2 a odsek 3 prvej vety 2 1Ndz/4/2011 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) zamietol odvolanie ţalobcu a napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. Inf. 150/11 vydané
3 zák. č. 211/2000 Z.z.). Ďalej ţalobca vyslovil pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov a senátov Krajského súdu v Nitre a doţadoval sa, aby túto vec neprejednával a nerozhodoval sudca a senát Krajského súdu v Nitre, ale iný krajský súd. Tieţ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008, z ktorého je zrejmé, ţe danú vec nemôţe prejednávať ani jeden sudca a senát Krajského súdu v Nitre, nakoľko ide o totoţný prípad. Súčasne v súvislosti s uvedeným poţiadal ţalobca o prerušenie konania
2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej na účely tohto uznesenia iba „O.s.p.“), nakoľko prebieha hore uvedené priestupkové a disciplinárne konanie proti predsedovi Okresného súdu v Nitre, čo môţe mať vplyv a výsledok tohto konania, nakoľko v tomto priestupkovom konaní dosiahnutý výsledok bude mať jednoznačne a nepochybne vplyv na výsledok tohto konkrétneho súdneho konania. 3 1Ndz/4/2011 V závere podania ţalobca poţiadal, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov s tým, ţe mu má byť ustanovený právny zástupca z radov advokátov, nakoľko nemá ţiadne majetky a ako občan v hmotnej núdzi je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Na základe uvedeného podpredseda Krajského súdu v Nitre predloţil dňa 07.11.2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti
spolu s vyjadrením jednotlivých sudcov dotknutého Krajského súdu v Nitre (č. l. 17 aţ 25), či sa vo veci cítia byť zaujatí alebo nie.
1 prvá až tretia veta O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní.
2 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť.
3 veta prvá zák. č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. II. Vyjadrenie dotknutých sudcov Najvyšší súd najmä zisťoval vyjadrenie zákonných sudcov. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil, ţe k námietke zaujatosti podala 02.09.2011 oznámenie (č. l. 16) predsedníčka senátu 11S JUDr. M., ktorá uviedla s poukazom na tvrdenia ţalobcu a na skutočnosť, ţe ţalovaným je Krajský súd v Nitre, na ktorý bola pridelená na výkon 4 1Ndz/4/2011 funkcie sudcu a predsedníčky senátu, ţe tieţ vznáša námietku zaujatosti
vo vzťahu k ţalovanému, resp. jeho štatutárnej zástupkyni JUDr. S., ktorá je jej nadriadenou a s ktorou je v priateľskom vzťahu. Ďalšie členky senátu 11S prostredníctvom prípisu z 05.09.2011 uviedli nasledujúce vyjadrenia: JUDr. D. uviedla, ţe sa cíti byť vo veci zaujatá vzhľadom na tvrdenia ţalobcu a na skutočnosť a na to, ţe je pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre, ţe s jeho predsedníčkou je v priateľskom vzťahu, pričom v minulosti bola u nej zaradená ako justičná čakateľka, JUDr. D. uviedla, ţe vzhľadom na tvrdenia ţalobcu a na skutočnosť, ţe je pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre a ţe s jeho predsedníčkou je v priateľskom vzťahu, sa cíti byť vo veci zaujatá. Predsedníčka Krajského súdu v Nitre JUDr. S. uviedla (č. l. 19), ţe sa cíti byť zaujatá, nakoľko ţalobou napadnuté rozhodnutie vydala. Podpredseda Krajského súdu v Nitre JUDr. R. uviedol (č. l. 25), ţe vo veci je zaujatý, pretoţe je štatutárnym zástupcom ţalovaného. Na základe týchto písomných vyjadrení začiatkom mesiaca október 2011 ostatní sudcovia Krajského súdu v Nitre, s výnimkou JUDr. Z., ktorá je dlhodobo chorá, a JUDr. S., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe nie je zaujatý, vyjadrili svoj pocit zaujatosti tým spôsobom, ţe vo veci sa cítia byť zaujatí s ohľadom na osobu ţalovaného, resp. pre pomer k osobe ţalovaného, u ktorého vykonávajú sudcovskú funkciu, pričom väčšina z nich uviedla aj to, ţe s predsedníčkou súdu, ktorá je ich nadriadenou, sú v priateľskom vzťahu. III. Právne názory vyššieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „Najvyšší súd“) ako vecne príslušný súd pre rozhodnutie o námietkach zaujatosti (§ 16 ods. 1 O.s.p.) po oboznámení sa s predloţeným spisom a po dôkladnom zváţení obsahu písomných 5 1Ndz/4/2011 námietok vznesených jednotlivými sudcami Krajského súdu v Nitre dospel k záveru, ţe za súčasnej situácie nie je moţné námietke vyhovieť. V posudzovanej veci sa od Najvyššieho súdu vyţaduje posúdenie rozhodovacej nestrannosti (tzn. nezaujatosti) sudcov Krajského súdu v Nitre za situácie, kedy by mali v správnom súdnictve preskúmať rozhodnutie vydané štátnou správou súdov, tzn. súčasnou predsedníčkou krajského súdu, na ktorom pôsobia.
článku 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Práve ústavnú kautelu nestrannosti súdu po inštitucionálnej stránke zabezpečuje zákonodarca systémom bŕzd a protiváh a po stránke personálnej vykonáva prostredníctvom konštrukcie zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy), ktorú dotvára najmä prostredníctvom § 14 O.s.p. Účelom tohto ustanovenia je zachovávať personálnu nezávislosť sudcu, poprípade rozptýliť (viď niţšie uvedená teória zdania) moţné pochybnosti a domnienky o opaku tohto stavu, formou nestranného prejednania a rozhodovania ako aj nezaujatého prístupu súdu k účastníkom v konaní o pridelenej veci, ktorá je v právnom poriadku a v európskom kontexte od sudcu kontinuálne vyţadovaná na rôznych úrovniach. Samotné ustanovenie § 14 O.s.p. je potom právnym nástrojom na realizáciu subjektívneho testu nestrannosti sudcu, ktorý v zmysle dlhodobo udrţateľných záverov obsiahnutých v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadruje vnútorný psychický postoj sudcu k prejednávanej veci vrátane účastníkov konania a o ktorom je schopný relatívne presne informovať iba sudca samotný. Navyše pomer k veci, k účastníkom resp. k ich zástupcom ako zákonom predpokladané okolnosti spochybňujúca nezaujatosť sudcu prezumuje situáciu, keď sudca je vnútorným vzťahom spojený s výsledkom konania. O pomere k účastníkovi alebo k jeho zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu moţno napríklad 6 1Ndz/4/2011 uvaţovať, ak vychádza z príbuzenských vzťahoch, či iných kladných alebo záporných postojoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom.
2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
1 veta prvá zák. č. 385/2000 Z.z. v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
2 zák. č. 385/2000 Z.z. v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
čl. 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Práve ustanovenie § 25 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. jednoznačne popiera tvrdenie sudcov, ţe ţalovaný je ich zamestnávateľom, nakoľko
citovaného ustanovenia vzťah sudcu k štátu, ktorého obsahom sú jednotlivé práva a povinnosti sudcu a štátu, je osobitným vzťahom, ktorý vzniká vymenovaním konkrétnej osoby za sudcu, a ako oprávnený subjekt v tomto vzťahu za štát nekoná predseda súdu ale Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy súdov. Uvedený osobitný vzťah sudcu k štátu mu musí umoţniť konať a rozhodovať vo všetkých veciach, tzn. aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu, s ktorým tento osobitný vzťah počas celého výkonu svojej funkcie udrţiava ale aj s orgánmi štátnej správy súdov vrátane súdu, na ktorom aktuálne svoju funkciu vykonáva. K tomuto postoji mu čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu ale súčasne prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie beţné v demokratickej spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Obdobne na pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné nazerať ako na súhrn určitých oprávnení orgánu riadenia a správy súdov, ktorý nesmie v zmysle trojdelenia moci štátu (článok 141 ods. 2 ústavy) zasahovať alebo iným spôsobom modifikovať nezávislý výkon súdnej funkcie. Z uvedených právnych záverov je zrejmé, ţe predseda súdu nie je nadriadeným orgánom sudcu a ani sudca nie je podriadeným predsedovi súdu, resp. ako niektorí sudcovia nepresne uvádzali „zamestnávateľom“. 9 1Ndz/4/2011 Samotná okolnosť, ţe sudcovia sa navzájom osobne poznajú a pravidelne sa stretávajú v priestoroch súdnej budovy, je celkom logická a zodpovedajúca situácii na kaţdom pracovisku a preto nemôţe byť bez ďalšieho spresnenia dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Z takto vymedzeného rámca môţe vzťah vybočiť, ak nadobudne charakter bliţšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.). Potom moţno o tejto okolnosti uvaţovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola v námietke nielen konštatovaná, ale aj skutkovo konkretizovaná. Aţ v takomto prípade môţe vykazovať právne relevantné znaky z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Takisto aj námietky zvyšku namietajúcich sa sudcov Krajského súdu v Nitre je nutné vo svetle týchto záverov vyhodnotiť ako nedôvodné. Na druhej strane prijatie záveru o tom, ţe sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, ţe je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak moţno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe nestrannosť sudcu je nutné v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a z objektívneho hľadiska nestrannosti. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, tzn. ţe v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, sa nestrannosť sudcu predpokladá aţ do predloţenia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Popri tomto teste sa nestrannosť sudcu hodnotí aj prostredníctvom objektívnej úvahy, tzn. či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci." 10 1Ndz/4/2011 Za objektívne pritom nemoţno povaţovať iba to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale predovšetkým to, či skutočne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné a hodnoverné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť ani subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Avšak ţalobcom opísané obavy týkajúce sa spôsobu rozhodnutia v uvedenom priestupkovom konaní, resp. dopady tohto konania na Krajský súd v Nitre sám osebe nezakladá dôvod vylúčenia sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania v danej veci. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe základom pre vylúčenie sudcu môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, ţe účastník sa nestotoţňuje s jeho rozhodovaním. Preto z objektívneho hľadiska je vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nutné aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti; v podrobnostiach odkazuje Najvyšší súd na zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,
ktorých spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done"). V súvislosti s uvedeným sa javí prezentovať aj názor Ústavného súdu Českej republiky: „nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
l OSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne 11 1Ndz/4/2011 a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať“ (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Vo vzťahu k podpornej argumentácii ţalobcu, tzn. k záverom obsiahnutým v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008 sp. zn. 5Ndzk 1/2008 vo veci ţalobcu proti Krajskému súdu v Trnave, je nutné uviesť, ţe v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o vylúčení sudcov, ale o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti
2 O.s.p., pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia taktieţ poukázal na ustanovenie čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu, ale súčasne prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie beţné v demokratickej spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Aj v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje na to, ţe „opačný výklad situácie sudcu, ktorý by sa mal dostať (a v posudzovanej veci je dôvodný záver o narastajúcom výskyte týchto vecí pri aplikácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednotlivcami nespokojnými s výsledkami prvostupňového informačného konania) do konfliktu so štátnou správou svojho súdu, by ohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy dostupnosť spravodlivosti, a v konečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie ústavou zaručeného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle či. 46 a nasl. ustanovení Ústavy Slovenskej republiky“ a taktieţ poukazuje na to, ţe danú situáciu je potrebné dôsledne odlíšiť od uznávaného princípu „nemo iudex in causa sua“, lebo tu nejde o osobnú vec sudcu, ale o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane jednej a štátom, tzn. výkonnou mocou. 12 1Ndz/4/2011 Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení zákonných sudcov, ktorým vec
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, a ani z vyjadrenia ostatných sudcov nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol
ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe označení sudcovia Krajského súdu v Nitre nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Zákonné dôvody na vylúčení z prejednania a rozhodovania veci sú splnené len u JUDr. S. – predsedníčky Krajského súdu v Nitre, a JUDr. R. - podpredsedu Krajského súdu v Nitre, nakoľko JUDr. S. ako predsedníčka Krajského súdu v Nitre a jeho štatutárna zástupkyňa vydala rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní, a JUDr. R. ako podpredseda Krajského súdu v Nitre a teda jej zástupca sa môţe tieţ podieľať na vybavovaní vecí
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Z uvedených dôvodov Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 14. novembra 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.