1 písm.
neho v rozpore s obsahom spisu a ten je zároveň nedostačujúci na posúdenie veci. Poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán vo veci postupoval výlučne formalisticky. Nebral do úvahy, okrem skutku uvedeného v § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, aj práva jeho maloletého dieťaťa ako aj to, že nemá ukončené konanie o rozvode, že majetkové vzťahy medzi manželmi nie sú vysporiadané, že má záujem o dieťa a že je riadne zamestnaný, teda je ekonomicky aktívny, integrovaný do spoločnosti a je bezúhonný. Z týchto dôvodov sa domnieval, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán vec neposúdili komplexne, vychádzali len z jednostranných zistení, najmä z informácií jeho manželky. Tvrdil, že žalovaný nezohľadnil čl. 3 Dohovoru, teda práva dieťaťa v súvislosti s právami a povinnosťami rodičov a nepostupoval ani v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, lebo nezistil úplne a presne skutočný stav veci. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že zotrval na svojich rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. K podrobnému popisu doterajšieho priebehu konania poukázal na ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/ a § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Keďže nepochybne zistil, že žalobca nevedie spoločný rodinný život s manželkou, za ktorým účelom mu bolo vydané prvé povolenie na trvalý pobyt (§ 35 ods. 1 písm. a/) bol tu zákonný dôvod na zrušenie povolenia na trvalý pobyt. Okolnosti súvisiace s kvalitou starostlivosti žalobcu o jeho maloletého syna hodnotil na základe zistených skutočností a to najmä z výpovedí matky (manželky žalobcu) a starej matky dieťaťa, z ktorých vyplývalo, že doteraz neprejavil dostatočný záujem podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Žalovaný je toho názoru, že starostlivosť o dieťa môže žalobca realizovať aj v rozsahu stanovenom rozhodnutím súdu v zmysle vízovej agendy Slovenskej republiky bez nutnosti zachovania povolenia na trvalý pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave opierajúc svoj rozsudok najmä o či. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie rozhodol, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, ktoré sú v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Žalovaný správny orgán v rámci vykonaného dokazovania vo svojich rozhodnutiach neuvádza, že by vykonávanie rodičovského práva žalobcu - stýkanie sa so synom, ohrozilo záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných, tak ako to predpokladá čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd konštatoval v rozsudku, že z obsahu spisu ako aj zo samotných rozhodnutí, resp. ich zdôvodnení vyplýva, že žalovaný rigorózne vyhodnocoval iba okolnosti súvisiace s rozpadom manželstva žalobcu. Argumentáciu žalobcu ohľadom starostlivosti a vôli podieľať sa na výchove svojho syna žalovaný vyhodnotil povrchne a pre nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia smerom k starostlivosti o dieťa a právam rodiča (žalobcu) súvisiacich s jeho dieťaťom sa javí, že jeho správna úvaha vychádzala iba z jednostranného uhla pohľadu, pohľadu manželky žalobcu. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť
ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p., nakoľko žalobca mal úspech v konaní, preto mu súd proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania a to vo výške 462,61 €. III. Odvolanie Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že „ bolo nesporne preukázané, že žalobca nevedie riadny rodinný život, nežije so svojou manželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté, čo potvrdil aj samotný žalobca v zápisnici zo dňa 08.12.2010, č. p.: UHCP-NR-NR-P-693-011/2010 spísanej
1 zákona č. 71/1967 Zb. na Oddelení cudzineckej polície PZ Nitra. Tak isto samotný žalobca uviedol, že svojho syna Y. I. Z. vidí raz za tri týždne i napriek tomu, že je dohoda každý druhý týždeň. V prípade žalobcu prišlo k rozhodujúcej skutočnosti a to, že žalobca nevedie riadny rodinný život, nežije so svojou manželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté. Zákon č. 48/2002 Z.z. účinný do 31.12.2011 upravoval podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a upravoval udelenie, resp. obnovenie rôznych druhov pobytov na území Slovenskej republiky. Povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
Dr. I. Y.. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný rozvinul svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že žalobca môže účinne vykonávať svoje rodičovské práva aj vízovým stykom s maloletým dieťaťom, pričom žalovaný sa domnieva, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k obmedzeniu práva žalobcu na rodinný život. Krajský súd v Bratislave
názoru žalovaného nesprávne posúdil prejednávanú vec, pretože žalobcu správny orgán nevyhosťoval z územia SR, teda v prípade žalobcu nebolo zo strany správnych orgánov začaté konanie o jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky, ale k zrušeniu povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky z už vyššie uvedených dôvodov. V zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sa správne orgány zaoberali súkromným a rodinným životom žalobcu, a to aj s ohľadom na jeho maloletého syna, avšak vyhodnotili, že zrušenie povolenia na trvalý pobyt, ktorý mu bol udelený za účelom zlúčenia s manželkou nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života žalobcu. Z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky maloleté dieťa mal aj má možnosť znova požiadať o povolenie na pobyt (napr. prechodný pobyt na účel zamestnania) Po preskúmaní prípadu žalobcu bolo zistené, že do dnešného dňa tak neučinil a nepožiadal o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky od doby kedy vycestoval z nášho územia. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov tohto odvolania navrhol vydanie rozsudku, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 91/2011-100 zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 1. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby sa sústredil na posúdenie merita veci najprv skúmal špeciálne podmienky na konanie o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zmysle všeobecných ustanovení o správnom súdnictve OSP a druhej hlavy piatej časti OSP - §§ 244 až 250k.
1 a 2 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní proti rozsudku krajského súdu preskúmavajúc rozhodnutie žalovaného z
1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov (zák. č. 48/2002 Z. z.) povolenie na trvalý pobyt zanikne, ak cudzincovi sa skončila platnosť udeleného prvého povolenia a o ďalšie povolenie nepožiadal. Bez ohľadu na to, či žalobca bol napadnutým rozhodnutím žalovaného o zrušení povolenia na trvalý pobyt ukrátený na svojich právach alebo nie, jeho povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky zaniklo
druhej hlavy, piatej časti OSP, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol, pretože podklad na konanie - povolenie na trvalý pobyt zaniklo zo zákona o pobyte cudzincov uplynutím lehoty a žalobca v jeho zmysle o nové povolenie zatiaľ nepožiadal. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že nárok na ne nemá žiadna zo strán, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný na ne nemá nárok aj napriek tomu, že v konaní úspešný bol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.