1 vyhlášky za 7 úkonov právnej služby a paušálnu náhradu za 7 právnych úkonov
3 vyhlášky, pričom prevzatie a prípravu zastúpenia považoval za 2 právne úkony, avšak
1 písm.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov. Odporca podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu, pričom uviedol, že suma trov konania nebola opätovne určená v súlade s právnymi predpismi. Krajský súd síce opravil vyčíslenie náhrady trov zo 7 úkonov a paušálnej náhrady za 7 úkonov na 6 úkonov a paušálnu náhradu za 6 úkonov, avšak odporca naďalej nesúhlasil s priznaním náhrady za úkon spätvzatia návrhu a naďalej trval na priznaní odmeny iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny za 2 úkony - pojednávania konané dňa 15.07.2011 a 29.09.2011, keďže boli odročené bez prejednania veci. Vzhľadom na uvedené námietky odporca žiadal, aby odvolací súd zrušil aj opravné uznesenie č. k. 12Sd/36/2011-84 zo dňa 21.02.2012 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril prípisom zo dňa 30.03.2012, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil
p. a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si navrhovateľ v podanom vyjadrení vyčíslil. K námietke odporcu ohľadne nesprávneho priznania trov konania za účasť na dvoch pojednávaniach podotkol, že sa vo veci pojednávalo a pojednávania boli odročené výlučne z dôvodov na strane odporcu, ktorý od navrhovateľa opakovane žiadal doklady, ktoré mu už navrhovateľ poslal. Taktiež uviedol, že spätvzatie návrhu je nesporne samostatným úkonom
1 písm. c) vyhlášky. III. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu v namietanom rozsahu a po zistení, že odvolania boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenia, proti ktorým je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. a § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniam odporcu treba čiastočne priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. Odporca v podanom odvolaní uviedol štyri námietky: 1. že prevzatie a príprava zastúpenia sa považuje
vyhlášky za 1 právny úkon a nie za 2 právne úkony,
1 písm. c) vyhlášky patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
5 písm. b) vyhlášky patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. V preskúmavanom prípade zo spisu krajského súdu vyplynulo, že obe pojednávania (15.07.2011 a 29.09.2011) boli odročené bez prejednania veci. V zápisnici o pojednávaní dňa 15.07.2011 je uvedené, že právny zástupca navrhovateľa pred otvorením pojednávania požiadal o odročenie pojednávania na neurčito a právna zástupkyňa odporcu rovnako navrhla pojednávanie odročiť na neurčito, na základe čoho krajský súd odročil pojednávanie na neurčito. V zápisnici o pojednávaní dňa 29.09.2011 je uvedené, že právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby bolo pojednávanie odročené za účelom opätovného prepočítania výšky dôchodku, vzhľadom na novo predložené listinné dôkazy a právna zástupkyňa odporcu sa pred otvorením pojednávania s týmto návrhom stotožnila, na základe čoho krajský súd pojednávanie odročil na neurčito. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu namietal, že obe pojednávania boli odročené výlučne z dôvodov na strane odporcu, ktorý od navrhovateľa opakovane žiadal doklady, ktoré mu už navrhovateľ poslal; táto skutočnosť však nebola relevantná, keďže ustanovenie § 14 ods. 5 vyhlášky nerozlišuje, kto zavinil odročenie pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že obe pojednávania boli odročené na neurčito pred otvorením pojednávania, t.j. boli odročené bez prejednania veci, navrhovateľovi patrí
5 písm. b) vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny za oba úkony. Aj námietku, týkajúcu sa priznania odmeny za späťvzatie návrhu, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.
1 O. s. p. prizná súd účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle uvedeného je jedným z predpokladov, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. V preskúmavanej veci krajský súd zastavil konanie s poukazom na § 96 ods. 1 O. s. p. a § 250h ods. 2 O. s. p. z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa.
p. ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak správny orgán vyhovie opravnému prostriedku v plnom rozsahu vydaním nového rozhodnutia, súd
p. konanie zastaví ex lege a na zastavenie sa tak nevyžaduje žiaden procesný úkon navrhovateľa. Krajský súd tak nesprávne považoval späťvzatie návrhu za úkon účelne vynaložený na uplatňovanie alebo bránenie práva.
4 O. s. p. môže odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.
p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Vzhľadom na to, že zo spisu krajského súdu bolo zrejmé, že obe pojednávania (15.07.2011 a 29.09.2011) boli odročené na neurčito pred otvorením pojednávania, t.j. boli odročené bez prejednania veci, tzn., že navrhovateľovi mala byť priznaná odmena za oba úkony vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon, avšak krajský súd v napadnutom uznesení č. k. 12Sd/36/2011-79 zo dňa 13.01.2012 a aj v opravnom uznesení č. k. 12Sd/36/2011-84 zo dňa 21.02.2012 priznal navrhovateľovi za oba úkony odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon a priznal navrhovateľovi aj odmenu za úkon späťvzatia napriek tomu, že nešlo o úkon, ktorý by bol potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/36/2011-79 zo dňa 13.01.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 12Sd/36/2011-84 zo dňa 21.02.2012, zmenil
p. v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. a odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 458,85 Eur. Výsledná suma 458,85 Eur pozostáva z: • náhrady za päť úkonov právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm.
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a
1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech a odporcovi žiadne trovy nevznikli. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vyššie uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa vo výške 458,85 Eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.