Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/8/2012 Identifikačné číslo spisu: 9010010078 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

ods. 3 OSP). Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak: sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. MV-SLV-135/OLVS-2010 zo dňa

1. marca 2010, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-825-17/PO-Ž/2009 z
2. januára 2010, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR a zároveň toto rozhodnutie bolo potvrdené. Najvyšší súd SR preto primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom žalobcu a obsahom administratívneho spisu z ktorého zistil, že v prípade žalobcu sa jedná o šiestu žiadosť o azyl. V predmetnej poslednej žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. Všetky skutočnosti boli podľa prvostupňového správneho orgánu počas opakovaného konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Prvýkrát požiadal žalobca o udelenie azylu na území SR dňa
3. júla 2003 pred pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z náboženských dôvodov. Dňa
4. augusta 2003 bol presunutý do Pobytového tábora Gabčíkovo, ktorý
5. septembra 2003 bez udania dôvodu a upovedomenia personálu svojvoľne opustil a viac sa doň nevrátil. Na základe toho bolo jeho konanie pod ČAS: MU-3168/PO-Ž/2003 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle, s vyznačením v spise ku dňu
6. októbra 2003, kedy nadobudlo aj právoplatnosť. Druhýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR
7. septembra 2004 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava - Rusovce, z náboženských dôvodov. Po podaní vyhlásenia bol žalobca zaslaný do Záchytného tábora Adamov - Gbely a následne do PT Gabčíkovo, ktorý
8. októbra 2004 bez udania dôvodu a upovedomenia personálu svojvoľne opustil a viac sa doň nevrátil. Na základe toho bolo aj konanie ČAS: MU-7697/PO-Ž/2004 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Počas tretieho azylového konania, do ktorého vstúpil po tom, čo bol
9. januára 2006 vrátený na územie SR z územia Spolkovej republiky Nemecko, uviedol ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu nepriaznivú ekonomickú situáciu. Rozhodnutím ČAS: MU-190-10/PO-Ž/2006 zo dňa
10. februára 2006, ktorým Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad podľa § 12ods. 1 písm. a/ zákona o azyle zamietlo jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako zjavne neopodstatnenú, pričom rozhodlo, že na účastníka konania sa podľa § 47 zákona o azyle nevzťahuje zákaz vyhostenia na Ukrajinu; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
11. marca
12. Štvrtýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR dňa
13. marca 2008 z ekonomických dôvodov. Po komplexnom vyhodnotení jeho žiadosti bolo rozhodnutím ČAS: MU-139-18/PO-Ž/2008 zo dňa
14. apríla 2008, predmetné konanie podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené. Piatu žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu, ktorú okrem ekonomických dôvodov odôvodňoval aj problémami s výpalníkmi, ktoré datoval k obdobiu rokov 1995, pričom krajinu pôvodu opustil v roku 1996, odporca vyhodnotil v súvislosti s informáciami o krajine pôvodu, ktoré v rozhodnutí stručne popísal, ako irelevantnú z pohľadu dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle. Podľa správneho orgánu išlo výlučne o osobné problémy, ktoré majú charakter trestného činu, ktorý účastník konania neohlásil. Nemajú charakter perzekúcie, ktorú by domovský štát toleroval, pričom poukázal na rôznosť dôvodov o azyl, ktoré tvrdil v predchádzajúcich azylových konaniach. Po komplexnom vyhodnotení jeho žiadosti Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad vydalo
15. mája 2008 rozhodnutie ČAS: MU-194-17/PO-Ž/2008, ktorým mu podľa § 13 ods.

§ 20ods.

1 zákona o azyle neudelilo azyl, podľa § 13c ods.

§ 20ods.

4 neudelilo ani doplnkovú ochranu na území SR a zároveň rozhodlo, že v prípade žalobcu neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia na Ukrajinu podľa § 58 ods.

2 zákona o pobyte cudzincov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 10Saz 25/2008-29 z

1. februára 2009 potvrdil napadnuté rozhodnutie. Prvostupňové súdne rozhodnutie, voči ktorému podal žalobca odvolanie, bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sža/24/2009 zo dňa
2. septembra 2009, právoplatnosť nadobudlo
3. októbra
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MV-SLV-135/OLVS-2010 zo dňa
5. marca 2010, zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-825-17/PO-Ž/2009 z
6. januára 2010 ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR a zároveň toto rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli aj počas šiesteho opakovaného konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Žalobca počas vstupného pohovoru zo dňa
7. januára 2010 za účelom zdôvodnenia jeho šiestej žiadosti o udelenie azylu na území SR uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojich pôvodných výpovedí z predchádzajúcich žiadostí o azyl. Potvrdil, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie a z dôvodu nedostatku pracovný príležitostí v krajine pôvodu. Počas vstupného pohovoru, uviedol ďalší dôvod žiadosti a to, že je osoba bez štátnej príslušnosti. Taktiež uviedol, že žiada o udelenie azylu na SR z politických dôvodov. Za politický dôvod považuje to, že je osoba bez štátnej príslušnosti a v súčasnej ukrajinskej vláde je korupcia. Vzhľadom na to, že migračný úrad v predchádzajúcom azylovom konaní ČAS: MU-194/PO-Ž-2008 rozhodol o žalobcovej žiadosti o azyl aj ako osobe bez štátnej príslušnosti, nemožno dôvod osoby bez štátnej príslušnosti považovať za novú skutočnosť, na základe ktorej sa skutkový stav podstatne zmenil. Preto politický dôvod, ako aj tvrdenie, že uvedený politický dôvod v predchádzajúcich azylových konaniach neuviedol z dôvodu obavy, aby sa to ukrajinskí výpalníci nedozvedeli a nemal problémy možno považovať za irelevantný a účelovo uvedený. Navyše žalobca účelovo menil a upresňoval dôvody, pre ktoré mu mal byť udelený azyl, prípadne doplnková ochrana, o čom svedčia jeho rozdielne výpovede, ako aj dôvody žiadostí v predchádzajúcich azylových konaniach a skutočnosť, že problém s výpalníkmi údajne prepojenými s politickými činiteľmi v predchádzajúcich azylových konaniach neuviedol. Nakoľko v čase od posledného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu až do času rozhodovania o opakovanej žiadosti žalobcu o udelenie azylu nenastala žiadna taká závažná zmena pomerov v krajine jeho pôvodu, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci samej a ani sám žalobca pri svojej opakovanej žiadosti o azyl neuviedol žiadne nové skutočnosti poukazujúce na podstatnú zmenu skutkového stavu v jeho veci, čím boli naplnené právne podmienky pre postup v konaní podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Na základe uvedeného rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že žalobcovi neudeľuje sa azyl (rozhodnutie Migračného úradu MV SR ČAS-MU-194-17/PO-Ž-2008 zo dňa
8. mája 2008, ktorým mu podľa § 13 ods.

§ 20ods.

1 zákona o azyle neudelil azyl, podľa § 13c ods.

§ 20ods.

4 zákona o azyle neudelil doplnkovú ochranu na území SR a zároveň rozhodol, že v prípade žalobcu neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia na Ukrajinu podľa § 58 ods.

2 zákona o pobyte cudzincov, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. októbra 2009) a na základe vlastnej výpovede žalobcu, ktorý trval na dôvodoch žiadosti o azyl v predchádzajúcich azylových konaniach, preukázal, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Za takejto situácie potom krajský súd správne rozhodol, že prvostupňový správny orgán konanie zastavil v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle a žalobu žalobcu, proti rozhodnutiu žalovaného správne zamietol, pretože žalovaný v súlade so zákonom rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym názorom krajského súdu o tom, že námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného stotožnil, preto rozsudok krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, považoval za vecne správny, a ako taký ho potvrdil. Námietku žalobcu, že žalovaný mal povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území SR, a v prípade ak mal za to, že tieto nie sú splnené, mal povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a k tejto námietke považuje za dôležité uviesť, že takáto povinnosť (skúmania podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany) správnemu orgánu pri rozhodovaní o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle nevyplýva. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že o doplnkovej ochrane správny orgán nerozhoduje len v prípade, že azyl bol žiadateľovi udelený. V takomto prípade síce správny orgán nerozhoduje o poskytnutí doplnkovej ochrany ako subsidiárnej ochrane, ale vyplýva to z toho, že žiadateľovi o azyl poskytol primárnu ochranu - v podobe azylu. Logicky o doplnkovej ochrane nie je dôvodné ani nutné rozhodovať. O doplnkovej ochrane rozhoduje správny orgán vtedy, ak to zákon o azyle ustanovuje. Explicitne povinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana je vyjadrená v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle (teda v prípadoch, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, v takýchto prípadoch ministerstvo rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Pre skúmanie či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novo podanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie na žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti (informácie o krajine pôvodu). Pokiaľ teda krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiaden zo zákonných namietaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a ako taký ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.