Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/21/2009 Identifikačné číslo spisu: 3708202607 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2009 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Petruľáková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. ako podané na to neoprávnenou osobou, keďže v čase jeho podania konala právna zástupkyňa bez procesného splnomocnenia, prípadne zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení vo veci samej zdôrazňuje, že žalobca bol v spornej veci verejným obstarávateľom a opätovne obšírne zdôvodňuje svoj názor, že iba Úrad pre verejné obstarávanie môže napadnúť neplatnosť zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom, o verejnom obstarávaní, ako aj to, že dôvodom je odstránenie prípadnej právnej neistoty a odôvodnenie zhrňuje podľa neho jednoznačným konštatovaním, že ust. § 148 zák. o verejnom obstarávaní je osobitnou (lex specialis) právnou úpravou relatívnej neplatnosti zmlúv uzatváraných na základe výsledkov verejného obstarávania, ktorá vylučuje aplikáciu ust. § 39 Obč. zák. z dôvodu existencie kompletnej právnej úpravy verejného obstarávania. Obšírne tiež zdôvodňuje svoj názor, že ponuku do verejnej súťaže podal včas, keď ju dňa

2. 2006 podal na poštovú prepravu. Žalovaný napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania. Prípustnosť dovolania oprel o ust. § 237 písm. íl O. s. p. a odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Danosť prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. íl O. s. p. vidí v tom, že odvolací súd rozhodnutie o náhrade trov úplne a výstižne neodôvodnil. Podľa jeho mienky, aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a jeho spravodlivosti. Uvádza, že podrobnú špecifikáciu trov právneho zastúpenia v spore, ktorá vychádzala z absolútne odlišného spôsobu jej určenia, ako to urobil súd prvého stupňa, súdu zaslal, ale odvolací súd sa ňou vôbec nezaoberal, svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, aby bol jeho myšlienkový postup dostatočne vysvetlený s poukázaním na všetky zistené skutočnosti a nezaoberal sa aj právnou argumentáciou v nej obsiahnutou a tým porušil svoju povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia aj so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami v súlade s ust. § 168 ods. 2 v spojení d § 157 ods. 2 O. s. p. Považuje preto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu čo do výroku o náhrade trov konania, odvolaním sa na zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, za nepoužiteľné. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnutý výrok o náhrade trov prvého stupňa i odvolacieho konania, ktorý má podľa neho povahu uznesenia podľa § 167 ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k tomuto dovolaniu žalovaného poukázal na neprípustnosť dovolania proti výroku o náhrade trov konania a na to. že žalovanému nijako nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol preto dovolanie žalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie žalobcu je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vychádza zo skutkového stavu správne zisteného už súdom prvého stupňa a jeho nesprávnosť spočíva len v jeho nesprávnom právnom posúdení, preto v súlade s ust. § 243b ods. 2 druhá veta O. s. p. napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, ako rozhodol súd prvého stupňa v svojom rozsudku zo dňa
4. 2008 č. k. 9 Cb 85/2008-112, s výrokom í odôvodnením ktorého sa dovolací súd plne stotožnil. Základné pochybenie odvolacieho súdu pri právnom posúdení veci spočíva v úsudku, že zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, do ktorého boli transponované Smernica Rady 92/13/EHS a Smernica Rady 89/665, komplexne upravil postup verejného obstarávania, vrátane prostriedkov kontroly a preskúmavania zákonnosti tohto procesu, a to tak pred uzavretím zmluvy (žiadosť o nápravu podľa § 136, konanie o námietkach podľa § 138), ako aj po uzavretí zmluvy (návrh na určenie neplatnosti zmluvy podľa §148) a vychádzajúc z tohto úsudku uzavrel, že pokiaľ teda Úrad pre verejné obstarávanie nevyhodnotil porušenia zákona č. 25/2006 v postupe žalobcu ako verejného obstarávateľa za tak závažné, že by v dôsledku týchto porušení podal návrh na určenie neplatnosti následne uzavretej koncesnej zmluvy podľa osobitnej úpravy v § 148 zák. č. 25/2006 Z. z., žalobca nebol aktívne legitimovaný domáhať sa z tých istých dôvodov určenia neplatnosti zmluvy podľa § 39 Obč. zák. Z tohto úsudku by mohol pri jeho ďalšom prehlbovaní vyplynúť aj absolútne neprijateľný názor, že Úrad pre verejné obstarávanie, keďže jediný je oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní, je aj zodpovedný za následky nesplnenia si tohto oprávnenia v prípade možného kontrolného úsudku, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy mal podať . Okrem iného by táto nesprávna interpretácia na jednej strane prenášala zodpovednosť účastníkov uzavretej zmluvy, teda aj obstarávateľa za pochybenia pri jej uzatváraní na Úrad pre verejné obstarávanie, teda štát a na druhej strane by obmedzovala, až vylučovala samostatnosť obstarávateľov pri hospodárení, v konkrétnom prípade, s majetkom obce. Nesprávnosť žalovaným zastavanej interpretácie jasne vyplýva zo znenia ust. § 148, podľa ktorého „úrad môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom". Z citácie znenia je zrejmé jednak to, že úrad je inštitúciou, ktorá môže tiež podať takýto návrh, pretože bez tohto ustanovenia zákona by úrad ťažko preukazoval naliehavý právny záujem na určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p. a jednak to, že neobsahuje časticu len" alebo „ iba" , čo značí, že ide len o osobitné oprávnenie úradu, ktoré nijako neobmedzuje ani nenahradzuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy pri určovaní jej platnosti alebo neplatnosti. V tejto súvislosti totiž treba brať do úvahy aj povinnosť orgánov obce pri hospodárení s jej majetkom. Správny je teda názor, z ktorého vychádza aj súd prvého stupňa, keď v odôvodnení ustálil, že ustanovením § 148 zák. č. 25/2006 Z. z. nie sú dotknuté ustanovenia ostatných právnych predpisov. Podporne k tomuto výkladu použil metodický pokyn samotného úradu a uzavrel, že podľa cit. § 148 zák. č. 25/2006 Z. z., v tomto spore môže podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu každý, kto má na tomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., a to bez časového obmedzenia, a aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorému túto možnosť dáva zákon, ale obmedzuje jej využitie ročnou prekluzívnom lehotou. Súd prvého stupňa tiež správne vychádzajúc z tohto názoru, uzavrel, že Úrad pre verejné obstarávanie žalobu môže podať, ale nemusí, a ak tak neurobí, neznamená to, že sa tejto neplatnosti nemôže účinne domáhať iný, na to oprávnený subjekt. Nedôvodná je aj námietka žalovaného v jeho vyjadrení k dovolaniu žalobcu, že ponuku do verejnej súťaže podal včas, pretože lehota stanovená obstarávateľom v bode 8.1 súťažných podkladov je procesná a nie hmotnoprávna. ako to usúdil súd prvého stupňa a vyslovil Úrad pre verejné obstarávanie v svojom Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákonnosti o verejnom obstarávaní zo dňa
7. bod 6 ods.
8. Bod 8.1 časť A 3 súťažných podkladov určuje lehotu na podanie ponúk na 14,00 hod. dňa
10. 2006, čo značí, že ide o určenie konečnej časovej hranice, dokedy musia byť ponuky doručené. Ani konštatovanie odvolacieho súdu o tom. že porušenie zákona o verejnom obstarávaní sa dopustil práve žalobca ako verejný obstarávateľ, nieje nespochybniteľné. Je nesporné, že žalobca dňa
12. 2006 uzatvoril s Agentúrou pre verejné obstarávanie, nezisková organizácia, príkaznú zmluvu, ktorou sa agentúra zaviazala za odplatu v jeho mene a na jeho účet uskutočniť úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní. Za agentúru podpísal zmluvu jej riaditeľ F.. Možno preto konštatovať, že žalobca v čase uzatvárania zmluvy s agentúrou oficiálne nevedel o tom, že zmluvu bude realizovať F., o ktorom Úrad pri kontrole dňa
14. 2007 zistil, že bol dňa
16. 2004 vyčiarknutý zo zoznamu odborne spôsobilých osôb vedeného Úradom. Oficiálne teda žalobca konal v dobrej viere, čo nemožno konštatovať o žalovanom, ktorý z podmienok súťaže vyhlásenej dňa
18. 2006 vo Vestníku verejného obstarávania dobre vedel a musel vedieť, že keď podá svoju ponuku na poštovú prepravu dňa
20. 2006, táto objektívne nemôže byť doručená do 14.00 hod. dňa
22. 2006 na adresu Agentúry pre verejné obstarávanie v Žiline. To, že poverený pracovník agentúry nekonal v súlade so súťažnými pokladmi a v rozpore s ust. § 39 ods. 4 zák. o verejnom obstarávaní, nevrátil ponuku žalovanému neotvorenú, žalobca nespôsobil. Obsah spisu teda nepreukazuje záver odvolacieho súdu, že porušenia zákona o verejnom obstarávaní sa dopustil práve žalobca ako verejný obstarávateľ. Na základe objektívneho posúdenia konania žalobcu možno konštatovať len neopatrnosť a nedostatočné preverenie agentúry, s ktorou uzavrel zmluvu podľa § 566 až § 576 Obeh. zák. Na základe tohto právneho posúdenia dovolací súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku vo veci samej. Pokiaľ ide o dovolanie žalovaného voči výroku o náhrade trov konania, dovolací súd toto dovolanie podľa § 243b ods.

§ 239ods.

3 a § 218 ods.l písm. c/ O. s. p. odmietol. O náhrade trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods.

§ 224ods.

1, § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ju priznal úspešnému žalobcovi. Dovolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu. že v danej veci nieje možné hodnotu práva vyčísliť v peniazoch, preto treba pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia posudzovať vec podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je predmetom konania určenie - vyslovenie neplatnosti koncesnej zmluvy a hodnota zákazky nepredstavuje cenu práva určenia neplatnosti. Dovolací súd považuje za vhodné v tejto súvislosti poukázať na jasnú úpravu tejto otázky v zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, kde v Sadzobníku súdnych poplatkov Spoločné poznámky k položkám 1 a 2 v bode 1 sa uvádza, že z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nieje, sa poplatok vyberie podľa písm. b/ týchto položiek, pričom písm. b/ sa týka prípadov, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Trovy prvostupňového konania súd prvého stupňa vyčíslil sumou 441,88 Eur, (zaplatený súdny poplatok 331,94 Eur; 2 úkony po 48,66 Eur a 2 paušály po 6,31 Eur), trovy odvolacieho konania predstavujú 2 úkony po 53,49 Eur (vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní) a režijný paušál 6,31 Eur a 6,95 Eur, spolu 120,24 Eur, teda trovy prvostupňového a odvolacieho konania tvoria úhrnom 562,15 Eur. Trovy dovolacieho konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie 199 Eur. 1 úkon právnej služby 53,49 Eur (podanie dovolania) a 1 režijný paušál 6,95 Eur, spolu 259,44 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.