1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a takto r o z h o d o l :
1 Tr. por. právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e . 2 3 Tdo 7/2011 Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. sa Krajskému súdu v Žiline p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. marca 2010, sp. zn. 22T 139/2008, bola obvinená JUDr. L. D. uznaná vinnou zo spáchania zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania
1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti R., IČO: X., ustanovená do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. h/ , písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
2 Tr. zák. určil obvinenej skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jej správaním v trvaní dva roky, vykonávaným jedenkrát za tri mesiace vždy v prvý týždeň toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Dovolaním ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 8. júla 2010, sp. zn. 3To 71/2010, ktorým v odvolacom konaní došlo k zrušeniu prvostupňového rozsudku a
b/ Tr. por. k oslobodeniu obvinenej spod obžaloby, bol
názoru ministerky porušený zákon z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvinenej JUDr. L. D.. Z obsahu dovolania vyplýva, že ministerka nepovažuje aplikačný postup krajského súdu, ktorým dospel k záveru o nenaplnení skutkovej podstaty trestného činu – zločinu marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania
1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. za správny. Nesprávnosť tohto záveru krajského súdu je determinovaná ustanoveniami zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov, ktoré
názoru dovolateľa nie je možné aplikovať na daný prípad.
1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
doterajších právnych predpisov, t.j. zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Predmetný konkurz bol pritom vyhlásený v roku
5 citovaného zákona môže súd z dôležitých dôvodov na návrh úpadcu alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu. Účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť
uvedeného odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je cieľom konkurzu alebo vyrovnania dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Vykonanými dôkazmi sa preukázalo, že konkurzní veritelia neboli doposiaľ z výťažku konkurzu uspokojení. JUDr. G. B. ako aktuálny konkurzný správca doposiaľ nemohla pristúpiť k aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia, keďže výťažkom z konkurzu stále disponuje bývalý správca JUDr. L. D., ktorá jej ho doteraz neodovzdala. Za situácie, keď v konkurznom a vyrovnávacom konaní došlo k speňaženiu majetku úpadcu a vydaniu rozvrhového uznesenia, je na ukončenie konkurzného konania nevyhnutné vykonať úkony uvedené v rozvrhovom uznesení a konkurz na návrh správcu zrušiť rozhodnutím súdu. Bez realizácie rozvrhového uznesenia nie je možné vydať rozhodnutie o zrušení konkurzu. Ministerka uzatvára svoje dovolanie konštatovaním, že ak prekážkou plynulého priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania je nečinnosť osoby, ktorej povinnosti sú dané zákonom, ide o naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania v zmysle § 242 Tr. zák. Z týchto dôvodov ministerka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 8. júla 2010, sp. zn. 3To 71/2010, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., 5 3 Tdo 7/2011 § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvinenej JUDr. L. D..
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K obsahu dovolania ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadrila obvinená JUDr. L. D. prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla, že
jej názoru dovolanie nebolo podané včas, keďže v zmysle § 63 ods. 4 Tr. por. lehota troch mesiacov od posledného doručenia uplynula ministerke v utorok
zák. môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu. Navrhla dovolanie odmietnuť v zmysle § 382 písm. a/, alternatom písm. c/ Tr. por. Námestník okresnej prokurátorky v Žiline vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline a považuje ho za nezákonné v podstate z tých istých dôvodov ako ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. Osobitne dáva do pozornosti konštatovanie krajského súdu obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, že v prejednávanej veci ide s najväčšou pravdepodobnosťou o iný trestný čin, ale krajský súd uvádza, že nemohol prekvalifikovať konanie obvinenej, pretože by nebola zachovaná totožnosť skutku uvedeného v obžalobe, resp. v uznesení o začatí trestného stíhania. Krajský súd ale nekonkretizoval o aký trestný čin by malo ísť, takže nemohol dôjsť k záveru, že by nebola zachovaná totožnosť skutku. Navrhol dovolaniu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky vyhovieť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky považuje dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky za dôvodné a navrhol mu vyhovieť. 6 3 Tdo 7/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe predloženého spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania ministerky spravodlivosti zistil, že dovolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011. Zároveň z obsahu dovolania zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v jeho návrhu, preto
por. nariadil vo veci verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí dovolací súd preskúmal v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 a § 374 Tr. por., uvedený v dovolaní. Zistil, že zákon bol porušený v prospech obvinenej JUDr. L. D., a to oslobodzujúcim rozsudkom krajského súdu. V súvislosti s námietkou obvinenej, že dovolanie nebolo podané včas, dovolací súd konštatoval nedôvodnosť tejto námietky. Z ustanovenia § 63 ods. 4 Tr. por. lehota určená
týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojim pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do
ktorého ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby. V tomto prípade je to štvrtok
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav. Pripúšťa teda iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Vzťahuje sa aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov, napr. u blanketových skutkových podstát. Poukazovanie obvinenej JUDr. D. na komentár k Trestnému zákonu k výkladu ustanovenia § 242 Tr. zák., kde sa ako subjekt tohto trestného činu uvádza len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu nie je správne. Takéto vymedzenie subjektu trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania
zák. bolo uvedené „v starom“ Trestnom zákone (č. 140/1961 Zb.). V Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z.,
ktorého sa posudzuje predmetný skutok obvinenej, je subjekt tohto trestného činu vyjadrený pojmom „Kto“, takže jeho páchateľom môže byť aj „správca konkurznej podstaty“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací sa stotožňuje s právnymi námietkami ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky o nesprávnej aplikácii zákona č. 8/2005 Z.z., o správcoch v znení neskorších predpisov Krajským súdom v Žiline na skutkový stav ustálený okresným súdom. Táto aplikácia je vylúčená ustanovením § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
tohto ustanovenia sa konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou uvedeného zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace spravujú
doterajších právnych predpisov, t.j. zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. S otázkou právnej kvalifikácie predmetného skutku úzko súvisí vymedzenie „faktického skončenia konkurzného konania“.
krajského súdu končí konkurzné konanie rozvrhovým uznesením súdu a nie uznesením o zrušení konkurzu. 8 3 Tdo 7/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb.,
ktorého cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Tento cieľ doposiaľ dosiahnutý nebol. Konkurzné konanie súd zruší po splnení rozvrhového uznesenia (dosiahnutie cieľa), k čomu aktuálny správca doposiaľ pristúpiť nemohol, lebo výťažkom z konkurzu naďalej disponuje bývalý správca – obvinená JUDr. D.. Bez realizácie rozvrhového uznesenia nie je možné vydať rozhodnutie o zrušení konkurzu. Ak prekážkou zákonného priebehu a ukončenia konkurzného a vyrovnávacieho konania je nečinnosť osoby, ktorej povinnosti v tomto konaní sú dané zákonom, možno takéto konanie hodnotiť ako marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania v zmysle § 242 Tr. zák. Práve marením, t.j. konaním páchateľa dôsledkom ktorého konkurzné konanie nemôže byť vykonané, resp. nie je možné naplniť jeho účel (cieľ), čiže pomerné uspokojenie veriteľov sú naplnené znaky tohto trestného činu. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení porušenia zákona v prospech obvinenej JUDr. D. z dôvodov a v rozsahu uvedených v podanom dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce a tomuto odvolaciemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2 Tr. por.). V Bratislave dňa 19. októbra 2011 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.