a) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. U. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/54/2014 z 21. augusta 2014, bol obvinený Y.E. uznaný za vinného z prečinu krádeže
2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/54/2017 zo 16. marca 2017, súd rozhodol tak, že
4 písm. a) Trestného zákona (v znení účinnom do 31. decembra 2018) ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie uložené vyššie označeným rozsudkom a súčasne ustanovil nad obvineným probačný dohľad a uložil mu primeranú povinnosť
4 písm. g) Trestného zákona, spočívajúcu v povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, prípadne iným odborníkom programu sociálneho výcviku zameraného na dodržiavanie platných predpisov Slovenskej republiky. Následne uznesením Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/54/2014 z 21. mája 2020 rozhodol postupom
1 Trestného poriadku a § 52 ods. 1 Trestného zákona, že obvinený Y.E. vykoná trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/54/2014 z
8 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 23Tos/69/2020 z 30. júna 2020,
1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/54/2014 z 21. mája 2020 a sám vo veci rozhodol tak, že
4 a § 52 ods. 1 Trestného zákona sa obvinený Y.E. neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené hore špecifikovaným rozsudkom z
5, § 48 ods. 2 písm.
f) Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal
Trestného poriadku a následne po postupe
Trestného poriadku rozhodol, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou [§ 382 písm. b) Trestného poriadku], takže nie je možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani na preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov. Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorým je uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podať a ktorými bol porušený zákon alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
1 Trestného poriadku). Paragraf 368 ods. 2 Trestného poriadku: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie: a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Okruh rozhodnutí vymedzený v uvedenom ustanovení dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kde opäť len minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia , ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Ďalším kritériom vymedzenia podania dovolania je okruh oprávnených osôb, ktoré dovolanie môžu podať (§ 369 Trestného poriadku). V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o tom, že obvinený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, že trest vykoná a o spôsobe jeho výkonu. Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku jasne vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, inými slovami o rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a následnom rozhodnutí o výkone trestu a spôsobe jeho výkonu, ako je tomu v tomto prípade, môže dovolaním napadnúť výlučne len minister spravodlivosti. Dovolanie podal obvinený Y.E., teda osoba neoprávnená, čím bol danýdôvod odmietnuť podané dovolanie
b) Trestného poriadku a nemožnosť jeho preskúmania v dovolacom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.