← Slovensko

o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 44/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. I. O., bývajúceho v B., proti odporkyni A. B., b., o ochranu osobn

§ 43ods.

1 O.s.p., o aké uznesenie (výzvu na odstránenie nedostatkov podania) v danej veci išlo. Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a „v spore riadnym spôsobom pokračovať“ . Uviedol, že odmietnutím jeho odvolania sa mu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal 2 6 Cdo 44/2011 napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám vymenovaným v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. majúcim za následok tzv. zmätočnosť konania. Takouto vadou je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. aj taký postup súdu v konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať, teda uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Podľa čl. 142 ods. 2 druhej a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom; proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Podľa § 6 písm. f/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o odstraňovaní vád podania. Podľa § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

§ 43ods.

1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods.

  1. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, 3 6 Cdo 44/2011 proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie; odvolaním možno teda napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné. Postup po podaní odvolania je však rôzny, a to predovšetkým v závislosti od druhu vydaného a odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné [ t.j. proti ktorému rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.) ], dochádza priamo na základe zákona (ex lege), čo znamená bez nutnosti akejkoľvek ingerencie (rozhodnutia) súdu, k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdneho úradníka; vec sa teda dostáva do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia. O takéto rozhodnutie a dôsledky podania odvolania proti nemu išlo aj v prípade uznesenia Okresného súdu Bratislava I z
  2. apríla 2010 č.k. 15 C 328/2004-74, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje neúplné podanie doručené súdu dňa
  3. septembra 2004 doplnil v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Podaním odvolania sa predmetné uznesenie, vydané vyšším súdnym úradníkom, zrušilo (obdobne ako je tomu pri podaní včas podaného odporu s odôvodnením) a nenastal suspenzívny ani devolutívny účinok podania riadneho opravného prostriedku. Odvolací súd nerešpektoval konzumpčný účinok odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka. Tým, že svojím uznesením z
  4. augusta 2010 sp.zn. 4 Co 300/2010, majúc za to, že proti uzneseniu,

§ 43ods.

1 O.s.p., odvolanie v zmysle § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p. prípustné nie je, odmietol odvolanie navrhovateľa hoci, vzhľadom na opísaný procesný stav jestvujúci v čase jeho rozhodovania vec sa vrátila do štádia, v akom bola pred vydaním uznesenia z

  1. apríla 2010 č.k. 15 C 328/2004-74 a v ďalšom v konaní, t. j. v posúdení podania navrhovateľa a rozhodnutí o ňom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., mal pokračovať sudca, tak učiniť nesmel, odňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). 4 6 Cdo 44/2011 Keďže konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, je dovolanie navrhovateľa proti nemu nielen prípustné, ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť správne. Dovolací súd preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  3. novembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.