1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. p.: ORP-1056/DI-K-2009 zo dňa 03.02.2010, ktorým bola ţalobcovi
2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia - pokuta vo výške 300,- € a súbeţne - zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, nakoľko sa dopustil priestupku
1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 372/1990 Zb.“). Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 06.08.2009 v čase o 18.20 hod. v Banskej Bystrici na ulici Bakossovej viedol osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČ: B., kde bol účastníkom dopravnej nehody, tzn. narazil do vozidla PEUGEOT 206 SW, EČ: B., ktoré sa snaţilo zaparkovať. Po odparkovaní vozidla ţalobcu k nemu z druhého poškodeného vozidla vystúpil manţel vodičky Mgr. M. s poţiadavkou na riešenie vzniknutej škody na ich vozidle, na čo ţalobca reagoval, ţe nakoľko on má rovnako vzniknutú škodu na vozidle, preto zastáva názor, ţe nech si kaţdý uhradí svoju škodu na vozidle sám.
výpovedi ţalobcu so spolujazdcom rozprával cca. 20 min., pričom sa najmä dohadovali o tom, ţe kto nehodu zavinil (č. l. 31 spisu krajského súdu). Následne z miesta dopravnej nehody ţalobca bez toho, aby poskytol svoje osobné údaje poškodenej vodičke, odišiel. Dňa 16.09.2009 prvostupňový správny orgán a následne aj 03.02.2010 ţalovaný uskutočnili ústne pojednávanie so ţalobcom. Okrem toho ţalovaný vyhodnotil skutkový stav aj vzhľadom k údajom, ktoré sú zachytené v Záznamoch o podaní vysvetlenia“ Mgr. M. a Ing. T., obidve zo dňa 06.08.2009. 3 1Sžd/8/2011 Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán na základe uvedených skutočností dospeli k záveru, ţe ţalobca po dopravnej nehode túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, a to premiestnením vozidla, nepreukázal svoju totoţnosť na poţiadanie iného účastníka dopravnej nehody a z miesta dopravnej nehody odišiel.
správnych orgánov sa uvedeným konaním mal ţalobca dopustiť porušenia ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), d),
1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb.
1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. K argumentácii ţalobcu, ţe z dopravnej nehody neodišiel, nakoľko sa najprv s účastníkmi dopravnej nehody dohodol na tom, ţe kaţdý si škodu odstráni na vlastné náklady, tak túto argumentáciu povaţuje ţalovaný za účelovú, lebo z vykonaných dôkazov (ktoré ţalovaný označil za hodnoverné a dôveryhodné) bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca po účasti na dopravnej nehode túto neohlásil polícii, nezotrval na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo, nepreukázal svoju totoţnosť na poţiadanie iného účastníka dopravnej nehody, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej uvedenú účelovosť argumentácie ţalobcu potvrdzujú
ţalovaného aj jeho vyjadrenia, ktoré podal na ústnych pojednávaniach v dňoch 16.09.2009 a 03.02.2010, tzn. ţe z tejto nepríjemnej udalosti sa poučil, pričom nenamietal listinné dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál a ktoré dokazujú jeho protiprávne konanie. 4 1Sžd/8/2011 Čo sa týka výšky uloţených sankcií, ţalovaný poukázal na to, ţe v obidvoch prípadoch (tzn. pokuty a zákazu činnosti) bola sankcia uloţená na dolnej hranici sankcie, pričom prihliadal na osobu páchateľa, ktorý je invalidným dôchodcom, a ďalej zohľadnil slušné správanie ţalobcu na ústnom pojednávaní (zo dňa 03.02.2010), kde oľutoval svoje konanie a súčasne poţiadal o čo najkratší zákaz činnosti viesť motorové vozidlá ako aj o uloţenie čo najniţšej finančnej sankcie.
2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok
odseku 1 písm.
2 písm.
krajského súdu táto udalosť v cestnej premávke mala charakter škodovej udalosti v zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. Potom ţalobca v prejednávanej veci mohol svojím konaním porušiť len svoju povinnosť účastníka škodovej udalosti a to tým, ţe nepreukázal svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej udalosti. Na základe uvedeného krajský súd kvalifikoval konania ţalobcu ako priestupok v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm.
ţalovaného krajský súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., ak neuznal, ţe ţalobca si nesplnil povinnosti
6 zák. č. 8/2009 Z.z. Naopak, ţalovaný v odvolaní zdôraznil jasný úmysel zákonodarcu, ţe nesplnením si týchto povinností je škodová udalosť povaţovaná za dopravnú nehodu, s ktorou úzko súvisia povinnosti účastníka dopravnej nehody a nie škodovej udalosti. Ţalovaný ďalej v odvolaní prezentoval svoje stanovisko, ţe aj z ust. § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. jednoznačne vyplývajú povinnosti, ktoré si musí splniť kaţdý, kto sa ako vodič vozidla zúčastnil na predmetnej udalosti v cestnej premávke. Tieţ ţalovaný upozornil na to, ţe krajský súd zo skutočnosti, ţe zákonodarca označil za dopravnú nehodu aj škodovú udalosť v dôsledku nesplnenia si niektorej povinnosti uvedenej v ustanovení § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., nevyvodil správny záver.
7 1Sžd/8/2011 ţalovaného z obsahu a zmyslu § 64 ods. 2 jednoznačne vyplýva, ţe mechanizmus povaţovania škodovej udalosti za dopravnú nehodu je zákonodarcom navrhnutý pre dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv poškodených, ktorí neprejavili vôľu sa za určitých okolností najmä dohodnúť sa na zavinení, alebo v situácii, keď škodca (vinník) nie je ochotný poškodenému poskytnúť svoje osobné údaje. Záverom ţalovaný poţadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu zamietol a trovy konania ako aj trovy právneho zastupovania nepriznal. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 20.01.2010 vyplýva, ţe ţalobca povaţuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny. Krajský súd mal riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie, pričom správne vyhodnotil zistený skutkový stav veci. Záverom ţalobca označil odvolanie ţalovaného za nedôvodné. IIIa. Odvolanie žalobcu do trov konania Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.12.2010 (č. l. 66) proti časti rozsudku prvostupňového súdu týkajúceho sa trov konania ţalobca poukázal na to, ţe mu konajúci súd nepriznal náhradu 19% DPH právneho zastúpenia s odôvodnením, ţe právny zástupca v lehote
1 O.s.p. nepreukázal súdu skutočnosť, ţe je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Tento záver krajského súdu ţalobca označil za nesprávny a súčasne priloţil k odvolaniu jeho osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Ďalej ţalobca zdôraznil, ţe právny zástupca nie je účastníkom konania, a preto nemá ţiadnu povinnosť súdu nič preukazovať. Navyše ţalobca, ako účastník konania, tvrdil, ţe na preukázanie tejto skutočnosti súdom nebol nikdy vyzvaný. Správnu výšku náhrady následne ţalobca prostredníctvom odvolania vyčíslil na sumu 223,84 €. IV. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalovaného 8 1Sžd/8/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom
s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe v zmysle nasledujúcich záverov ţalobu zamietol. Najvyšší súd sa sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či mal ţalovaný uvedenú dopravnú udalosť vyhodnotiť ako škodovú udalosť alebo mal postupovať pri jej riešení ako pri dopravnej nehode so všetkými právnymi dôsledkami. Práve tento právny rámec súčasne vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení na prvom mieste zaoberal interpretáciou pojmov dopravná nehoda a škodová udalosť v procese aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 zák. č. 372/1991 Zb. v spojení s povinnosťami vodiča uloţenými prostredníctvom § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Pri tomto výklade krajský súd vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu týkajúceho sa uvedenej dopravnej udalosti. Na prvom mieste je nutné konštatovať, ţe základné právne východisko pre hodnotenie vzťahu pojmov dopravná nehoda a škodová udalosť je obsiahnuté v ustanovení § 64 zák. č. 8/2009 Z.z. 9 1Sžd/8/2011
1 zák. č. 8/2009 Z.z. platného v čase dopravnej udalosti dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
Trestného zákona.
2 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností
6,
3 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Pri pouţití teleologickej metódy výkladu práva, tzn. výkladu s dôrazom na účel ustanovenia hore uvedeného § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. je celkom jednoznačné, ţe účelom zákonodarcu pri koncipovaní tohto ustanovenia bolo vyuţitie následkov legislatívnej fikcie formulovanej slovami „sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3“. Odborná literatúra a súdna judikatúra sa viac menej zhodujú na tom, ţe pod pojmom fikcia v práve je nutné chápať také výnimočné a konštrukčné dotvorenie reálne neexistujúceho stavu, deja, právnej skutočnosti, ktoré zákonodarca umoţňuje na základe preukázania skutočnosti, ktorá s ňou existenčne nesúvisí, a to za účelom nájdenia východiska zo situácie, ktorá by bola právne ťaţko alebo vôbec neriešiteľná. Práve vyuţitím hore uvedenej fikcie zákonodarca vytvoril osobitnú skupinu kvazi dopravných nehôd (zákonné dôvody uvedené pod písm. a/ aţ c/), ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky nebezpečný charakter 10 1Sžd/8/2011 udalostí v doprave definovaný zákonodarcom v ustanovení § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., tak vytvárajú situáciu, ktorú musia orgány Policajného zboru Slovenskej republiky objasňovať (§ 64 ods. 3 záver zák. č. 8/2009 Z.z. a contrario). Najvyšší súd sa na základe uvedeného stotoţňuje s výkladovým dôvodom ţalovaného, ţe zámerom zákonodarcu, a to povaţovať za určitých okolností za dopravnú nehodu aj vybrané škodové udalosti, bolo ponúknuť dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv osôb zúčastnených na dopravnej udalosti, keď nie je moţné odstrániť existujúci rozpor v zavinení (písm. c/), poprípade ak niektorá osoba zúčastnená na dopravnej udalosti nie je ochotná inému účastníkovi poskytnúť svoje osobné údaje alebo na mieste vôbec zotrvať (písm. a/), resp. ak jeden z účastníkov sa o druhom domnieva, ţe je pod vplyvom návykových látok (písm. b/). Ponechanie naznačených dopravných udalostí iba na ich doriešenie účastníkmi, a to prostriedkami súkromného práva by naráţalo na ťaţké, resp. neprekonateľné prekáţky a celkom by toto riešenie nekorešpondovalo s úlohou orgánov štátnej (najmä výkonnej) moci. Potom je celkom na mieste a logicky očakávateľné, ţe zákonodarca prelomil pasivitu orgánov štátnej moci naznačenú v ustanovení § 64 ods. 3 záver zák. č. 8/2009 Z.z. s tým, ţe aj takúto skupinu dopravných udalostí musia orgány Policajného zbore Slovenskej republiky v zmysle príslušných právnych predpisov objasňovať. Obdobný záver vyplýva Najvyššiemu súdu aj z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 782), kde sa uvádza: „Oproti doteraz platnej právnej úprave sa navrhuje bližšia špecifikácia okruhu podmienok, ktoré musia byť splnené, aby udalosť v cestnej premávke bola kvalifikovaná ako dopravná nehoda, ktorej vznik a príčiny objasňujú príslušníci Policajného zboru. .............. Ďalej sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravné nehody, ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých dopravných nehodách občania plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, 11 1Sžd/8/2011 ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta. ............... Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale nie sú splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody. V prípade vzniku udalosti, pri ktorej nie sú naplnené podmienky dopravnej nehody sa takáto udalosť považuje za dopravnú nehodu, ak si účastník takejto udalosti nesplní niektorú z povinností účastníka škodovej udalosti najmä, ak nezastaví vozidlo a neposkytne údaje potrebné pre náhradu škody.“ Preto nemôţe Najvyšší súd súhlasiť so závermi krajského súdu, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyvodil z príslušných ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. ako aj z ustanovení Správneho poriadku nesprávny záver o porušení § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. v dôsledku nesplnenia povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Na základe uvedeného Najvyšší súd vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného ako oprávnené. Potom v rámci citovaného a na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalovaného, ako aj s prihliadnutím na stanovisko ţalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. IVa. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu do trov konania Najvyšší súd aţ na takto zistenom právnom základe k meritu prejednávanej veci mohol zaujať stanovisko k odvolaniu ţalobcu týkajúceho sa trov konania. Nakoľko po vykonaní odvolacieho prieskumu sa Najvyššiemu súdu nepotvrdil záver krajského súdu o úspešnosti ţalobcu, nemohol vyhovieť odvolaniu ţalobcu. Po zmene celej výrokovej časti rozsudku krajského súdu o trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
2 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniká iba úspešnému ţalobcovi. 12 1Sžd/8/2011 Nakoľko ţalobca v konaní úspešný nebol, Najvyšší súd mu vzhľadom na výsledok súdneho prieskumu právo na náhradu trov súdneho konania priznať nemohol. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné vzhľadom na spor o správnosť výkladu dotknutého ustanovenia v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.
1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 08. novembra 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.