2 písm. h/, a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o ochrane prírody, na leteckú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 písm. a/ aţ d/ zákona v NP Nízke Tatry a v jeho ochrannom pásme na OZ Liptovský Hrádok, OZ Beňuš, OZ Slovenská Ľupča v JPRL uvedených v prílohe z predpokladaným agrotechnickým termínom začatia prác 01.05.
jeho názoru, ktorý je v súlade s vyjadrením ţalovaného, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6243/2008-2.1 z 13.06.2008 bolo vydané ako nadbytočné, nakoľko dňa 01.05.2008 v uvedenej veci nastala v zmysle § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody reálna domnienka, ţe MŢP SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu ním podanej ţiadosti z 12.03.2008. Ďalej poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1, 2, § 85 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zákona o ochrane prírody a uviedol, ţe z týchto zákonných ustanovení vyplýva, ţe správny orgán začína konanie na základe podania ţiadosti ţiadateľa.
1 citovaného zákona ţiadosť má mať určité náleţitosti uvedené v tomto ustanovení, a to kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa v predmetnej ţiadosti o povolenie výnimky navrhuje. Súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe predmetná ţiadosť ţiadateľa š.p. Lesy SR všetky tieto náleţitosti obsahovala, nakoľko z nej bolo zrejmé, ţe ju podávajú š.p. Lesy SR, a pokiaľ ide o činnosť, bola uvedená letecká aplikácia chemických látok a bolo navrhnuté povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu
2 písm. c/ zákona o ochrane prírody. Mal tieţ za to, ţe z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe v zloţitých prípadoch moţno predĺţiť lehoty na rozhodnutie vo veci ak ide o zloţité prípady z čoho vyplýva, ţe zákon počíta s moţnosťou, ţe bude treba predmetnú ţiadosť doplniť o podrobnejšie dokazovanie, resp. tak ako sa to ďalej uvádza o vyčkanie na priebeh vegetačnej sezóny, resp. rozmnoţovacieho cyklu. Za týmto účelom zákon v § 85 ods. 2 predpokladá i prerušenie konania a s tým spojené neplynutie lehôt na rozhodnutie pre správny orgán. Z uvedených dôvodov sa súd nestotoţnil s správnym názorom ţalobcu, ţe ţiadosť ţiadateľa musí obsahovať všetky náleţitosti tak, aby vo veci bolo rozhodnuté len na základe tejto ţiadosti.
3 zákona o ochrane prírody, rozhodnutie, ktorého predmetom je zabezpečenie činnosti
osobitného zákona, pričom v zákone sa uvádza zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti. Termín plánovanej činnosti v ţiadosti ţiadateľa š.p. Lesy SR bol určený na 01.05.2008, preto právna domnienka vydanie rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody je naviazaná na deň tejto plánovanej činnosti. Pretoţe ţalovaný v termíne do 01.05.2008 (t. j. deň predpokladaného agrotechnického termínu začatia práce) nevydal rozhodnutie vo veci, nastala dňom 01.05.2008 v zmysle ustanovenia § 85 4 5Sţp/3/2010 ods. 3 aţ 4 zákona o ochrane prírody právna domnienka, ţe ministerstvo, t. j. ţalovaný vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu podanej ţiadosti. Dňom vydania rozhodnutia
týchto zákonných ustanovení je deň 01.05.
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Zotrval na svojom stanovisku, ţe jeho ţiadosť, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.03.2008 nespĺňala zákonom predpísané náleţitosti. Na konanie
Zákona o ochrane prírody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a teda správny orgán mal pri rozhodovaní o ţiadosti o povolenie výnimiek aplikovať zásadu vyplývajúcu z § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto mal pri rozhodovaní
1 Správneho poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Je nepochybné, ţe ţiadosť doručená prvostupňovému orgánu neobsahovala špecifikáciu chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, neobsahovala konkretizáciu chemických látok navrhovaných na pouţitie, neboli uvedené územia lesa dotknuté navrhovanou výnimkou s označením ich parciel a taktieţ ţiadosť neobsahovala navrhovanú dobu trvania povolenej výnimky. Prvostupňový správny orgán bez týchto náleţitostí ţiadosti nemohol rozhodnúť o povolení výnimky v súlade s § 40 ods. 4 zákona o ochrane prírody, pretoţe obligatórnou náleţitosťou rozhodnutia o udelení výnimky, a teda 5 5Sţp/3/2010 predmetom takéhoto rozhodnutia je určenie dotknutého chráneného druhu, mnoţstva alebo počtu, pre ktorý sa výnimka z podmienok ochrany udeľuje. Prvostupňový orgán musel vyzvať ţiadateľa na doplnenie vyššie uvedených náleţitostí ţiadosti, a preto doručením ţiadosti o udelenie výnimky dňa 28.03.2008 neboli splnené podmienky pre vznik fiktívneho rozhodnutia stanovené v § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
jeho názoru ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. bola podaná v dostatočnom časovom predstihu a obsahovala všetky zákonom vyţadované náleţitosti potrebné na rozhodnutie. V zmysle § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody bolo zo ţiadosti zrejmé, kto ju podal, akej činnosti sa týka, t. j. leteckej aplikácie chemických látok a taktieţ obsahovala petit – čo sa navrhuje, t. j. povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu
2 písm. c/ zákona o ochrane prírody.
ţalovaného správny orgán nemôţe prekročiť zásadu vyjadrenú v čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR“) a konať nad rámec zákona, t. j. nad rámec § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktorého úprava je
ţalovaného veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, ak ţiadosť obsahuje vyššie uvedené 3 základné náleţitosti. Právna domnienka vydania rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody je viazaná na deň plánovanej činnosti. Keďţe ministerstvo v termíne do predpokladaného agrotechnického termínu začatia prác, do 01.05.2008, nevydalo rozhodnutie vo veci,
ţalovaného nastala 01.05.2008
3 a 4 zákona o ochrane prírody právna domnienka, ţe ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi v plnom rozsahu vyhovelo a toto fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008, nakoľko ţalobca lehotu na podanie opravného prostriedku nevyuţil a rozklad nepodal. Za daných okolností ţalovaný posudzuje rozhodnutie vydané v prvom stupni pod č. 6242/2008-2.1 zo dňa 13.06.2008 za nadbytočné a vydané v rozpore so zákonom, nakoľko išlo o druhé rozhodnutie v tej istej veci.
ţalovaného vydaním rozkladom napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), a preto ho nebolo potrebné skúmať po vecnej stránke pred jeho zrušením v rámci konania o rozklade. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré 6 5Sţp/3/2010 mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
čl. 44 ods. 1 aţ 5 Ústavy SR kaţdý má právo na priaznivé ţivotné prostredie. Kaţdý je povinný chrániť a zveľaďovať ţivotné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať ţivotné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o ţivotné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne ţijúcich ţivočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach
odsekov 1 aţ 4 ustanoví zákon.
čl. 45 Ústavy SR kaţdý má právo na včasné a úplné informácie o stave ţivotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
1 zákona o ochrane prírody tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.
2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a siláţnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.
1 písm. a/ zákona o ochrane prírody chráneného ţivočícha je zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí. 7 5Sţp/3/2010
4 písm. a/ aţ g/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie o povolení výnimky
odseku 2 obsahuje:
1 zákona o ochrane prírody na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 8 5Sţp/3/2010
1 zákona o ochrane prírody o ţiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Kaţdá ţiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.
12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom
tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti
tohto zákona, môţe konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností
osobitného zákona orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola ţiadosť podaná
1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.
4 zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody rozhodnutie
odseku 3 nevydá, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým ţiadosti vyhovel.
1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
2 veta prvá zákona o ochrane prírody fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe ţiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie
tohto zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v medziach odvolacích dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu a zistil, ţe krajský súd zákonnosť existencie fiktívneho rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody nesprávne posúdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe po podaní ţiadosti o udelenie výnimky ministerstvo ako prvostupňový správny orgán nebolo nečinné, o čom bol prostredníctvom úkonov správneho orgánu uzrozumený ţiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou adresovanou ţiadateľovi na odstránenie vád ţiadosti doplnením podstatných náleţitostí jej petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky 9 5Sţp/3/2010 so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺţení lehoty na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŢP SR do 30.06.2008 z dôvodu zloţitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy ţiadosti. Uvedený postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, ktorému predchádzalo riadne a účelne vykonané dokazovanie. Účastníci konania a verejnosť poţíva ústavné právo na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti ţivotného prostredia (články č. 44 a č. 45 Ústavy SR), a preto s prihliadnutím na účel zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné, aby tak závaţné rozhodnutie, ako je povolenie výnimky z ochrany ţivočíšnych druhov a povolenie chemického zásahu na územia lesov, hoci i v záujme a za účelom plnenia povinností pri ich ochrane, obsahovalo obligatórne náleţitosti vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určito vyjadrovalo povolený zásah do predmetu chráneného zákonom. Z uvedeného dôvodu moţno povaţovať postup prvostupňového správneho orgánu pri odstraňovaní vád ţiadosti zabezpečením doplnenia konkretizácie a rozsahu jej petitu ako i zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie za zákonný. Právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a preto vychádza z princípu, ţe ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný, má sa za to, ţe účastníkovi konania sa vyhovelo. V prípade ustanovenia § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody prezumpcia vydania pozitívneho rozhodnutia na udelenie výnimky z ochrany prírody a určitých druhov ţivočíchov, a to výhradne v súvislosti s plnením povinností pri ochrane lesa, plní aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej škody, ak by správny orgán o ţiadosti na udelenie výnimky bol nečinný. Vyuţitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody môţe taktieţ slúţiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania za predpokladu, ţe podaná ţiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky potrebné dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak pouţitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné pouţitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto 10 5Sţp/3/2010 pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s moţnosťou vyuţitia inštitútu predĺţenia lehoty na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiaţneho hodnotenia dôkazov, nemoţno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania. Nemoţno súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe úprava ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody je veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, keď ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. doručená dňa 28.03.2008 obsahovala všetky tri zákonom poţadované náleţitosti, t.j. kto ju podal, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Na konanie
zákona o ochrane prírody sa vzťahuje správny poriadok,
ktorého je povinnosťou správneho orgánu vyzvať účastníka konania na odstránenie vád podania, prípadne jeho doplnenie, s poučením o následkoch nevyhovenia výzve. Ministerstvo vyzvalo ţiadateľa na doplnenie obsahu ţiadosti v časti petitu tak, aby mohol byť spôsobilý na jeho prevzatie do enunciátu rozhodnutia vo veci samej, t. j. aby bol výrok rozhodnutia formulovaný presne, určito a aby vyjadroval úplné vyriešenie veci, ktorá bola predmetom rozhodovania. Predmetom konania, vymedzeným ţiadosťou ţiadateľa Lesy SR, š.p., bolo zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa
1 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov spočívajúcej vo vykonaní preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. Z uvedeného dôvodu ministerstvo vyzvalo ţiadateľa na odstránenie vád podania doplnením podstatných náleţitostí ţiadosti čo do konkretizácie chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, konkretizácie chemických látok navrhovaných na pouţitie, špecifikácie presného parcelného vymedzenia dotknutého územia lesa ako i uvedenia navrhovanej doby trvania pozemného chemického zásahu. 11 5Sţp/3/2010 Ústavné princípy ochrany ţivotného prostredia, práva na informácie o stave ţivotného prostredia zakotvené v článkoch 44 a 45 Ústavy SR ako i účel zákonnej úpravy ochrany prírody a krajiny, spolu s obligatórnymi náleţitosťami rozhodnutia vyplývajúcimi z § 40 ods. 4 zákona o ochrane prírody, kladú na obsah výroku rozhodnutia v takejto veci určité nároky. Nie je moţné bez konkretizácie petitu ţiadosti vyššie uvedeným obsahom, t. j. upresnením „čo sa navrhuje“, rozhodnúť o povolení výnimky, za zachovania účelu zákona o ochrane prírody a zabezpečenia potrebnej a účelnej kontroly výkonu, resp. realizácie rozhodnutia. Z obsahu rozkladom napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán po zistení skutkového stavu veci sa vysporiadal s dôkazmi a zabezpečenými podkladmi na rozhodnutie a údaje získané po doplnení ţiadosti v časti petitu vyuţil pri tvorbe výroku rozhodnutia, pričom v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody určil podmienky na realizáciu povolenej výnimky zo zákazu činnosti a udeleného súhlasu na aplikáciu chemických látok v dotknutých územiach lesa, a taktieţ stanovil dobu ich trvania. Nemoţno sa preto stotoţniť s právnym názorom krajského súdu a správneho orgánu druhého stupňa vychádzajúcim z fikcie rozhodnutia. ţaloba bola dôvodná a rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu jeho zákonnosti a vrátenie veci na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní sú dôvodné, a preto
3 prvá veta OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovi patrí
2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej sluţby (prevzatie veci a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo 17.12.2008, podanie ţaloby z 29.12.2008, podanie odvolania zo 04.10.2010) dvakrát po 48,63 eura a jedenkrát po 120,23 eur, z paušálnej náhrady výdavkov dvakrát po 6,31 eura a jedenkrát po 7, 21eura a z dane z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 282,40 eura (§ 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655//2004 Z. z. 12 5Sţp/3/2010 v znení do 31.12.2008, § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655//2004 v platnom znení, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení). Náhradu trov konania zaplatí ţalovaný na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. I. R.
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.