Obsah (8)

§ 7§ 212§ 48§ 62§ 66§ 50§ 8§ 219

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/34/2012 Identifikačné číslo spisu: 9012899755 Dátum vydania rozhodnutia: 07.06.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 7ods.

1 vyhlášky. Po odcitovaní ustanovenia § 6 písm. b/ vyhlášky krajský súd ďalej uviedol, že v tomto vyrovnacom konaní veritelia neprijali vyrovnanie ponúkané dlžníkom, na základe čoho súd uznesením 55V/8/2004-116 z

1. marca 2006 zamietol vyrovnanie potvrdiť a následne uznesením 55V/8/2004-118 zo
2. mája 2006 v súlade s § 66 ods. 1 písm. b/ ZKV vyrovnacie konanie zastavil. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu krajský súd uzavrel, že ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b/ vyhlášky bolo zo znenia vyhlášky vypustené novelou č. 389/2001 Z. z. účinnou od
3. septembra 2001, preto neprichádza do úvahy jeho aplikácia, nakoľko stratilo platnosť a nestotožnil sa ani s postupom Vrchného súdu v Prahe v konaní sp. zn. 1Ko 257/2001, na ktorý odvolateľ odkazoval. Záverom krajský súd dodal, že ustanovenie § 66 ods. 4 prvá veta ZKV ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o odmene správcu, nie však povinnosť odmenu mu priznať. Vyrovnaciemu správcovi nepriznal vyrovnaciu odmenu, pretože pre taký postup neboli v tomto konaní splnené podmienky. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie JUDr. Ján Vajda, advokát, Hviezdoslavovo námestie č. 201, Námestovo. Navrhol napadnuté rozhodnutie

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý, pretože v záhlaví a ani vo výroku tohto opatrenia sa neuvádza, v akej konkrétnej veci bolo vydané, nie je uvedené, opatrenie ktorého slovenského súdu bolo doplnené a v akej konkrétnej časti bolo doplnené opatrenie č. k. 55V/8/2004-137 z

1. septembra
2. Uviedol, že vo vyrovnacom konaní navrhovateľa vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp zn. 55V/8/2004 bol ustanovený za vyrovnacieho správcu, preto mu za vykonané úkony v tomto vyrovnacom konaní, okrem nároku na náhradu hotových výdavkov (3 168,-- Sk, ktoré mu už boli priznané ), vznikol aj nárok na vyrovnaciu odmenu 1 659,69 eur (50 000,-- Sk). V súvislosti s právnym posúdením svojho nároku zotrval na predchádzajúcich prednesoch, pričom zdôraznil, že jeho nárok je daný na základe analogického použitia § 8 ods. 3 ZKV v spojení s § 50 ods. 4 ZKV a § 7 ods. 2 písm. h/ vyhlášky. Za existencie právneho stavu, keď nie je možné určiť odmenu vyrovnacieho správcu, postupom

§ 7ods.

1 vyhlášky, je potrebné použiť analógiu legis a vychádzať z odvolateľom citovaných ustanovení. Právny názor vyslovený v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorého mu krajský súd nepriznal odmenu, považoval za nesprávny a nedostatočne odôvodnený v časti jeho námietky, že odmena by mala byť vyplatená z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Poukázal, že zastavenie vyrovnacieho konania nezavinil, a je nežiadujúce, aby vyrovnací správcovia nemali žiadnu odmenu za vykonanú prácu. Namietal tiež nedoručenie uznesenia č. k. 55V/8/2004-118. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec

§ 212ods.

1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania vyrovnacieho správcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Predmetom konania je nárok odvolateľa na zaplatenie sumy 1 659,69 eur, predstavujúcej odmenu vyrovnacieho správcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vvhodnotiac rozsah a dôvody odvolania odvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac sa s obsahom pripojeného súdneho spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré

najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd mal z predloženého spisového materiálu za preukázané, že skutkový stav bol náležite zistený a správne právne posúdený. Preto sa s rozhodnutím krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 55V/8/2004-72 zo

1. apríla 2005 na návrh dlžníka Vladimíra Majera, podnikajúceho pod obchodným menom Vladimír Majer - Izoglas povolil vyrovnanie dlžníka a za vyrovnacieho správcu ustanovil JUDr. Jána Vajdu - odvolateľa. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej uznesením č. k. 55V/8/2004-116 z
2. marca 2006 zamietol návrh na vyrovnanie a následne svojím uznesením č. k. 55V/8/2004-118 zo
3. mája 2006 zastavil vyrovnacie konanie. Opatrením č. k. 55V/8/2004-137 z
4. septembra 2007 Krajský súd v Banskej Bystrici priznal vyrovnaciemu správcovi JUDr. Jánovi Vajdovi výdavky v sume 3 168,-- Sk. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici dopĺňacím opatrením č. k. 55V/8/2004-185 z
5. decembra 2011 v znení opravného opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 55V /8/2004-211 z
6. apríla 2012 rozhodol tak, že "dopĺňa opatrenie č. k, 55V /8/2004-137 zo dňa
7. septembra 2007, vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici vo výroku opatrenia tak, že vyrovnaciemu správcovi JUDr. Jánovi Vajdovi, advokátovi, Hviezdoslavovo námestie č. 201, Námestovo, nepriznáva vyrovnaciu odmenu“.

ustanovenia § 66b ods. 2 ZKV v písomnom vyhotovení opatrenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, označenie úpadcu, správcu, osôb, ktorým vzniklo právo, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania. Z vyššie uvedeného napadnutého dopĺňacieho opatrenia v znení jeho opravného opatrenia je zrejmé, že toto opatrenie vydal Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyrovnacom konaní navrhovateľa Vladimíra Majera - IZOGLAS, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Matuškovou PhD., a že rozhodnutie bolo vydané pod č. k. 55V/8/2004-

1. Vo výroku opatrenia je uvedené, že sa doplňuje opatrenie č. k, 55V/8/2004-137 zo dňa
2. septembra 2007, vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici vo výroku opatrenia tak, že vyrovnaciemu správcovi JUDr. Jánovi Vajdovi, advokátovi, Hviezdoslavovo námestie č. 201, Námestovo, sa nepriznáva vyrovnacia odmena. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, poučenie o odvolaní ako aj deň a miesto jeho vydania. Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté dopĺňacie opatrenie je určité a obsahuje náležitosti stanovené v § 66b ods. 2 ZKV. So zreteľom na námietky odvolateľa najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto opatrení je uvedené, že bolo vydané vo veci vedenej pod sp. zn. 55V/8/2004 Krajským súdom v Banskej Bystrici, vo vyrovnacom konaní navrhovateľa, a že dopĺňa výrok rozhodnutia. Taktiež nebolo možné prisvedčiť námietke odvolateľa, že uznesenie zastavení konania nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu jeho nedoručenia odvolateľovi.

§ 48

ZKV účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas (§ 50 ods. 3 písm. c/) prihlásili svoje pohľadávky.

§ 62ods.

2 ZKV proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.

§ 66ods.

1 písm. b/ súd uznesením vyrovnanie zastaví, ak nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania.

§ 66ods.

2 ZKV uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania.

§ 66ods.

4 prvá veta ZKV po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd opatrením o odmene správcu a o jeho výdavkoch a opatrenie doručí dlžníkovi a správcovi. Krajský súd uznesenie o zastavení vyrovnacieho konania doručil účastníkom konania, vyvesil na úradnej tabuli a zverejnil v Obchodnom vestníku. Vzhľadom na postavenie vyrovnacieho správcu v konaní o zastavenie vyrovnania, ktorého nie je účastníkom, a v rámci ktorého sa ani nerozhodovalo o právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu, krajský súd postupoval správne, keď mu uznesenie o zastavení nedoručoval.

§ 50ods.

4 ZKV o právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.

§ 8ods.

3 ZKV správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Spôsob výpočtu odmeny správcu je uvedený v § 6 písm. b/ vyhlášky tak, že základ na určenie odmeny vyrovnacieho správcu tvorí suma, ktorá sa použila na uspokojenie veriteľov. V súlade so záverom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1M Obdo V 10/2008 najvyšší súd uzavrel, že ak výšku odmeny vyrovnacieho správcu nemožno vypočítať

vyhlášky č. 493/1991 Zb., súd odmenu nemôže priznať. Vyrovnací správca má teda nárok na odmenu, ale jej výpočet je odvodený od sumy, ktorá sa použila na uspokojenie veriteľov. V prejednávanej veci bolo vyrovnacie konanie zastavené a veritelia neboli uspokojení žiadnou sumou, preto odmena správcovi nemohla byť priznaná. Nakoľko odvolateľ v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu

§ 219ods.

1 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.