Obsah (6)

§ 56§ 57§ 250j§ 250f§ 250k§ 19

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/12/2012 Identifikačné číslo spisu: 8011200673 Dátum vydania rozhodnutia: 01.08.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 56ods.

1 zákona o pobyte cudzincov a zároveň

§ 57ods.

1 písm. a/ bod 5 zákona o pobyte cudzincov žalobcovi zakázal vstup na územie Slovenskej republiky na dobu piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 57ods.

3 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov určil lehotu na vycestovanie do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca. Rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove z

1. februára 2011 č. UHCP-PO-HCP-20-003/2011 žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
2. novembra 2010 č. s: UHCP-PO-CP-KE-ZVC-030-036/2010 len vo výroku týkajúceho sa lehoty na vycestovanie, a to

§ 57

ods.3 zákona o pobyte cudzincov na 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Scud 2/2011-51 zo 7. júna 2011 toto rozhodnutie žalovaného zrušil

§ 250jods.

2 písm. e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutím z 8. augusta 2011 žalovaný opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, že zmenil vo výroku vetu: „

§ 57ods.

3 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný Útvar určuje v predmetnom rozhodnutí lehotu na vycestovanie do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.“ A nahradil ju vetou: „

§ 57ods.

3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar určuje v predmetnom rozhodnutí lehotu na vycestovanie do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.“ V ostatných častiach rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. II. Konanie na súde I. stupňa Žalobou z

1. augusta 2011 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i odvolacieho orgánu (žalovaného) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Podmienku podnikania v zmysle § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. má žalobca splnenú, čo je nesporne preukázané výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti NDV s.r.o., z ktorého vyplýva, že žalobca je konateľom spoločnosti od
2. septembra
3. Žalovaný

žalobcu pochybil (nesprávne právne vec posúdil), keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „účastník konania od udelenia povolenia na prechodný pobyt nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť“. Žalobca uviedol, že síce

1. decembra 2008 uzavrel s firmou NDV s.r.o. pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce (dňom vzniku pracovného pomeru)
2. decembra 2008, ale po zistení, že je to v rozpore s povolením na prechodný pobyt, hneď dňa
3. decembra 2008 zrušil pracovný pomer. Správne orgány ktoré rozhodli o vyhostení žalobcu a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky napriek vyššie uvedenému vychádzali z toho, že žalobca pracoval vo firme NDV s.r.o. ako zamestnanec, ale už neuvádzajú do kedy žalobca pracoval ako zamestnanec, resp. nezobrali do úvahy, že pracovný pomer bol hneď ku
4. decembru 2008 zrušený. Argumentácia žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že ide o účelový a tendenčný dôkaz neobstojí a správny orgán nemôže výkladom účelovosti a tendenčnosti spochybniť zápis v obchodnom registri, ani platný a záväzný právny úkon (dohodu o rozviazaní pracovného pomeru). Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2011 uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v žalobe sa vysporiadal už v odvolacom konaní a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd

§ 250jods.

1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania

§ 250fods.

1, 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami, s argumentáciou aj s právnym posúdením zisteného skutkového stavu správnych orgánov, že žalobca svojím konaním porušil zákon o pobyte cudzincov, pretože za rozhodujúce považoval vyjadrenie žalobcu v zápisnici zo dňa 25. mája 2010 spísanej na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach kde uviedol, že vo firme NDV s.r.o. nepodnikal, ale v uvedenej firme pracoval od 11. decembra 2008 ako zamestnanec tejto firmy. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. III. Odvolanie Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Scud /3/2011-46 z

1. januára 2012 podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že podmienku podnikania v zmysle §19 zák. č. 48/2002 Z. z. mal splnenú, čo je nesporne preukázané výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti NDV s.r.o. z ktorého vyplýva, že je konateľom spoločnosti od
2. septembra
3. Tento zápis v obchodnom registri je nespochybniteľným dôkazom, že spĺňal podmienku podnikania v zmysle §19 zák. č. 48/2002 Z.z.. Je pravdou, že
4. decembra 2008 uzavrel s firmou NDV s.r.o. pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce (dňom vzniku pracovného pomeru)
5. decembra 2008, ale po zistení, že je to v rozpore s povolením na prechodný pobyt hneď
6. decembra 2008 pracovný pomer zrušil. Teda žalobcov pracovný pomer vznikol
7. decembra 2008 a hneď k tomuto dňu bol aj zrušený. Krajský súd považoval žalobcovu obranu (listinné dôkazy) za tendenčnú a účelovú, pričom napríklad zápis konateľa v obchodnom registri je nespochybniteľný zápis vo verejnom registri. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ul. Jarková 31, 080 01 Prešov z
8. augusta 2011, č. PPZ-HCP-PO2-20-012/2011 a rozhodnutie prvostupňového orgánu - Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, Trieda SNP č. 35, 040 11 Košice zo
9. novembra 2010 č. UHCP-PO-CP-KE-ZVC-030-036/2010 a vráti veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že k nemu nemá čo dodať, pretože obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v správnom konaní v napadnutom rozhodnutí. IV. Konanie na odvolacom súde Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 1. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

§ 57ods.

1 písm. a/ bod 5 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu na päť rokov, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt alebo vízum.

§ 19

zákona o pobyte cudzincov, povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného

osobitného predpisu alebo cudzincovi, ktorý konal v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti, alebo k družstvu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu (v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.,

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody), len dopĺňa, že je nepodstatné, ak žalobca nechápe rozdiel medzi podnikaním a zamestnaneckým pomerom, resp., že len podnikanie je

§19zák.

č. 48/2002 Z. z. podkladom na povolenie na prechodný pobyt cudzinca a deklarovanie podnikania, formálnym potvrdením z obchodného registra, hoci v skutočnosti je žalobca zamestnancom, nemôže byť podkladom pre predĺženie povolenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom skúmal i podmienky povolenia na pobyt

zákona č. 44/2011 Z. z. o pobyte cudzincov účinného od 1. januára 2012, či nie sú priaznivejšie pre žalobcu, zistil však, že rovnako

tohto zákona by došlo k obdobnému postupu správnych orgánov a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa tak, že nárok na ne nemá žiadna zo strán, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný na ne nemá nárok aj napriek tomu, že v konaní úspešný bol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.