← Slovensko

procesné ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Obsah (5)§ 250j§ 250k§ 20§ 12§ 221

Najvyšší súd 8Sžo/236/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. V., bytom N. X., P., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom, Advokátska kance

§ 250jods.

2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „O. s. p.“). Krajský súd uviedol, ţe ak ţalovaný rozhodol o tom, ţe ţalobca porušil povinnosti pri výkone práva poľovníctva uloţené zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (ďalej v texte len „zák. o poľovníctve“) a vykonávacími predpismi, urobil tak v rozpore so zákonom, keďţe právomoc na takéto rozhodnutie bola na základe § 3 zák. o poľovníctve zverená vykonávacím predpisom – jednotným disciplinárnym poriadkom do kompetencie lesných úradov. V tej časti, v ktorej ţalovaný rozhodol o tom, ţe ţalobca tieto povinnosti porušil, nemal na takéto rozhodnutie právomoc. V tej časti, v ktorej rozhodol o vylúčení ţalobcu pre porušenie povinností pri výkone práv poľovníctva mu chýbalo na takéto rozhodnutie, 2 8Sžo/236/2010 rozhodnutie príslušného orgánu o tom, ţe takéto povinnosti boli porušené. Vo veci trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 183,58 €. Proti predmetnému rozsudku podal v ţalovaný zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu k náhrade trov konania. Uviedol, že jeho stanovy sú identické so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej v texte len „SPZ“), schválenými IX. snemom dňa 27.10.2007 a Ministerstvom pôdohospo- dárstva SR pod č. 4854/2007 – 720 zo dňa 26.11.2007 v súlade s vtedy platným zákonom o poľovníctve. Stanovy SPZ nadobudli účinnosť dňa 30.11.2007 registráciou Ministerstva vnútra SR pod č. VVľ/1-909/90-41-10, pričom § 12 ods. 10 stanov ţalovaného je doslovne prevzatý zo stanov SPZ (§ 20). V zmysle § 12 bod 4 písm. d/ stanov SPZ členstvo v PZ zaniká vylúčením z PZ. V zmysle § 20 ods. 2 stanov SPZ vylúčiť z PZ moţno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloţeného PZ porušil stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

§ 20ods.

10 stanov SPZ, rozhodnutie súdov alebo orgánov štátnej správy o potrestaní páchateľa trestného činu alebo priestupku nevylučuje kárne stíhanie člena kárnymi orgánmi PZ. Kárne orgány PZ rozhodujú nezávisle od rozhodnutí štátnych orgánov a môţu uloţiť kárne opatrenie aj v prípadoch, keď štátne orgány zastavili stíhanie v dôsledku vyhlásenia amnestie alebo nezistili v konaní stíhaného trestný čin alebo priestupok. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe zákon ponecháva zdruţeniam voľnosť v úprave ich vnútorného fungovania v rámci stanov a ţiadnym spôsobom ich neobmedzuje pri úprave vnútorného fungovania, členovia zdruţenia sa dobrovoľne zaviazali dodrţiavať vlastné stanovy. Pri rozhodovaní o vylúčení ţalobcu bol postup v súlade so stanovami, keď

§ 12

stanov členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závaţnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ

miery zavinenia a ostatných okolností uložiť

písm. d/ vylúčenie z PZ. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe rozhodovanie lesného úradu

Jednotného disciplinárneho poriadku nemá ţiadny vplyv na rozhodovanie ţalovaného, ktorý rozhoduje o vylúčení člena PZ

vlastných stanov, pričom nemusí brať do úvahy zistenia iných orgánov. Tieţ nie je ţiadnym spôsobom viazaný rozhodnutím lesného úradu o zastavení disciplinárneho konania, ţalovaný je oprávnený vylúčiť člena zdruţenia aj z iných dôvodov, ktoré sú uvedené v stanovách a nemusí pritom ísť o preukázaný trestný čin alebo disciplinárne 3 8Sžo/236/2010 previnenie. Ţalovaný o spáchanom skutku informoval tak políciu ako aj obvodný lesný úrad, avšak výsledok šetrenia nie je pre uloţenie kárneho opatrenia určujúci. Ţalovaný ďalej, po opise priebehu správneho konania uviedol, ţe ţiadnym spôsobom nezasahoval do kompetencie lesného úradu a nerozhodoval o tom, či sa ţalobca dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle Jednotného disciplinárneho poriadku, len posudzoval konanie ţalobcu výlučne

vlastných stanov. Zákon umoţňoval upraviť si podmienky vylúčenia člena zdruţenia v stanovách. Ţalovaný zdôraznil, ţe je samostatnou organizáciou, ktorá si sama upravuje pravidlá svojho fungovania, prijímania a vylučovania svojich členov, ţiaden subjekt nemá právo obmedzovať ţalovaného v tom, za akých podmienok môţe vylúčiť svojho člena zo zdruţenia. Ţalovaný postupoval výlučne

vlastných stanov, v ktorých si môţe upraviť akékoľvek podmienky na vylúčenie člena zdruţenia, teda člena zdruţenia môţe vylúčiť z akéhokoľvek dôvodu upraveného v stanovách a nemusí ísť ani o disciplinárne previnenie ani o trestný čin. Pri vylúčení ţalobcu postupoval ţalovaný v súlade s vlastnými stanovami. Toto rozhodovanie nebolo rozhodnutím o disciplinárnom previnení, šlo o výlučnú kompetenciu žalovaného rozhodovať o tom, či svojho člena vylúči alebo nie z dôvodov uvedených v stanovách. Záverom ţalovaný poukázal na pochybenie krajského súdu, keď vo výroku uviedol, ţe rozhodnutie zrušuje a konanie zastavuje

§ 250jods.

2 O. s. p., avšak

tohto ustanovenia moţno rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť, avšak nie zastaviť. Ţalobca sa podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného /§ 212 ods. 1 O.s.p./ a dospel k záveru, ţe jeho odvolanie je opodstatnené.

ustanovenia § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 250jods.

2 O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe

  1. a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, 4 8Sžo/236/2010
  2. b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
  3. c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
  4. d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
  5. e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 250jods.

3 O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol

zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, ţe zo zápisnice o pojednávaní z 23.7.2010 vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým „Uznesenie z mimoriadnej členskej schôdze ţalovaného zo dňa 14.8.2009 zrušil a konanie zastavil

§ 250jods.

2 O. s. p.“. V súlade s vyhláseným rozsudkom je aj aj výrok písomne vypracovaného rozsudku, v ktorom sa uvádza, ţe horeoznačené uznesenie sa zrušuje a konanie zastavuje

§ 250jods.

2 O. s. p. Uvedenému však nekorešponduje odôvodnenie napadnutého rozsudku,

ktorého „súd zrušil napadnuté rozhodnutie a konanie zastavil

§ 250jods.

3 O.s.p., pretoţe ţalovaný nebol oprávnený rozhodnúť o porušení povinností ţalobcu pri výkone práva poľovníctva. V súlade s ustanovením § 250j ods. 3 O.s.p. súd nebol rozsahom a dôvodmi žaloby v takomto prípade viazaný.“ S poukazom na citované ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p. uvedené procesné pochybenie uţ samo osebe zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe s právnym záverom krajského súdu ohľadne nedostatku kompetencie ţalovaného rozhodovať o vylúčení svojho člena z dôvodov uvedených v stanovách, nesúhlasí. V tomto smere senát odvolacieho súdu zaujal jednoznačné 5 8Sžo/236/2010 stanovisko, ţe zo strany ţalovaného ako právnickej osoby so samostatnou právnou subjektivitou, pri rozhodovaní o vylúčení svojho člena z dôvodov uvedených v stanovách, bola realizovaná jeho výlučná kompetencia v zmysle stanov. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 221ods.

1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom sa bude musieť podrobne vysporiadať aj s námietkami účastníkov vznesenými v ţalobe i v odvolaní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

§ 250ja ods.

4 O.s.p. v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.