1, ods. 2 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného K. H. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 1. júla 2019, sp. zn. 5T 59/2016, uznal obvineného K. H. na tam uvedenom skutkovom základe vinným z prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona. Za to okresný súd obvineného odsúdil
2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 242/2013 zo dňa 29. novembra 2013, právoplatný dňom 18. decembra 2013
1 Trestného zákona vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 242/2013 zo dňa
2 Trestného zákona vo výmere 2 (dvoch) rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku poškodeného K. I. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obvinený K. H. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom zo 17. júna 2020, sp. zn. 9To/9/2020, tak, že ho
1 písm. b), ods. 3 Trestného poriadku zrušil vo výroku o vine a treste a
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obvineného K. H. uznal za vinného na tam uvedenom skutkovom základe z prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona a odsúdil ho
2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 242/2013, zo dňa 29. novembra 2013, právoplatný dňom 18. decembra 2013,
1 Trestného zákona vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 242/2013, zo dňa
2 Trestného zákona vo výmere 2 (dvoch) rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Gdovina dňa 12. februára 2020 dovolanie z dôvodov
1 písm. c) Trestného poriadku. Namietal, že už v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Poprad dňa
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený odsúdenému týmto trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 242/2013 zo dňa
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované v čl. 6 ods. 3 Dohovoru ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Medzi porušenie iných obhajovacích práv je možné zaradiť aj nesprávne procesne vykonané dokazovanie, ktoré vedie k popretiu zásady kontradiktórnosti konania a s tým súvisiace znemožnenie obvinenému vyjadriť sa k dôkazu tvoriacemu podklad rozhodnutia. V posudzovanom prípade však dovolací súd dáva do pozornosti, že zákonnou podmienkou uplatnenia dovolacieho dôvodov
1 písm. c) Trestného poriadku je
4 Trestného poriadku skutočnosť, že táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. I keď obvinený voči prvostupňovému rozsudku podal odvolanie, v ňom vyššie uvedené skutočnosti nenamietal. Treba iba dodať, že aj v prípade splnenia tejto zákonnej podmienky, postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného, dokonca, ako konštatuje krajský súd, pri ukladaní trestu došlo k pochybeniu v prospech obvineného. Skutočnosť, že obvinený už vykonal predchádzajúci trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (od 27. februára 2017 do 17. mája 2018), neznamená, že má uvedené odsúdenie zahladené, avšak už vykonaný trest sa mu započíta do teraz uloženého trestu. Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným K. H. uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku nie je ani formálne a ani materiálne daný, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom
c) Trestného poriadku odmietol jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.