Najvyšší súd 5Sžo/45/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. V. H., bytom L., zastúpenej JUDr. J. H., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom H., proti ţalovanej Slovenskej komore exekútorov, so sídlom Šusteková 49, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej číslo DK l8/2005 z
- marca 2009, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2011-28 z
- júla 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2011-28 z
- júla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o ţalobe ţalobkyne proti rozhodnutiam ţalovanej č. DK 18/2005 z
- marca 2009, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. DK 18/2005 z
- októbra
- Dôvodom zastavenia konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bola oneskorene podaná ţaloba. Krajský súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu uviedol, ţe ţalobkyňa bola v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného právne zastúpená JUDr. M. S., advokátom. Advokátska kancelária S., S. & P., s. r. o., so sídlom D., na základe plnomocenstva z
- augusta
- Správne konanie – prvostupňové aj odvolacie – tvorí jeden celok. V spise ţalovaného sa nenachádza odvolanie plnomocenstva ţalobkyňou, ktorým splnomocnila na svoje právne zastupovanie advokáta JUDr. M. S.. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedené, ţe ţalobkyňa bola v odvolacom konaní zastúpená advokátom JUDr. M. S. a podľa pripojenej doručenky bolo napadnuté rozhodnutie doručené advokátovi 2 5Sţo/45/2011 ţalobkyne dňa
- júna 2009 a Ministerstvu spravodlivosti dňa
- júna
- Napadnuté rozhodnutie obsahuje správne poučenie s tým, ţe odvolanie proti nemu nie je prípustné a právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (druhá hlava piatej časti OSP). Poznamenáva sa, ţe ţalovaný predloţil spis súdu bez vyznačenia právoplatnosti na prvopise rozhodnutia preskúmavaného súdom. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc uznesenie krajského súdu zmeniť a rozhodnúť v súlade s jej návrhom. Podľa názoru ţalobkyne uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, ţe krajský súd zrejme vychádzal z rozhodnutia Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. III. US/310/07-10, kde Ústavný súd odmietol sťaţnosť podanú proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom konštatoval ţe: „ústavný súd sa zároveň stotožňuje s názormi najvyššieho súdu o doručovaní rozhodnutia v rámci daňového konania, ako aj s jeho tvrdením, že v namietanom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu dikcie druhej vety § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, pretože sťažovateľ v danom konaní nemal nič osobne vykonať“. Uvedené rozhodnutie sa však vzťahuje na daňové konanie, v zákone ktorého je výslovne uvedené, komu má byť doručené rozhodnutie. Poukazovala preto na rozdiel medzi daňovým konaním a konaním o disciplinárnom previnení súdneho exekútora V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „zákon č. 233/1995 Z. z.“) a Disciplinárnom poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej aj „Disciplinárny poriadok“) je v tom, ţe Disciplinárny poriadok ustanovuje presne komu má byť doručené rozhodnutie, a to v tretej hlave § 19 odsek
- „Odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných rúk účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom.“ Z uvedeného podľa ţalobkyne jasne vyplýva, ţe rozhodnutie má byť doručené predovšetkým účastníkom konania a samozrejme aj právnym zástupcom, čo Slovenská komora exekútorov opomenula a doručila jej rozhodnutie aţ
- februára 2011 na jej vlastný podnet. Disciplinárny poriadok bol zriadený na základe zákona č. 233/1995 Z. z., a uvedené ustanovenia sú v postavení k správnemu poriadku lex specialis, t. j. správny poriadok je v postavení lex generalis. 3 5Sţo/45/2011 Zákonodarca splnomocnil konferenciu exekútorov na schválenie organizačného, volebného a disciplinárneho poriadku ustanovenia § 214 ods. 4 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z.. Z dôvodu, ţe doručovanie je upravené v lex specialis (zákon č. 233/1995 Z. z. v nadväznosti Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov) má ţalobkyňa za to, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Keďţe je Exekučný poriadok a Disciplinárny poriadok v postavení lex specialis má správny orgán ako aj prvostupňový súd postupovať pri rozhodovaní podľa Disciplinárneho poriadku a aţ následne v prípade, ţe v Exekučnom a Disciplinárnom poriadku nie je upravené doručovanie je moţné postupovať podľa lex generalis – správneho poriadku [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)]. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne povaţoval odvolanie ţalobkyne za nedôvodné. Poukazoval na ustanovenie § 17 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 správneho poriadku ako aj ustanovenie § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov, majúc za to, ţe ak ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené advokátovi disciplinárne obvinenej (v postavení ţalobcu v tomto konaní o preskúmanie rozhodnutia DK 18/2005), ktorý zastupoval ţalobkyňu v odvolacom konaní a doručenie rozhodnutia bolo vykázané
- júna 2009, prvostupňový súd správne uviedol, ţe na plynutie lehoty na podanie ţaloby podľa § 250b ods. 1 OSP nemá vplyv skutočnosť, ţe podľa tvrdenia ţalobkyne jej bolo rozhodnutie doručené aţ
- februára
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V predmetnej právnej veci je spornou otázka doručovania rozhodnutia o uloţení disciplinárneho opatrenia disciplinárnym orgánom Slovenskej komory exekútorov (ďalej aj „SKE“) druhého stupňa a následné posúdenie otázky včasnosti podania ţaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu ţalovaného č. DK 18/2005 zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. DK 18/2005 zo dňa
- marca 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, bolo doručované 4 5Sţo/45/2011 iba právnemu zástupcovi ţalobkyne JUDr. S.. Ţalobkyni bolo rozhodnutie doručené na jej vlastnú ţiadosť aţ dňa
- februára
- Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24 aţ § 26 správneho poriadku. Vo veciach disciplinárneho konania proti exekútorom vzťah medzi správnym poriadkom a Exekučným poriadkom a na jeho základe prijatým Disciplinárnym poriadkom Slovenskej komory exekútorov je na úrovni všeobecný – špeciálny zákon, kde správny poriadok je všeobecným právnym predpisom a Exekučný poriadok špeciálnym právnym predpisom. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie. To napokon vyplýva aj z § 1 ods. 1 správneho poriadku. Podľa § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku. Disciplinárny poriadok schvaľuje Konferencia exekútorov (§ 213 ods. 4 písm. b/ Exekučného poriadku). Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov ako vnútorný predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti o disciplinárnom konaní, je vydávaný na základe zákona a v jeho medziach. Podkladom pre vydanie tohto disciplinárneho poriadku je ustanovenie § 213 ods. 4 písm. b/ a § 217 ods. 3 Exekučného poriadku (§ 1 bod 1 Disciplinárneho poriadku). Tento disciplinárny poriadok upravuje postup disciplinárnych orgánov, účastníkov disciplinárneho konania a iných osôb tak, aby sa spoľahlivo zistil skutkový stav uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania, a aby sa správne rozhodlo o disciplinárnom previnení súdneho exekútora a o disciplinárnom opatrení (§ 1 bod 2 Disciplinárneho poriadku). Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe ustanovenia § 213 ods. 4 písm. b/ a § 217 ods. 3 Exekučného poriadku zmocnili Konferenciu exekútorov je najvyšší orgán Slovenskej komory exekútorov, jednak prijať predpis niţšej právnej sily (Disciplinárny poriadok) a jednak zmocnili tento predpis upraviť postup disciplinárnych orgánov (disciplinárnej komisie), účastníkov disciplinárneho konania a iných osôb v disciplinárnom konaní vedenom proti exekútorovi. 5 5Sţo/45/2011 Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania, ktorého výsledok môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv obvineného nielen pri výkone jeho povolania, ale môţe ovplyvniť aj jeho spoločenské postavenie a dobré meno. Právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch, ale aj normy obsiahnuté v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, treba interpretovať a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, m. m. PL. ÚS 9/04 a ďalšie). Podľa § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných rúk účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné pri doručovaní postupovať podľa ustanovenia § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku a doručiť odpis rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ţalobkyni do vlastných rúk. Postup ţalovaného v disciplinárnom konaní s poukazom doručovanie rozhodnutia nemoţno preto povaţovať za súladný zo zákonom a z tohto dôvodu neobstojí ani rozhodnutie krajského súdu o zastavené konania pre oneskorené podanie ţaloby. Rozhodujúcim pre posúdenie včasnosti podania ţaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP je doručenie písomnosti – rozhodnutia ţalovaného ţalobkyni a nie jej právnemu zástupcovi v disciplinárnom konaní. Ak krajský súd konanie vo veci zastavil, svojím postupom odňal ţalobkyni moţnosť domáhať sa súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na margo veci najmä s ohľadom na vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za vhodné dodať, ţe vo všeobecnosti je moţné pri doručovaní písomností podľa ustanovení správneho poriadku dovodiť záver, ţe ak si účastník správneho konania zvolil právneho zástupcu pre celé konanie, je na mieste postup podľa ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku a rozhodujúcim dňom doručenia rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa je deň doručenia právnemu zástupcovi účastníka. Toto však platí za podmienky, ţe osobitný zákon neustanovuje osobitný postup pri doručovaní písomností – práve s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade, ako je uţ uvedené vyššie, predovšetkým 6 5Sţo/45/2011 Exekučný poriadok a následne na jeho základe vydaný Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov, a to aj napriek tomu, ţe ide o vnútorný predpis Slovenskej komory exekútorov. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2011-28 z
- júla 2011 musel podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Trenčíne bude pri posúdení včasnosti podania ţaloby vychádzať z ustanovení § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov a § 250b ods. 1 OSP, pričom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 250ja ods. 4 OSP). K odvolaciemu petitu ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe nemohol v danej veci rozhodnúť meritórne sám zmenou uznesenia krajského súdu a zrušením rozhodnutia ţalovanej (250ja ods. 3 veta prvá OSP), pretoţe ak krajský súd ako súd prvého stupňa konanie zastavil, meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu by účastníkom bola odňatá moţnosť podať odvolanie vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková