vlastného udania v zahraničí bytom naposledy okres U. Afganistan, aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Rohovciach, zastúpeného JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-311-52/PO-Ž-2011 z
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že na základe údajov uvedených navrhovateľom bol tento spočiatku v konaní pred hraničnou políciou považovaný za maloletého s tým, že mu bol na základe toho ustanovený opatrovník. Následným lekárskym posúdením z
súdu prvého stupňa skutočnosťou, že v čase podania vyhlásenia mal navrhovateľ opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, ustanoveného mu uznesením Okresného súdu Trenčín z
názoru krajského súdu, ak navrhovateľ bol plnoletou osobou, nemožno mu uprieť právo vlastným konaním (právnymi úkonmi) uplatňovať svoje práva a to i vtedy, ak mu bol (na základe jeho nepravdivých údajov) ustanovený opatrovník. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Trenčín vydané 25. júla 2011 (doručené opatrovníkovi 28. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2011),
ktorého bolo uznesenie o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi zrušené z dôvodu, že navrhovateľ v skutočnosti nie je maloletou osobou. Pokiaľ ide o druhú námietku, k nej krajský súd uviedol, že v čase podania vyhlásenia, teda začatia konania o udelenie azylu navrhovateľovi tento bol plnoletou osobou. I napriek tomu (odhliadnuc od znaleckého posudku z 27. septembra 2011) odporca v priebehu umiestnenia navrhovateľa vo svojom zariadení v Humennom zabezpečil lekárske vyšetrenie navrhovateľa na rádiologickom oddelení Nemocnice A. Leňa, n. o. v Humennom rádiologičkou MUDr. L. L.. Výsledkom tohto lekárskeho vyšetrenia bol záver, potvrdzujúci skutočnosť, že navrhovateľ je plnoletou osobou. Názor navrhovateľa, že odporca mal v tomto smere nariadiť znalecké dokazovanie a pokiaľ tak neurobil dopustil sa tým vady v konaní, nemá
prvostupňového súdu oporu v zákone o azyle. Ten totiž v § 23 ods. 7 ukladá odporcovi (v prípade pochybností o veku žiadateľa o azyl) povinnosť vykonať (t. j. zabezpečiť) lekárske vyšetrenie, nie však zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. Ak teda odporca zabezpečil vykonanie takéhoto vyšetrenia a nie vypracovanie znaleckého posudku, neporušil tým zákon.
názoru krajského súdu vykonanie takéhoto lekárskeho vyšetrenia lekárom - odborníkom z oblasti rádiológie je bez akýchkoľvek vád, nakoľko rádiológ ako lekár - špecialista má znalosti a vedomosti, potrebné k určeniu, či vyšetrovaná osoba je osobou, ktorá nedosiahla, resp. dosiahla vek 18 rokov. Navrhovateľ v ďalšom dôvodil, že znalecké dokazovanie malo byť nariadené znalcom z odboru antropológie a pokiaľ takýto znalec nie je v zozname znalcov zapísaný, mali byť jeho vypracovaním poverení znalci v odbore kriminalistická antropológia a to Doc. PhDr. D. Q., PhD. a Mgr. G. U.. Odvolal sa pritom na inštrukciu Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 z 25. marca 2009. Ani táto argumentácia navrhovateľa
názoru krajského súdu neobstojí, pretože antropológia ako vedný odbor je súbor vied o človeku, ľudstve a o vyhynutých a dnešných ľudských populáciách, ktorá sa ďalej delí na viacero odborov (paleoantropológia, osteológia, paleodemografia, fyzická, etnická, kultúrna, sociálna, historická, lingvistická antropológia). Táto vedná disciplína nie je lekárskou disciplínou (viď aj jej systematické zaradenie v označenej inštrukcii), pričom jej základ tvorí skúmanie zachovaných kostrových pozostatkov. Navrhovateľ nepochybne nie je v stave, o ktorom by bolo možné hovoriť ako o jeho kostrovom pozostatku. Navyše krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom označení znalci nie sú lekármi, teda by nemohli vypracovať ani lekársky znalecký posudok, predovšetkým však ani vykonať lekárske vyšetrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 7 zákona o azyle. Antropológia ako vedný odbor sa navyše neštuduje na lekárskych fakultách univerzít, ale na ich prírodovedeckých, prípadne iných fakultách. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci a že je v rozpore s obsahom spisu:
názoru prvostupňového súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Navrhovateľ poukázal predovšetkým na skutočnosť, že odporca nevyhľadal a do spisu nezaložil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa - osobitne poukázal na správy ANSO, ktoré mal mať odporca k dispozícii. Je skutočnosťou, že odporca založil do spisu (okrem iných relevantných správ) aj správy organizácie ANSO, týkajúce sa porovnania útokov ozbrojených opozičných skupín v jednotlivých provinciách v období
názoru súdu nie je možné kvalifikovať ako nedostatočný iba preto, lebo sa v rámci jeho zistenia nachádzajú aj správy staršieho dáta. Ako to vyplýva z komplexného posúdenia zistenej bezpečnostnej situácie v Afganistane, toto posúdenie vychádzalo z vyhodnotenia všetkých vyhľadaných správ o tejto krajine. Predovšetkým aj zo správ aktuálnych. Pokiaľ ide o namietaný rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu, krajský súd takýto rozpor nezistil. Takýto rozpor nie je možné konštatovať iba preto, že na základe vyhľadaných a v spise založených správ, ktoré odporca náležite vyhodnotil, odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. K obsahu tejto námietky sa prvostupňový súd vyjadril aj následne v časti preskúmania rozhodnutia súdom z pohľadu jeho právneho posúdenia, nakoľko úzko s touto otázkou súvisí. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Krajský súd v Bratislave poukázal predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ nenamietal nesprávnosť právneho posúdenia výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, ale jeho námietka sa týkala výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. I napriek tomu preskúmal aj výrok o neudelení azylu navrhovateľovi a dospel k názoru, že tento je v súlade so zákonom. Navrhovateľ prezentoval strach z hnutia Taliban, ktorého členovia verbovali mladých ľudí na ukladanie výbušnín pod policajné autá. Navrhovateľ však osobne nebol Talibanom nikdy v tejto otázke oslovený, nikdy ani neprišiel do priameho kontaktu s týmto hnutím. Nikdy a nijakým spôsobom sa mu nikto nevyhrážal a nebol nikým prenasledovaný. Iba vyslovenie strachu pred Talibanom nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, nakoľko v prípade navrhovateľa absentujú základné predpoklady udelenia azylu
zákona o azyle, teda dôvodnosť jeho obáv, prenasledovanie, ako aj dôvod perzekúcie (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Ak teda navrhovateľovi odporca azyl neudelil, jeho rozhodnutie je
názoru prvostupňového súdu v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, odporca správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti a nehrozí mu ani jeho uloženie, či výkon. Navrhovateľ nebol nikdy objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a to ani zo strany štátu či neštátnych subjektov. Odporca vyhľadal a do spisu založil celý rad správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich obsah v rozhodnutí uviedol, vyhodnotil ich a to tak správ najaktuálnejších, ako aj správ staršieho dátumu. Tak z týchto správ, ako aj zo správ, ktoré k podanému opravnému prostriedku priložil navrhovateľ a podobne aj doplnenia dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že bezpečnostná situácia v Afganistane nie je stabilná, celkovo je nepriaznivá. Je však potrebné prihliadnuť k faktu, že Afganistan má 34 provincií, pričom bezpečnostná situácia v nich je rozdielna - od provincií s vysokou mierou nebezpečnosti až po provincie s nízkou mierou nebezpečnosti. Krajský súd v prerokúvanej veci doplnil dokazovanie správami ANSO o bezpečnostnej situácii v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách za obdobie roka
názoru súdu je bez akýchkoľvek vád, že vyšetrenie vykonal rádiológ. Navrhovateľ so záverom odporcu nesúhlasí, pretože ide o špeciálne odborné vyšetrenie, ktoré je schopný vykonať a následne posúdiť iba odborník, znalec v danej oblasti, ktorý je na základe vývoja kostí schopný určiť vek osoby avšak aj to je možné len s presnosťou v rozmedzí niekoľkých mesiacov až dvoch rokov. Samotný odborník z odboru rádiológia nie je schopný posúdiť vek živého jedinca. Súd sa dostatočne touto námietkou navrhovateľa nezaoberal a nezaobstaral si ani žiadne stanovisko pre posúdenie tejto otázky od kompetentných osôb, resp. orgánov. S námietkou, že odporca nevydal rozhodnutie o ustanovení znalca a uvedené rozhodnutie nebolo doručené právnej zástupkyni ani samotnému navrhovateľovi, navrhovateľovi bolo odopreté právo na podanie odvolania, resp. námietok voči rozhodnutiu o ustanovení znalca sa súd nevysporiadal vôbec. Trvá na tom, že informácie z krajiny pôvodu založené v administratívnom spise odporcu boli veľmi strohé a nie aktuálne, najmä čo sa týka oblasti, z ktorej navrhovateľ pochádza. Správa ANSO za 4. kvartál roku 2011 bola taktiež v čase vydania rozhodnutia odporcu dostupná, avšak v spise odporcu sa nenachádzala. Súd, tak ako odporca sa nevysporiadal dostatočne s otázkou možnosti vnútorného presídlenia navrhovateľa v krajine pôvodu v zmysle odporúčaní UNHCR (UNHCR Eligibility Guidelines for Assessing the International Protection Needs of AsylumSeekers from Afghanistan, 17 December 2010, HCR/EG/AFG/10/04). ...„Za týmto účelom je potrebné vziať do úvahy tieto prvky: (
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
d, bod 4. Zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f) zákona o azyle je vážnym bezprávím
1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Z uvedených ustanovení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva nielen povinnosť ministerstva posúdiť každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo i vo vzájomnom súhrne hodnotiac všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, avšak je zrejmé, a to doslovného znenia § 19a ods. 1 azylového zákona, že ide o postup najmä v konaní o udelenie, či neudelenie azylu. Odvolací súd, stotožňujúc sa a odkazujúc na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré podrobne rozoberá dôvody, pre ktoré považoval nielen krajský, ale i najvyšší súd, preskúmavané rozhodnutie Migračného úradu za zákonné a správne. Z týchto dôvodov, poukazujúc na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
zákona o azyle musia byť splnené všetky v tomto ustanovení obsiahnuté podmienky (t. j.; 1/ opodstatnenosť obáv, 2/ obavy, 3/ prenasledovanie, 4/ dôvody prenasledovania - rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Navrhovateľ nesplnil tieto podmienky pre dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Jeho strach z Talibanu nezakladá nárok na udelenie azylu. Pochybenie týkajúce sa ustanovenia opatrovníka by bolo podstatnou vadou konania iba vtedy, ak by ostali a neodstránili sa v ďalšom konaní, pochybnosti o veku navrhovateľa alebo by sa preukázalo, že v čase, keď sa s ním malo konať ako s maloletým sa s ním tak nekonalo a to malo za následok porušenie jeho práv. Nebolo tomu tak. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj dôvody nevypracovania znaleckého posudku z odboru antropológia, ktorý by mal zodpovedať otázku veku navrhovateľa a rovnako správne zistil a posúdil i otázky týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Afganistane a zvlášť v časti odkiaľ pochádza navrhovateľ so zreteľom na jeho žiadosť o azyl a poskytnutie doplnkovej ochrany. Rovnaké dôvody viedli po preskúmaní veci i odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Migračného úradu č. k. ČAS: MU-311-52/PO-Ž-2011 z 27. januára 2012, ktorým
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.