkoľvek spôsobom disponovať touto nehnuteľnosťou s úmyslom poškodzovať veriteľov v konkurznom konaní, mohol tak už urobiť skôr. Rovnako
žalovaných 1 a 2 žalobca nepreukázal, že by došlo zo strany žalovaných ku konaniu, ktoré by znižovalo hodnotu ich majetku a tak ohrozilo budúci výkon rozhodnutia. Konanie ktoréhokoľvek z účastníkov by malo nasvedčovať tomu, že sa zbavujú majetku a rozsah ich iného majetku nebude stačiť na výkon rozhodnutia. Pokiaľ je žalovaným 1/ a 2/ známe z priebehu doterajšieho konania v konkurznom konaní zatiaľ nie je ustálená výška uplatnených pohľadávok, ktoré bude potrebné uspokojiť a z tohto dôvodu nie je možné ani posúdiť, aký je potrebný majetok žalovaných pre prípadné uspokojovanie. Z tohto dôvodu, keďže žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že nie sú účastníci konkurzného konania, navrhli, aby súd pripojil konkurzný spis, aby bolo možné tieto skutočnosti relevantne preukázať. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to a súhlasia so žalovaným 4/ v tvrdeniach v jeho odvolaní, že neboli preukázané skutočnosti, potrebné pre možnosť nariadiť predbežné opatrenie
p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec v napadnutom rozsahu
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 4/ nie je možné vyhovieť. Žalobca po začatí konania vo veci samej o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy
ustanovenia § 15 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Žiadal, aby krajský súd predbežným opatrením uložil žalovanému 4/ povinnosť zdržať sa nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. 2045/52 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, rodinný dom súp. č. 2623 na parc. č. 2045/52, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. - E. do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 67Cbi 371/00. Vydaním predbežného opatrovania sledoval zabezpečiť výkon rozhodnutia, t.j. vrátenie nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu, eventuálne, ak vydanie veci nebude v čase rozhodnutia súdu možné, uložiť žalovaným povinnosť poskytnúť spoločne a nerozdielne v prospech konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu. Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
1 písm. e/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
ustanovenia § 75 ods. 8 prvá veta O. s. p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.
ustanovenia § 76 ods. 4 O. s. p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. V prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o nariadení predbežného opatrenia bolo riadne doručené žalovanému 4/, pričom krajský súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil. Procesná úprava predbežného opatrenia umožňuje súdu rozhodnúť o predbežnom opatrení bez vyjadrenia účastníkov k návrhu, preto aj v prípade, ak by
tvrdenia žalovaného 4/, návrh na nariadenie predbežného opatrenia mu nebol doručený spolu s rozhodnutím, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko mal možnosť v celom rozsahu svoju obranu uplatniť v odvolacom konaní, ktoré právo aj využil. K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Predbežné opatrenie je možné vydať, ak boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a rovnako musí byť osvedčené nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností, potrebných pre vydanie predbežného opatrenia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by potom nemohlo plniť funkciu okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov. Platí to pre predbežné opatrenia, ktorých účelom má byť dočasná úprava pomerov i pre predbežné opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia.
1, ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.
2 zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s úpadcom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na majetok dlžníka Ing. Ivana Matúšika, podnikajúceho pod obchodným menom EURO INCO, so sídlom Láb č. 125, bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K 39/95-333 zo dňa 30. 06. 1999 vyhovel, nakoľko veriteľ HEROLD Business Data, Gmbt, Wien má proti nemu pohľadávku 1 382 269,50 ATS a ďalšími veriteľmi dlžníka sú spoločnosť SORIA and GREY, s. r. o., Bratislava a JUDr. Zirin. Nesporným je, že 01. 07. 1997 úpadca uzavrel darovaciu zmluvu so svojimi rodičmi, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti.
listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný 4/ (Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 67 Cbi 371/00-128 z
p. napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.