čl. II tejto zmluvy aj v období od 09/2013 do 30.06.2015 a za poskytnutie prevádzkových služieb na základe predmetnej zmluvy vystavil faktúry: č. 83/2013, 90/2013, 93/2013, 02/2014, 05/2014, 10/2014, 22/2014, 35/2014, 39/2014, 55/2014, 61/2014, 65/2014, 75/2014, 77/2014, 85/2014, 85/2015, 07/2015, 11/2015, 18/2015, 20/2015, 30/2015, z ktorých po čiastočných úhradách zostáva zaplatiť sumu 3.999,45 eura. Správa apartmánového domu Fatrapark 1 bola pôvodným správcom ByPo spol. s r.o., ukončená ku dňu 30.06.2015, pričom na schôdzi vlastníkov bytov dňa 11.06.2016 bol do funkcie správcu menovaný žalovaný, ktorý túto správu vykonáva aj v súčasnosti na základe zmluvy o výkone správy č. 76/
ust. § 153 ods. 2 CSP na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadol. 4.
súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že predchádzajúci správca Fatraparku 1 uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní prevádzkových služieb, na základe ktorej delegoval na žalobcu časť svojich povinností prevzatých zmluvou o výkone správy, pričom sa zaviazal za vykonanú činnosť žalobcovi poskytnúť dohodnutú odmenu. Spornou zostala otázka, či sa jedná o zmluvu, ktorá bola uzatvorená v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo o zmluvu uzatvorenú na základe rozhodnutia týchto vlastníkov, a teda, či na nového správcu apartmánového domu Fatrapark 1 - žalovaného prešli v zmysle § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, v dôsledku čoho je povinný nezaplatenú časť odmeny za prevádzkové služby žalobcovi uhradiť. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného sa okresný súd zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, t.j. či žalovaný je vôbec nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. V tomto smere preto podrobil skúmaniu Zmluvu o poskytovaní prevádzkových služieb zo dňa 29.04.2010. 5. Súd vec právne posudzoval
1, 2, § 8 ods. 1, § §8a ods. 3, § 8b ods. 1, 2, 3 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že z ust. § 6 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca na základe zmluvy o výkone správy zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „vlastníci“) najmä prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu a jeho zariadení, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi v dome. Okresný súd poukázal na to, že predmetný právny predpis zakotvuje zásadu zákonného zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom uvedenú v § 8b ods. 1, a to v činnostiach subsumovaných pod pojem správa v rozsahu a spôsobom upraveným v zmluve o výkone správy. Správca je teda pri výkone správy bytového domu oprávnený vstupovať samostatne do rokovaní s tretími subjektmi (dodávateľmi vody, tepla, elektrickej energie a pod.) a v mene vlastníkov uzatvárať s týmito osobami zmluvy. Toto zákonné zastúpenie však neznamená, že správca vystupuje v týchto zmluvných vzťahoch ako účastník, t.j. zmluvná strana, pretože plnenia z týchto zmlúv nie sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech jednotlivých vlastníkov. Zároveň platí, že pri výkone tejto činnosti je správca limitovaný povinnosťou vždy postupovať v súlade so záujmami vlastníkov a dohodnúť im čo najvýhodnejšie podmienky, a to či už z pohľadu ceny, kvality, alebo reklamačných podmienok, súčasne je pri výbere dodávateľa povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov. 6. Okresný súd v posudzovanej veci na základe predložených listinných dôkazov mal preukázané, že spoločnosť ByPo spol. s r.o. dňa 29.04.2010 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní prevádzkových služieb, na základe ktorej delegovala na žalobcu časť svojich povinností prevzatých zmluvou o výkone správy, pričom sa mu zaviazala poskytovať za vykonanú činnosť dohodnutú odmenu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa jednalo o zmluvu, ktorú spoločnosť ByPo spol. s r.o., uzatvorila ako správca bytového domu Fatrapark 1 v mene jeho vlastníkov, keďže jej účelom bolo zabezpečenie starostlivosti o predmetný areál (§ 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. k) zákona č. 182/1993 Z.z.), tak túto skutočnosť okresný súd nemal preukázanú. Naopak, z označenia zmluvných strán, ako aj z obsahu zmluvy bolo
názoru okresného súdu zrejmé, že touto zmluvou bol založený hmotnoprávny vzťah výlučne medzi spoločnosťou ByPo spol. s r.o., ako objednávateľom a žalobcom označeným ako poskytovateľom. Zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplývalo, že spoločnosť ByPo spol. s r.o., si tieto služby objednala u žalobcu v mene vlastníkov a na ich účet ako ich zákonný zástupca. Okresnému súdu nebola predložená zmluva o výkone správy uzatvorená medzi vlastníkmi a spoločnosťou ByPo spol. s r.o., resp. iný relevantný doklad, z ktorého by vyplynulo, že pôvodný správca konal pri uzatváraní tejto zmluvy v rámci poverenia udeleného mu vlastníkmi, ktorí mali vedomosť o tom, že časť výkonu správy bytového domu, ktorú je spôsobilý vykonávať správca, bude prenesená na tretí subjekt - žalobcu. V rozhodnom čase bolo v účinnosti ustanovenie § 8b ods. 3, veta posledná zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého bol správca pri výbere dodávateľa služieb povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ by teda táto zmluva bola uzatvorená so súhlasom vlastníkov, v ich mene, túto skutočnosť by preukazovalo rozhodnutie prijaté na schôdzi/zhromaždení vlastníkov, resp. prijaté písomným hlasovaním, ktoré však okresnému súdu predložené nebolo. 7. Na základe uvedených skutočností, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že zmluva o poskytovaní prevádzkových služieb, na základe ktorej mu vznikol uplatnený nárok, bola uzatvorená v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov Fatraparku 1 na základe zákonného mandátu, resp. že bola uzatvorená na základe rozhodnutia týchto vlastníkov, okresný súd konštatoval, že nebola splnená požiadavka stanovená v § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., a teda práva a povinnosti z tejto zmluvy neprešli na žalovaného. Pretože nebolo preukázané, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, okresný súd z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol
1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. 9. Odvolací súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 01.04.2019 za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
Odvolací súd zdôraznil, že u žalobcu bolo vykonané poučenie o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
, § 154 CSP
uznesenia okresného súdu sp. zn. 8Cb/32/2018-67 zo dňa 20.08.2018 (doručenka na č. l. 66 rub spisu), v podaní okresného súdu zo dňa 12.11.2018 - výzva na vyjadrenie v zmysle ust. § 167 CSP doručenej žalobcovi
doručenky na č. l. 78 rub spisu, a bolo obsiahnuté i v ,,POUČENÍ o procesných právach s povinnostiach strán sporu“, ktoré tvorilo súčasť predvolania na nariadený termín pojednávania na deň 25.02.2019 (č. l. 80, 81 spisu), doručeného žalobcovi
doručenky na č. l. 79 rub spisu a poučenie
ust. § 154 CSP vyplývalo z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.02.
ust. § 366 CSP, a preto na ne odvolací súd nemohol neprihliadať.
Pokiaľ okresný súd vo veci rozhodol na prvom pojednávaní, jeho postup bol v súlade s Čl. 17 CSP, ust. § 157 ods. 1 CSP, ktoré ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Rovnako ako má súd postupovať v celom konaní, tak sa mu ukladá aj viesť pojednávanie
ust. § 179 ods. 1 CSP. 13. K odvolaciemu dôvodu
ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že okresný súd nevykonal ani dôkazy, ktoré žalobca navrhoval včas, a to osobný výsluch konateľa žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, odvolací súd uviedol, že právo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov
návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak okresný súd a následne v rámci vyvolaného odvolacieho konania ani krajský súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, tak svojim postupom žalobca ako odvolateľ nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok, pretože právo navrhovať dôkazy bolo žalobcovi umožnené. V tejto súvislosti bolo poukázané na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 s konštatovaním, že odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií uvedených v predmetnom náleze s odôvodnením, že ak aj okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonal výsluch sporových strán, k čomu fakticky
obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.02.2019 postupom
ust. § 195 CSP nedošlo, tak táto nesprávnosť nespôsobila tak závažnú procesnú vadu v postupe súdu prvej inštancie, na ktorú by bolo nevyhnuté prihliadať, kdeže bolo zrejmé, že strany sporu boli zastúpené na základe plnomocenstva právnymi zástupcami - advokátmi (§ 92 ods. 2 CSP), ktorí boli prítomní na tomto pojednávaní a vykonávali úkony v mene strán sporu, t.j. uplatňovali prostriedky procesného útoku a obrany. 14. Námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že okresný súd po vyjadrení predbežného právneho posúdenia veci už stranám neumožnil rokovať o možnom mimosúdnom vyriešení veci napriek zhodnému návrhu strán sporu, ktoré navrhovali odročenie pojednávania, odvolací súd zhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd dôvodil tým, že síce na jednej strane z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.02.2019 vyplýval prejav advokátskeho koncipienta žalobcu,
ktorého počas prestávky došlo k rokovaniu medzi sporovými stranami a je predpoklad vyriešenia sporu mimosúdne, avšak na strane druhej nebol zistený prejav spočívajúci v zhodnom návrhu strán na odročenie pojednávania za účelom prípadného mimosúdneho riešenia sporu. Ak sa sám žalovaný po prednese advokátskeho koncipienta žalobcu vyjadril v tom smere, že nárok žalobcu považuje za nepreukázaný, ďalšie dokazovanie za bezpredmetné a v rozpore s rýchlosťou a hospodárnosťou konania, potom nebol dôvod na odročenie pojednávania (ust. § 183 ods.1 CSP), a tým nemohlo dôjsť k porušeniu Čl. 7 CSP. Poukázal na to, že okresný súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania pred tým, ako udelil slovo na záverečné reči, čím celkom nedodržal dikciu ust. § 182 CSP, avšak nemal za to, že by týmto postupom okresný súd prekročil nutnú mieru prejudikovania výsledku sporu a predčasne vyjadril svoje rozhodnutie, nakoľko z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.02.2019 vyplynulo, že k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania došlo okresným súdom dva krát, a to nielen pred udelením slova na záverečné reči, ale aj po prednese záverečných rečí žalobcom a žalovaným. Z obsahu záverečnej reči žalobcu nevyplynul návrh na ďalší dôkaz, pričom po vyhlásení druhého uznesenia len uviedol, že …,,čo sa týka návrhov výsluchu p. G. a G., tieto boli predložené včas rovnako ako aj ostatné dôkazy“. Postup okresného súdu síce nebol v súlade s ust.§182 CSP, avšak nebol prejudikovaním výsledku sporu a nebolo ho možné hodnotiť v rovine porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. 15. K žalobcom tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, ktoré sa zaoberá základným právom na spravodlivý proces a dospel k záveru, že žalobcovi postupom konania pred okresným súdom nebolo zasiahnuté do žiadneho z práv sporovej strany, ktoré mu patria
procesnoprávneho predpisu platného k tomu - ktorému dátumu vykonávania úkonov zo strany žalobcu, t.j. v zmysle Civilného sporového poriadku, teda nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ani spôsobom vykonávaného dokazovania.
postupu konania pred súdom prvej inštancie krajský súd uviedol, že tak žalobcovi, ako aj žalovanému bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov. Tak žalobca, ako aj žalovaný mali súdom prvej inštancie vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaný ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02). 16. K namietanému nesprávnemu skutkovému zisteniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolací súd uviedol, že pri ich hodnotení a posúdení bolo nevyhnutné vychádzať zo skutkového vymedzenia žalobného nároku a v spojitosti s tým zdôraznil, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 06.06.2018, ako aj v následných písomných podaniach uviedol sumár skutkových tvrdení, z ktorých nepochybne vyplývalo, že svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o poskytovaní prevádzkových služieb zo dňa 29.04.2010 uzavretej s objednávateľom ByPo spol. s r.o., A. Bernoláka 6, 034 50 Ružomberok, IČO: 31 579 175, ktorá bola správcom apartmánového domu Fatrapark 1, ul. I. V., so súp. č. XXXX, orient. č. XX, v k. ú. P. na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
zákona č. 182/1993 Z.z., predmetom ktorej bolo odplatné zabezpečenie starostlivosti o areál apartmánového domu Fatrapark 1, ul. I. V., so súp. č. XXXX, orient. č. XX, v k. ú. P.. Za poskytnuté služby žalobca vystavil faktúry za obdobie 09/2013 - 30.06.2013, ktoré neboli v celosti uhradené, pričom dňa 11.06.2016 bol do funkcie správcu menovaný žalovaný, ktorý je pasívne legitimovaný. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca v podanej žalobe vymedzenými skutkovými tvrdeniami vyjadril uplatnený žalobný nárok, ktorý nepochybne mal zmluvný základ v zmluve o poskytovaní prevádzkových služieb, pričom pasívnu vecnú legitimáciu založil na právnej úprave § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v spojení so Zmluvou o výkone správy č. 76/2016 zo dňa 11.06.2016 uzatvorenou medzi žalovaným ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Fatrapark 1, na ul. I. V., súp. č. XX, P. a právnej úprave § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré rozhodujúce skutočnosti a dôkazy sa tak stali základom žalobného nároku, v spojení aj s ďalšími včas predloženými listinnými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval svoju pohľadávku voči žalovanému. Opísaním rozhodných skutočností tak žalobca určil, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť.
ktorého dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo spoločenstvo. K záveru okresného súdu, že zmluvu o poskytovaní prevádzkových služieb uzavrela spoločnosť ByPo spol. s r.o., vo svojom mene a na vlastný účet, pristupuje i dojednanie vyplývajúce z čl. VII. bod 1. tejto zmluvy,
ktorého ...„poskytovanie prevádzkových služieb je viazaný na výkon činnosti objednávateľa ako správcu v apartmánovom dome“ v spojení s bodom
ust. § 387 ods.1 a 2 CSP v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, ktorý výrok osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napadnutý, avšak rovnako ako závislý výrok od veci samej bol v rámci odvolacieho konania potvrdený.
f/ CSP,
dovolateľa došlo k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nesprávnym postupom odvolacieho súdu, ktorý v napadnutom rozsudku prijal právny záver,
ktorého súd prvej inštancie v súdenej právnej veci správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania aj keď pre jej aplikáciu neboli splnené zákonné predpoklady, že neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď nevykonal ani tie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, ktoré predostrel ešte v žalobnom návrhu a že nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ak súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o vykonaní dokazovania za skončené ešte pred tým, ako bolo stranám sporu udelené slovo na záverečné reči, čo je v rozpore s § 182 CSP. 22. Ďalej
dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) je prekvapivé a arbitrárne rozhodnutie, a teda v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Poukázal na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2011, sp. zn. 7Cdo/42/2010 (predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní). Záver odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v spore označil za nesprávny a
neho bolo porušené právo žalobcu na prístup k súdu s poukazom na znenie § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej bolo poukázané na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 139/02 z
ktorého majú strany sporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 24. K sudcovskej koncentrácii dodal, že oneskorené predložene procesného návrhu na vykonanie dôkazov, môže súd
neho ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť skutku, resp. neurčitosť právnej kvalifikácie skutku) alebo subjektívnych kritérií.
neho zrejmé, že pri správe domu má právo konať správca a tento má právo zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom. Nakoľko spoločnosť ByPo spol. s.r.o., stratila postavenie správcu dňom 30.6.2015, týmto dňom stratila aj pasívnu legitimáciu vo vzťahu k žalovaným faktúram a táto pasívna legitimácia prešla na žalovaného ako nového správcu, pretože iba správca má oprávnenia a povinnosti
1 a §8b ods. 2 písm. k/ zákona o vlastníctve bytov. Teda
žalobcu žalovaný je pasívne vecne legitimovaný tomto spore, nakoľko na neho prešli povinnosti zo zmluvy o poskytovaní prevádzkových služieb v zmysle § 8 a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. e/ záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu týkajúc sa predloženia nepodpísanej zmluvy o výkone správy č. 151/2010 z 1.04.2010, na ktorú súd prvej inštancie z toho dôvodu neprihliadol. Dovolateľ dané dôvodil tým, že predmetnú zmluvu zo dňa 1.04.2010, dodatok k nej zo dňa 1.04.2010 a zápisnicu zo schôdze vlastníkov Apartmánového bytového domu Fatrapark žalovaný v konaní nijako nerozporoval. Na preukázanie toho, že zmluva o poskytovaní prevádzkových služieb bola uzatvorená na základe rozhodnutia vlastníkov, predložil dovolateľ zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov Apartmánového bytového domu Fatrapark zo dňa 26.05.
žalobcu uplatnenie sudcovskej koncentrácie v tomto prípade nebolo dôvodné a na jej uplatnenie neboli splnené procesné podmienky. 26. Pokiaľ ide o dôvod
1 písm. a/ CSP, dovolateľ poukázal na dva vyjadrené právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a to, že: a/ v konaní boli splnené podmienky pre aplikáciu tzv. sudcovskej koncentrácie konania a b/ žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom.
neho nie sú dané dôvody dovolania a napadnuté rozhodnutie je správne s tým, že vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na to navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol. 29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. 30.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 31.
f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 32.
1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 33.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. 34.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
f) CSP, či postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu procesných práv do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania. Namietaný procesný postup odvolacieho súdu, ktorý založil rozhodnutie na vykonaných dôkazoch súdom prvej inštancie, dovolací súd nepovažoval za postup smerujúci k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, čo znamená, že sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu všeobecne spočíva v tom, že odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovuje procesnému, ako aj hmotnému právu. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Koncentračná zásada a princíp neúplnej apelácie sa prejavujú v odvolacom konaní v tom, že v zásade nie sú prípustné nové substancovania skutkových tvrdení, ani nové dôkazné návrhy s výnimkou zakotvenou v § 384 CSP. Odvolací súd v rámci neúplnej apelácie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, pričom svoju pozornosť primárne zameriava na skúmanie vecnej správnosti zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 152/2010). V danom prípade sa však odvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). V takom prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
O včasnom uplatnení prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany by sa dalo uvažovať vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V danom prípade sa však takáto situácia nenastala.
f/ CSP. Ohľadne uvedeného sa dovolací súd stotožňuje s už vysloveným záverom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že nakoľko sa jedná o fakultatívny inštitút, súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie
V danom prípade teda nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces, keď sa súd prvej inštancie rozhodol nariadiť pojednávanie.
CSP (žalobcovi
3 a žalovanej
V zmysle § 195 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. 46. Z obsahu vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej vyplýva, že v ňom žalobca navrhol vypočuť strany sporu, resp. navrhol vykonanie výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovanej (p. G.), a to na preukázanie svojich tvrdení v žalobe i vyjadrení k odporu, ktoré podporil listinnými dôkazmi. Toto vyjadrenie žalobca doručil súdu elektronicky dňa 17.10.2018, po tom ako mu bol odpor na vyjadrenie doručený zo strany súdu dňa 21.8.2018 (so stanovením lehoty 15 dní na zaslanie vyjadrenia). Ako vyplýva z vyššie uvedeného výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Je na úvahe súdu, či takýto podporný dôkaz vykoná alebo nie. CSP neobsahuje povinnosť strany sporu vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ani povinnosť súdu o tom stranu poučiť. Tu je rozdiel od dôkazu výsluchom svedka. Ak strana vo výpovedi uvedie nové skutočnosti, ktoré dovtedy netvrdila, ide o nové tvrdenie, ku ktorému musí navrhnúť súdu dôkazy. Ak sa tak stane až po okamihu koncentrácie konania, platí preň pravidlo ako pre nové tvrdenie s možnosťou súdu naň neprihliadať. Žalobca síce návrh na výsluch štatutárnych zástupcov strán sporu dal vo vyjadrení k odporu na preukázanie jeho tvrdení (t.j. na preukázanie tvrdení uvedených vo vyjadrení k odporu o uzavretej zmluve o poskytovaní prevádzkových služieb zo dňa 29.4.2010, o strate postavenia spoločnosti ByPo, spol. s r.o., správcu dňom 30.6.2015, o prechode práv a povinností na nového správcu, o účelovosti argumentácie žalovaného uvedenej v odpore), avšak takéto podporné dôkazy súd vykonať nebol povinný s tým, že vykonal listinné dôkazy, ktoré na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe a vo vyjadrení k odporu žalobca súdu spolu s týmito podaniami predložil a tieto dôkazy považoval za dostatočné pre zistenie skutkového stavu na základe, ktorého o veci rozhodol (zmluva o poskytovaní prevádzkových služieb zo dňa 29.04.2010 uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou ByPo spol. s.r.o., zmluva o výkone správy č. 76/2016 zo dňa 11.06.2016 uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Fatrapark I a správcom - žalovaným, faktúry (čl. 18 - 38 spisu), ktorými žalobca fakturoval spoločnosti ByPo spol. s.r.o., cenu za poskytnuté prevádzkové služby, žiadosť žalovaného adresovaná spoločnosti ByPo spol. s.r.o., o protokolárne odovzdanie dokumentácie bytového domu zo dňa11.06.2016, zoznam dodávateľských faktúr s podr. úhradami po strediskách vystaveným spoločnosťou ByPo spol. s.r.o.) Na základe týchto listinných dôkazov súd uviedol, že nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a predchádzajúcim správcom konajúcim v mene a na účet vlastníkov (ako podporne uviedli súdy, že samotná zmluva uzavretá medzi žalobcom a predchádzajúcim správcom - spol. ByPo s r.o. - bola limitovaná len na čas pokiaľ predchádzajúci správca vykonáva činnosť správcu predmetného domu). Uvedené
súdov vyplývalo priamo z predložených listinných dôkazov, pričom žalobca nepredložil listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že zmluvu o poskytovaní služieb s ním uzavrel pôvodný správca v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe poverenia od nich, či rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny k výberu dodávateľa poskytovaných služieb. Výsluch štatutárnych zástupcov strán sporu, by k tejto otázke aj
dovolacieho súdu bol nedostačujúci. 47. Po vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného súd prvej inštancie vyzval žalovaného
4 CSP, aby sa vyjadril k stanovisku žalobcu k podanému odporu, a zároveň uviedol skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojej obrany v lehote 10 dní. Zároveň bol žalovaný poučený, že na neskôr predložené a onačené dôkazy súd nemusí prihliadať. Po doručení vyjadrenia žalovaného k stanovisku žalobcu súd vyzval žalobcu
3 CSP s určením lehoty 10 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení i s poučením následkov nedodržania tejto lehoty. Uvedenú lehotu žalobca zmeškal, keď mu výzva bola doručená dňa 13.11.2018, avšak ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania súdu navrhol až na pojednávaní dňa 25.2.2019. 48. Vzhľadom na vyššie uved
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.