6 Cdo 76/2010 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu Z. a.s., so sídlom v B., IČO : X., proti ţalovanému S. P., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P. P., advokátom, so sídlom v B., o zaplatenie 3 401,30 Eur (102 467,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52 C 45/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
- novembra 2009, sp. zn. 4 Co 305/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- septembra 2008 č.k. 52 C 45/2008-111 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 3 401,30 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody vzniknutej mu v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny a rozhodol o náhrade trov konania. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, ţe ţalovaný uzatvoril so ţalobcom Zmluvu o dodávke elektriny č. 211299120 zo dňa
- júla 2004 k odbernému miestu č. 4526725101, chata L., ţe kontrolou vykonanou pracovníkmi ţalobcu
- marca 2006 (zameranú na tzv. čierny odber) bolo zistené, ţe na uvedenom odbernom 2 6 Cdo 76/2010 mieste ţalovaného chýbal pred elektromerom hlavný istič, chýbali podnikové plomby a overovacie plomby boli poškodené, manipulované, pretlačené a ţe Slovenská legálna metrológia, metrologické pracovisko Košice potvrdila, ţe elektromer má mechanicky poškodený systém L2, L3 a nevyhovuje technickým a metrologickým poţiadavkám. Vychádzal z názoru, ţe v zmysle platnej zákonnej úpravy (§ 420 ods. 1 OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 30 ods. 1 a 2 a 39 zákona č. 656/2004 Z.z. ) pre úspešnosť ţaloby nahradiť škodu pre neoprávnený odber nepostačuje len tvrdenie ţalobcu, ţe meracie zariadenie na odbernom mieste ţalovaného je poškodené. Ţalobca musí tvrdiť a dokázať, ţe ţalovaný ako odberateľ je ten, kto neoprávnene zasiahol do meracieho zariadenia ţalobcu a ten, kto poškodil zabezpečovacie zariadenia určeného meradla a ţe v dôsledku takéhoto ním spôsobeného zásahu do meracieho zariadenia odoberal elektrinu neoprávnene. Keďţe ţalobca na preukázanie uvedených skutočností neprodukoval ţiaden relevantný dôkaz, povaţoval ţalobu za nedôvodne podanú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
- novembra 2009, sp. zn. 4 Co 305/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 3401,30 Eur a náhradu trov konania v sume 408,12 Eur do troch dní. Za základ svojho rozhodnutia vzal skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Pri právnom posúdení veci, na rozdiel od súdu prvého stupňa, vychádzal z názoru, ţe ustanovenie § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. vymenováva prípady, kedy je odber neoprávneným odberom elektriny, medzi ktoré patrí i odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri poškodení zariadenia slúţiaceho na zaistenie proti neoprávnenej manipulácii je nerozhodné, kto toto zaistenie porušil a či odberateľ o tomto porušení vedel. Dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo nutné skúmať nielen jeho zavinenie, ale i zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Keďţe v posudzovanej veci v odbernom mieste ţalovaného na meradle bolo zistené porušenie zaistenia proti neoprávnenej manipulácii dospel k záveru, ţe v tomto prípade ide podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z.z. o neoprávnený odber a ţe osobou, ktorá takto odoberala elektrinu je ţalovaný. Ţalovaný je preto povinný v zmysle § 39 ods. 2 citovaného zákona uhradiť ţalobcovi škodu, výpočet ktorej ţalobca vykonal v súlade s vyhláškou č. 154/2005 Z.z. (nie č. 159/2005 Z.z. ako to omylom uviedol odvolací súd), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Rozsudok 3 6 Cdo 76/2010 okresného súdu preto podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel a zaviazal v konaní neúspešného ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Uviedol, ţe zákon presne definuje neoprávnený odber, pričom ţalobca je povinný preukázať, ţe zásah do určeného meradla vo vlastníctve ţalobcu spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberal elektrinu. V tomto smere ţalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ţalovaný preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, ţe kovová skriňa, v ktorej je umiestnených viacero meradiel aj pre iné subjekty, je síce na jeho pozemku, avšak je voľne prístupná, neuzamknutá, môţe sa do nej ktokoľvek dostať a určené meradlá poškodiť. Viackrát zdôrazňoval, ţe nepotreboval robiť zásah do určeného meradla (nedisponuje ani potrebnými znalosťami) a ţe bez akéhokoľvek dôkazu, prípadne príslušného konania je „označovaný za zlodeja“, čo spolu s manţelkou veľmi ťaţko znášajú. Navrhol preto rozsudok krajského súdu zrušiť a súčasne ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa ich obsahu. 4 6 Cdo 76/2010 Ţalovaný vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalovaný podľa obsahu dovolania uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne na nesprávnom posúdení inštitútu zodpovednosti odberateľa elektriny za neoprávnený odber a s tým súvisiacej otázky povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane ţalobcu. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu normu, túto aj správne interpretoval, včítane otázky rozdelenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore, a aj aplikoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe na ţalobou uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004 Z.z. (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. 154/2005 Z.z.), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu 5 6 Cdo 76/2010 elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal). Odvolací súd správne toto ustanovenie vyloţil, keď dospel k záveru, ţe v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, ţe pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, ţe zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a ţe takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môţe zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, ţe poškodenie elektromera spôsobila tretia osoba, prípadne, ţe k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu elektromeru došlo aţ po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa). Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, ţe v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť a dokázať, ţe zásah do určeného meradla spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberal elektrinu, nezaťaţovala ţalobcu tak, ako to ţalovaný nesprávne uvádza v dovolaní. Ţalovaný v dovolaní preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane ţalobcu. Zo strany ţalovaného nebolo v dovolaní spochybňované, ţe by ţalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku elektriny so ţalovaným, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v odbernom mieste ţalovaného a ani z hľadiska, ţe takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal ţalovaný. Napokon, ţalovaný v dovolaní nespochybňoval ani spôsob výpočtu škody predloţený ţalobcom. Samotná skutočnosť, ţe určené meradlo bolo umiestené v kovovej skrini (s viacerými meradlami aj pre iné subjekty), ktorá bola voľne prístupná, 6 6 Cdo 76/2010 neuzamknutá a do ktorej sa teda mohol ktokoľvek dostať a určené meradlo poškodiť a ani poukaz na to, ţe viackrát bola ich chata vykradnutá, nezbavuje ţalovaného zodpovednosti za neoprávnený odber. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe obsah dovolania ţalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu v ňom uvedeného. Ţalovaný preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová