názoru krajského súdu v konaní o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení sa ustanovenia stavebného zákona budú vzhľadom na druh, rozsah a predpokladaný vplyv zariadenia aplikovať primerane, pričom sa uplatní zjednodušený spôsob prejednania s dotknutými orgánmi a účastníkmi, ktorých stanoviská boli zabezpečené ešte pred konaním. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správne orgány vo vzťahu k nemu neoprávnene aplikovali ust. § 43 stavebného zákona, toto ustanovenie definuje stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou a zároveň definuje, čo sa rozumie pevným spojením so zemou. Súčasne poukázal na to, ţe stavebný zákon v ust. § 55 príkladmo vymedzuje, kedy a pri akých stavbách sa stavebné povolenie vyţaduje a v ust. § 56 uvádza, kedy sa stavebné povolenie ani ohlásenie stavby stavebnému úradu nevyţaduje, tvrdiac, ţe vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení rozhodovaciu činnosť o poţiadavke stavebného povolenia zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne vyplýva z ust. § 57 stavebného zákona, teda i rozhodnutie
o vydaní povolenia na umiestnenie zamýšľaného reklamačného a propagačného zariadenia
technických parametrov a pod..
názoru krajského súdu v predmetnej veci v prípade umiestnenia reklamného zariadenia bolo potrebné vychádzať z úpravy uvedenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona, z ktorej vyplýva, ţe povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia je potrebné v prípade, ak je zariadenie umiestnené na miestach viditeľných z verejných priestorov a spojené s pozemkom, čo v danom prípade bolo splnené. Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobca umiestnil tri reklamné zariadenia na Cabajskej ulici v Nitre bez povolenia príslušného stavebného úradu, správne orgány oboch stupňov dospeli k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu a správne postupovali, keď mu uloţili sankciu. Stotoţnil sa so závermi správnych orgánov aj pokiaľ išlo o výšku uloţenej sankcie s poukazom na to, ţe sankcia bola uloţená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Povaţujúc rozhodnutie ţalovaného, ako aj postup mu predchádzajúci za súladný so zákonom, ţalobu v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených
1 O.s.p. zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 3 6Sţp/9/2011 Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţoval za nesprávny a nezákonný. V dôvodoch odvolania namietal, ţe prvostupňový súd v danej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretoţe z výsledkov dokazovania v danej veci vyplýva, ţe posudzované reklamné zariadenia boli voľne poloţené na pozemku, neboli ţiadnym spôsobom pevne spojené s pozemkom. Poukázal na to, ţe práve tá časť skutkového stavu o tom, či bolo alebo nebolo zariadenie pevne spojené s pozemkom je významným východiskom pre správne právne posúdenie veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe v napadnutom rozhodnutí vychádzal však z iných skutočností ako prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán, ktorých rozhodnutia posudzoval. Namietal, ţe nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa viedli následne aj k nesprávnemu záveru súdu o tom, ţe jeho názor korešponduje aj s rozhodnutím Mestského súdu v Prahe v konaní pod sp. zn. 28 Ca 17/93, na ktoré poukazoval práve ţalobca. Tvrdil, ţe Mestský súd v Prahe v uvedenom rozhodnutí uvádza, ţe „pouhým poloţením předmětu na pozemek nedojde k jeho s pojení s pozemkem; takový výklad by byl rozširující a šel by nad rámec zákona“. Dôvodil, ţe v prípade predmetných reklamných zariadení nedošlo ku prepojeniu predmetov, ktoré vzniklo určitým mechanickým postupom, reklamné zariadenia boli poloţené na pozemok (vysypaný štrkom), ale k ţiadnemu mechanickému prepojeniu podkladom nedošlo. Súčasne v tejto súvislosti poukázal na prípady uvádzané Mestským súdom v Prahe ako príklady mechanického prepojenia: zabetónovanie paliet alebo konštrukcie pod povrchom. Ďalej dôvodil, ţe ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona jasne stanovuje, ţe povolenie vyţadujú informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sú spojené so stavbou alebo s pozemkom, s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového hľadiska
slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu. Ďalej poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva pre orgány verejnej moci povinnosť vykladať a uplatňovať všetky zákony a iné všeobecne záväzné predpisy v súlade s ústavou a orgány verejnej moci sú povinné interpretovať a aplikovať všetky právne predpisy z hľadiska ochrany základných práv, s tým, ţe kaţdý má ústavné právo na taký výklad právnych predpisov, ktorý je v súlade s ústavou, pričom toto právo je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, ţe kľúčovým aspektom je aj zohľadnenie úpravy práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v zmysle úpravy čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, s poukazom na to, ţe Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, ţe akékoľvek zasahovanie do uţívania práva alebo slobody priznanej Európskym dohovorom musí sledovať legitímny cieľ s tým, ţe princíp spravodlivej rovnováhy, ktorý je vlastný aj čl. 1 Dodatkového protokolu Európskeho dohovoru, predpokladá existenciu všeobecného záujmu spoločnosti. Mal za to, ţe vo svetle vyššie uvedeného, neexistuje legitímny cieľ, ktorý by odôvodňoval výklad ustanovenia § 71 stavebného zákona,
ktorého je povolenie potrebné aj na voľne stojace reklamné zariadenia, keďţe týmto výkladom a jeho aplikáciou v praxi by dochádzalo k porušeniu práva jednotlivcov na pokojné uţívanie svojho majetku, čo je v rozpore s ústavou a dohovorom. Poukázal tieţ na to, ţe základnou a prioritnou právomocou stavebného úradu v zmysle stavebného zákona je povoľovanie stavieb a z toho dôvodu stavebný zákon v časti Stavebného poriadku sa hĺbkovo venuje práve povoľovaniu stavieb a pri povoľovaní umiestňovania reklamných zariadení len odkazuje na ustanovenia týkajúce sa povoľovania stavieb. Tvrdil, ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na vydanie stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou alebo ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie 4 6Sţp/9/2011 je potrené stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby. Dôvodil, ţe ak teda stavebný zákon pri stavbách, ktoré sú základným predmetom úpravy stavebného zákona, vyţaduje stavebné povolenie len v tom prípade, ţe sú pevne spojené so zemou alebo vyţadujú úpravu podkladu, logicky a systematicky z toho vyplýva, ţe pre reklamné zariadenia zákonodarca nemal záujem stanoviť prísnejšie kritériá. Vyslovil názor, ţe výklad,
ktorého je potrebné povolenie stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené so zemou alebo so stavbou, je v rozpore s logikou, majúc za to, ţe voľné umiestnenie zariadenia na pozemok, nie je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu. Taktieţ namietal, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57 stavebného zákona nie je moţné aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe špeciálna úprava povoľovania reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má v tomto prípade prednosť pred všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevenoval pozornosť jeho námietkam v ţalobe týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov na povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi k dôvodom uvádzaným správnymi orgánmi sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom rozsudku vôbec nereagoval na jeho konkrétne argumenty uvedené v ţalobe. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, ţe za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi. Uviedol príklady Európskeho súdu: rozhodnutia vo veciach – „Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26“; „Hadjianastassiou v. Grécko, § 33“; „Ruiz Torija v. Španielsko, § 30“; „Hiro Balani v. Španielsko, § 28“; „Bochan v. Ukrajina, § 84“ a ako príklady Ústavného súdu SR uviedol rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 311/07, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06. Dôvodil, ţe vzhľadom k tomu, ţe napádané rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, došlo k zásahu do jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu sa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa uloţil ţalobcovi
1, písm. e/ stavebného zákona pokutu, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie 5 6Sţp/9/2011 ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloţenej ţalobcovi
1, písm. e/ stavebného zákona.
1 písm. e/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 400.000,--Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.
1, písm. c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
1, 2 stavebného zákona podať ţiadosť o povolenie terénnych, ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie uţívať pozemok na poţadovaný účel. Podať ţiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo uţívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť.
stavebného zákona na konanie o povolení terénnych úprav, ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len „správny poriadok“). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). 6 6Sţp/9/2011 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov postupovali v správnom konaní náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom konania, vo veci si zadováţili dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktieţ riadne odôvodnili, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
1 O.s.p.. Medzi účastníkmi ostala sporná aplikácia ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ako základný predpoklad uloţenia sankcie za správny delikt v zmysle § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona, keď správne orgány oboch stupňov tvrdili, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu tým, ţe umiestnil a uţíval reklamné zariadenia bez povolenia stavebného úradu a ţalobca tvrdil, ţe na umiestnenie predmetných reklamných zariadení nebolo potrebné vydanie povolenia stavebného úradu, pretoţe reklamné zariadenia neboli spojené so stavbou a ani s pozemkom, z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť k preukázaniu skutku a k správnosti aplikácie právnej normy ustanovenej v § 71 ods. 1, písm. c/ stavebného zákona. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mesto Nitra zo dňa 30.3.2010 č. SP4195/2010-013-JUDr.Sp, ktorým prvostupňový správny orgán
1, písm. e/ stavebného zákona uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 2.000 € za porušenie § 71 ods. 1, písm. c/ stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe v mesiaci jún 2009 na pozemku parc. č. 4720/1 kat. úz. Nitra na Cabajskej ul. umiestnil a do decembra 2009 uţíval 3 kusy reklamných zariadení o rozmeroch 3.000mm x 2.000 mm, a to bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, ţe Mesto Nitra pri výkone štátneho stavebného dohľadu vykonalo miestnu ohliadku v spojení s rokovaním zúčastnených strán, v danom prípade aj so ţalobcom dňa 8.12.2009, o čom spísal záznam, z ktorého vyplýva, ţe orgán ŠSD zistil, ţe v mesiaci jún 2009 boli osadené 3 ks reklamných zariadení na pozemku p.č. 4720/1 k.ú. Nitra, ktorým nájomcom je SR Slovenská správa ciest Bratislava Miletičova 19, o rozmeroch 3.000 mm x 2.000 mm, zástupca ţalobcu do záznamu uviedol, ţe informačné reklamné a propagačné materiály, ktoré nie sú spojené so stavbou alebo pozemkom, povolenie stavebného úradu nevyţadujú a preto ho neţiadali. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym orgánom prvého stupňa dňa 18.1.2010 odvolací súd zistil, ţe právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe ţalobca sa nedopustil ţiadnych správnych deliktov a ak by mal správny orgán za to, ţe správnych 7 6Sţp/9/2011 deliktov sa dopustil, poukázal na to, ţe predmetné RZ ešte pred začatím správneho konania boli odstránené, t.j. v priebehu mesiaca december 2009 a na otázku dôvodu odstránenia RZ odpovedal: „dôvody odstránenia neuvedieme, z dôvodu odstránenia však ţiadame správny orgán, aby pri prípadnom ukladaní pokuty vzal do úvahy skutočnosť, ţe zariadenia boli uţ odstránené a zároveň, aby uloţil pokutu proporcionálne tak vysokej, ako ukladá pokuty za podobné porušenia stavebného zákona“. Odvolací súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1, písm. c/ stavebného zákona ustanovil, ţe povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ak sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo pozemkom Novelou stavebného zákona (zákonom č. 229/1997 Z.z.) došlo k výraznému rozšíreniu rozhodovacej právomoci obce, ktorá vykonáva činnosť stavebného úradu na úseku informačných, reklamných a propagačných zariadení. Poţiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie, bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. V zmysle uvedenej právnej úpravy informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťaţovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekáţka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V ochrannom pásme vodného toku, ţelezničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môţe informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky
príslušných osobitných predpisov (napríklad zákon č. 49/2002 Z.z., zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyţiadať povolenie od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych úprav, prác a zariadení (§§ 71 aţ 74), na ktoré konanie v zmysle § 73 stavebného zákona sa 8 6Sţp/9/2011 primerane vzťahujú ustanovenia oddielu 4, upravujúceho povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udrţiavacích prác. Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje zákonné podmienky pre umiestnenie a uţívanie predmetných zariadení tak, ţe pre ich umiestnenie sa vyţaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so stavbou alebo pozemkom, pričom bliţšie nešpecifikuje zákonné podmienky, za splnenia ktorých moţno konštatovať, ţe predmetné zariadenie je spojené so stavbou alebo pozemkom. Odvolací súd zastáva názor, ţe pri posudzovaní spojenia takéhoto zariadenia so stavbou alebo pozemkom je potrebné vychádzať z účelu a funkčnosti tohto zariadenia, pričom nie je moţné ustanovenie § 43 stavebného zákona aplikovať a to ani primerane v zmysle § 73. Právnu úpravu ustanovenú v § 43 nie je moţné na uvedené zariadenia aplikovať nielen z dôvodu, ţe táto právna úprava ustanovuje zákonom predpokladané podmienky stavby, pričom v prípade informačného, reklamného a propagačného zariadenia nejde o stavbu, ale aj z dôvodu, ţe na ňu zákonodarca v § 73 v danom prípade ani neodkazuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za právne irelevantné tvrdenia ţalobcu, ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na vydanie stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou alebo ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie je potrebné stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby, a preto pre reklamné zariadenia zákonodarca nemal záujem stanoviť prísnejšie kritériá, majúc za to, ţe výklad,
ktorého je potrebné povolenie stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené so zemou alebo so stavbou, je v rozpore s logikou, ako aj, ţe voľné umiestnenie zariadenia na pozemok, nie je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu. Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje ako zákonnú podmienku pre vyţiadanie si povolenia stavebného úradu, ak predmetné zariadenia sú spojené so stavbou alebo pozemkom, pričom predpokladá spojenie zariadenia so zemou, avšak nie pevné spojenie so zemou tak, ako to vyţaduje pri stavbách. Vôľou zákonodarcu uvedenou právnou úpravou bolo, aby stavebný úrad tieto zariadenia posudzoval z hľadísk vyššie uvedených a tým zabezpečoval ochranu záujmov verejného významu v obci. Taktieţ odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57 stavebného zákona nie je moţné aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe špeciálna úprava povoľovania reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má v tomto prípade prednosť pred všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb. Správne orgány ako aj súd prvého stupňa v danej veci správne konštatovali, ţe ustanovenia 4 oddielu (§§ 55 aţ 57) je moţné na danú problematiku aplikovať len primerane. Z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov ako aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ţe danú vec posudzovali v zmysle právnej úpravy namietanej ţalobcom primárne, avšak z odôvodnenia ich rozhodnutí vyplýva, ţe vec posudzovali v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona. Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, ţe predmetné zariadenia ţalobca umiestnil na pozemku v Cabajskej ulici v Nitre a uţíval ich od júna do decembra 2009, kedy ich odstránil, teda umiestnil ich na miestach viditeľných z verejných priestorov a vychádzajúc z ich funkčnosti, keď plnili účel reklamy a informácií takmer 6 mesiacov, museli byť spojené s pozemkom, pretoţe inak by k ich odstráneniu mohlo dôjsť v dôsledku napríklad poveternostných vplyvov a to aj s prihliadnutím na ich rozmernosť (3.000 mm x 2.000 mm). 9 6Sţp/9/2011
názoru odvolacieho súdu posudzovanie pojmu „spojenie“ nie je moţné tak, ako to tvrdil ţalobca v odvolaní s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového hľadiska
slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu, pretoţe význam slova „spojenie“ nie je moţné vytrhnúť z kontextu deja a vţdy je potrebné posudzovať význam tohto pojmu v kontexte účelu a významu sa ho týkajúcej a to aj vzhľadom na právnu úpravu v konkrétnej veci. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať slovné spojenie s vecou s účelom a významom právnej úpravy zákonodarcom predpokladanej pri umiestňovaní reklamných zariadení na pozemku v súvislosti s ich funkčnosťou. Vôľou zákonodarcu právnou úpravou ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona bolo zveriť do právomoci stavebného úradu posudzovať charakter a vplyv informačných, reklamných a propagačných zariadení umiestňovaných na verejnom priestranstve v obci, ak boli spojené so zemou alebo so stavbou. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom prípade ţalobca umiestnil 3 ks reklamných zariadení v rozpore s § 71 ods. 1, písm. c/ stavebného zákona, pretoţe bolo preukázané, ţe ţalobca umiestnil a uţíval predmetné zariadenia na viditeľnom priestranstve (na Cabajskej ul. v Nitre) bez povolenia stavebného úradu, keďţe skutkové zistenia nasvedčujú tomu, ţe tieto zariadenia boli spojené s pozemkom. K takémuto záveru, ţe zariadenia boli na pozemku umiestnené spojením so zemou, svedčia skutočnosti vyplývajúce z fotodokumentácie, záznamov z miestneho zisťovania ŠSD, čo napokon ani ţalobca nepopieral, pričom nemohli byť voľne umiestnené na pozemku tak, ako sa bránil ţalobca, ale museli byť spojené s pozemkom, pretoţe slúţili reklame takmer 6 mesiacov, pričom boli vystavené poveternostným vplyvom. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa a ako aj správne orgány oboch stupňov, ţe ţalobca sa umiestnením a uţívaním reklamných zariadení v danom prípade dopustil porušenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď mu za uvedené porušenie právnej povinnosti uloţili administratívnu sankciu
1 písm. e/ stavebného zákona. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevenoval pozornosť jeho ţalobným námietkam týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov na povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi k dôvodom správnymi orgánmi uvádzanými sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom rozsudku vôbec nereagoval na jeho konkrétne argumenty uvedené v ţalobe, s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak Európsky súd ako aj Ústavný súd venujú veľkú pozornosť otázkam práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 342/2010 ), ţe nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť. Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz 10 6Sţp/9/2011 c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu pritom nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu týkajúcou sa odôvodnenia rozhodnutia súdu, pretoţe z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu ţalobných dôvodov a svoje závery uviedol v rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom. Nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa zaoberať všetkými argumentmi ţalobcu uvedenými v jeho ţalobe a vyjadrovať sa ku všetkým jeho námietkam. Súd prvého stupňa sa správne vyjadril k podstate veci, ktorou v danom prípade je porušenie právnej povinnosti ţalobcu vyplývajúcej mu z § 71 ods. 1 stavebného zákona, ku ktorej podal odpoveď k ţalobným námietkam v dostatočnom rozsahu. Nevyjadrenie sa k argumentom aplikácie § 43 stavebného zákona odvolací súd nepovaţuje za takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie námietky ţalobcu povaţoval za neopodstatnené. Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ţalovaného a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.