Najvyšší súd 6 Cdo 137/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. zastúpenej JUDr. V. Z., advokátom so sídlom v M., proti ţalovaným 1/ MVDr. K. Č., CSc., bývajúcemu v L., zastúpenému advokátskou kanceláriou s obchodným názvom O.O.. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. D. O., a 2/ Ing. J. B., bývajúcemu v L., o zaplatenie 561,64 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. 4 C 54/2002, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- januára 2010 sp.zn. 6 Co 127/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z
- februára 2009 č. k. 4 C 54/2002-280 v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bola ţalovanému 1/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 159,03 EUR so 16,5 %-nými úrokmi z omeškania od 1.8.2002 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o trovách prvostupňového konania, ktorým ţiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol, ţe ţalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo vyhovujúcom výroku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe zo zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o občianskoprávnej zodpovednosti ţalovaného 1/ za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode na motorovom vozidle ţalobkyne v dôsledku 2 6 Cdo 137/2010 porušenia predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to v rozsahu 50 % (popri zodpovednosti ţalovaného 2/ v rovnakom rozsahu). Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný 1/. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom, ďalej tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil to, ţe v súdnom spise sa nenachádza listina – rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní č. k. ČVS-OÚV-220/2001 AN, vydané Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru Dolný Kubín, ktoré má preukazovať, ţe v čase dopravnej nehody pouţil vozidlo ţalobkyne oprávnene. Uviedol, ţe súd prvého stupňa uvedenú listinu na pojednávaní neprevzal s tým, ţe si ju sám vyţiada, čo však neurobil a v rozsudku sa s obsahom tohto dôkazu nevysporiadal, pričom ani odvolací súd sa touto skutočnosťou nezaoberal. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený a neprípustný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- 3 6 Cdo 137/2010 Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí jeho moţnosti riadne konať pred súdom tým, ţe prvostupňový súd na pojednávaní neprevzal listinu označenú ako dôkaz z odôvodnením, ţe si ju sám vyţiada, čo však neurobil a v rozhodnutí sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 29.1.2009 zástupca ţalobkyne (nie zástupca ţalovaného 1/) predloţil k nahliadnutiu uznesenie Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Dolný Kubín ČVS: OÚV-220/2001 AN, ktoré mu po nahliadnutí bolo vrátené späť. Zo zápisnice z tohto pojednávania nevyplýva, ţe by prvostupňový súd odôvodnil tento postup tým, ţe si predmetnú listinu vyţiada sám. Po záverečných prednesoch účastníkov bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku. Vykonanie uvedeného dôkazu vyţiadaním si označenej listiny účastníci, teda ani ţalovaný 1/, nenavrhli, keď naopak pred záverečnými rečami zástupca ţalobkyne, zástupca ţalovaného 1/ aj ţalovaný 2/ vyhlásili, ţe návrhy na ďalšie dokazovanie nemajú. Za tejto situácie nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonaním dôkazu, ktorý nikto nenavrhol. Postupom súdov v základnom konaní preto nebola ţalovanému 1/ odňatá moţnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/ ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). 4 6 Cdo 137/2010 O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe náklady ţalobkyne spojené s odmenou jej zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová