2 písm. a/,c/ zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-82/2010 zo dňa
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.“) a o odvolaní žalobcu dňom 31. mája 2010 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo v medziach žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že rozhodnutie žalovaného o preložení žalobcu by malo byť zo súdneho prieskumu vylúčené na základe ust. § 248 písm. a/ OSP, nakoľko
krajského súdu rozhodnutím o preložení žalobcu sa zmenilo miesto výkonu jeho štátnej služby a jeho funkcie, nejde preto o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, za ktoré sa považujú len čiastkové rozhodnutia o procesných otázkach týkajúcich sa postupu správneho orgánu v konaní. Ďalej konštatoval, že služobné hodnotenie, ktoré bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia o preložení žalobcu je spôsobilým predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti OSP a bolo právom žalobcu obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie tohto rozhodnutia, čo žalobca nevyužil, je preto právoplatné služobné hodnotenie záväzným rozhodnutím tak pre služobný orgán konajúci vo veci preloženia žalobcu na inú funkciu
1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z., ako aj pre súd, ktorý v konaní o preskúmanie rozhodnutia o preložení nie je oprávnený preskúmavať aj skôr vydané rozhodnutie vo veci služobného hodnotenia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie o preložení opiera. Námietku žalobcu, že v čase rozhodnutia o preložení sa staral trvale o dve maloleté deti a preto ho bolo možné preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby a do iného služobného úradu len s jeho písomným súhlasom v zmysle § 150 ods. 1 OSP, však krajský súd považoval za dôvodnú, pričom konštatoval, že priznanie statusu osamelého policajta trvale sa starajúceho aspoň o jedno dieťa patrí aj rozvedenému policajtovi, ktorý sám fakticky a dlhodobo zabezpečuje trvalú starostlivosť o svoje dve maloleté deti, a to aj za situácie, že súd zatiaľ nerozhodol v rozvodovom konaní o trvalom zverení detí do jeho starostlivosti právoplatným rozhodnutím. Podstatným pre priznanie statusu je
súdu zistenie, že policajt žije s deťmi v spoločnej domácnosti ako jediný z rodičov a zabezpečuje deťom trvalú osobnú starostlivosť a opateru, na čom nič nemení fakt, že druhý z rodičov sa s deťmi stretáva a takisto realizuje svoje rodičovské práva a povinnosti, nežije však s deťmi v spoločnej domácnosti.
názoru súdu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevzal do úvahy tvrdenia žalobcu o poskytovaní trvalej faktickej starostlivosti svojim dvom maloletým deťom, ani skutočnosti uvedené v odôvodnení právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa 29. júna 2010 a zastal názor, že iba konečným rozhodnutím vo veci samej - v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom žalobcu, možno preukázať trvalú starostlivosť aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov. Nakoľko žalovaný sa skutočnosťami preukazujúcimi trvalú faktickú starostlivosť žalobcu aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov z dôkazného hľadiska nezaoberal, neposkytujú jeho skutkové zistenia dostatočný podklad pre spravodlivé posúdenie veci. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ OSP a navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Žalovaný nesúhlasil so závermi krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie o preložení žalobcu
1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. je spôsobilé súdneho prieskumu, a má za to, že až rozhodnutie, a to personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Galante č. 201 zo dňa
jeho názoru žalobou napadnuté rozhodnutia sú procesné rozhodnutia, týkajúce sa vedenia konania, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ OSP nepodliehajú súdnemu prieskumu, ale je možné ich preskúmať
1 OSP spolu s personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Galante č. 201 zo dňa
názoru žalovaného túto je potrebné vykladať v súlade s ust. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“). Odkazoval na § 24 tohto zákona,
ktorého v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
názoru žalovaného, žalobca v čase vedenia konania vo veci jeho preloženia
1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. nepredložil žiaden dôkaz, t.j. právoplatné rozhodnutie preukazujúce skutočnosť, že sa trvale osobne stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov. Za takýto dôkaz
jeho názoru nie je možné považovať právoplatné uznesenie Okresného súdu v Trnave č.k.: 36C/113/2007-506 zo dňa 29. júna 2010, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia o tom, že maloleté deti žalobcu sa zverujú do jeho osobnej starostlivosti, pričom je
žalovaného potrebné poznamenať, že žalobou napadnutý personálny rozkaz bol vydaný skôr ako predmetné uznesenie, ktorým sa iba dočasne upravili vzťahy k maloletým deťom.
názoru žalovaného z ust. § 250 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., ktoré stanovuje, že „právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon“, vyplýva záver, že ak ust. § 150 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti, aj napriek tej skutočnosti, že písomný súhlas policajt nedal, nebráni to jeho preloženiu alebo preveleniu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu. V závere poukázal na to, že žalobca doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia o tom, že maloleté deti žalobcu sa zverujú do jeho osobnej starostlivosti na súd až dňa
žalobcu sa v odvolaní žalovaného nenachádzajú iné dôvody ako v jeho vyjadrení sa k žalobe a nakoľko sa skutkový a právny stav nezmenil, trvá na všetkých svojich podaniach, ktoré predložil tak v súdnom ako aj správnom konaní a je toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu je správne, riadne vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnené, keďže rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP), a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
OSP súdy nepreskúmavajú:
1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.
č. 73/1998 Z.z. tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.
ods. 2 ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
č. 73/1998 Z.z. ustanovenia § 148, 150 a 151 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.
č. 73/1998 Z.z. osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.
č. 73/1998 Z.z. policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Z pripojenej spisovej dokumentácie odvolací súd zistil, že dňa 30. marca 2010 bolo vydané
6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie žalobcu, v záveroch ktorého sa uvádza, že žalobca je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PK-47/2010 zo dňa
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. preložil žalobcu dňom
uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. 36C/113/2007-506 zo dňa
ktorého je rozhodnutie o preložení žalobcu v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. po vyčerpaní opravného prostriedku žalobcom podlieha súdneho prieskumu
druhej hlavy piatej časti OSP, nakoľko ide o rozhodnutie, spôsobilé žalobcu ukrátiť na jeho právach a oprávnených záujmoch a rovnako nie je vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 OSP, ako správne podotkol krajský súd. Už samotný obsah predmetného rozhodnutia, ktorým nadriadený žalobcu rozhodol o jeho preložení na iný služobný úrad a odvolanie z funkcie, teda rozhodoval o zmene funkcie a miesta výkonu štátnej služby, čím menil práva a povinnosti žalobcu, na ktorých mohol byť žalobca pri nezákonnom postupe zo strany žalovaného ukrátený, vylučuje toto rozhodnutie z charakteru procesných rozhodnutí. Odvolací súd rovnako nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutia je možné preskúmať len spolu s personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Galante č. 201 zo dňa 31. mája 2010 o ustanovení žalobcu do voľnej funkcie v súlade s § 33 zák. č. 73/1998 Z.z., a má za to, že tieto rozhodnutia, pokiaľ sú právoplatné, ako to stanovuje ust. § 248 zák. č. 73/1998 Z.z., sú spôsobilé súdneho prieskumu samostatne, ako rozhodnutia, ktorými sa zasahuje do práv a povinností osoby v nich určenej. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného,
ktorého priznanie statusu osamelého policajta trvale sa starajúceho aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov je možné len na základe právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželov, pretože takýto výklad žalovaného je nad rámec úmyslu zákonodarcu, ktorý pre preukázanie tejto skutočnosti neobmedzuje dôkazné prostriedky, ktorými by mal policajt preukázať daný status. Navyše výklad žalovaného je na ujmu záujmov maloletých detí, čo je v príkrom rozpore s účelom zák. č. 36/2005 Z.z. Zo znenia ust. § 150 zák. č. 73/1998 Z.z. je zrejmé, že jeho cieľom je vytvoriť a posilniť stabilitu výchovného prostredia a zároveň umožniť osamelému policajtovi realizovať práva a povinnosti vyplývajúce z práv a povinností rodiča poskytujúceho trvalú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa mladšie ako 15 rokov. Listinné dôkazy založené v administratívnom ako aj súdnom spise, odôvodnenie uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/113/2007-506 zo dňa
odvolacieho súdu neodôvodnená, nakoľko ako už bolo spomenuté pre priznanie statusu v zmysle § 150 zák. č. 73/1998 Z.z. je podstatný reálny stav poskytovania trvalej osobnej starostlivosti maloletých deťom. Podanie tohto návrhu len preukazuje snahu žalobcu o získanie listinného dôkazu, ktorým by preukázal skutočný stav. Ak žalovaný namieta, že rozhodnutiu o preložení žalobcu nebráni jeho písomný nesúhlas z dôvodu dikcie ust. § 250 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., ktoré uvádza, že ak nebol právny úkon urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon, odvolací súd zastáva názor, že na daný prípad nie je možné aplikovať predmetné ustanovenie. V ust. § 150 zák. č. 73/1998 Z.z. ide o hmotnoprávnu podmienku písomného súhlasu, ktorým je podmienené rozhodnutie o preložení
ust. § 35 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z.. Naviac žalobca výslovne vyjadril svoj nesúhlas s preložením v písomnej forme práve z dôvodu starostlivosti o maloleté deti. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu stotožniac sa s jeho právnym záverom v plnom rozsahu
1,2 OSP potvrdil.
6 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré účelne v konaní vynaložil (§ 142, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 OSP) v sume 134,79 Eur (za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.