7 zák. č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o stimuloch“), v súlade s § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení 2 8Sžnč/6/2011 neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správny poriadok“) na základe žiadosti navrhovateľa, rozhodnutím č. MŠ SR-3604/2010-11 zo dňa 9.6.2010 schválil poskytnutie stimulov na podporu základného výskumu formou projektu „Výskum a vývoj materiálov na báze recyklovaných celulózových surovín aplikovateľných pri výstavbe nízko- energetických domov“ formou dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu základného výskumu
1 písm. a/ bod 1 zák. o stimuloch vo výške 1 987 142,00 € a úľavy na dani z príjmu vo výške 0 €, z toho alokovaná výška stimulov: v roku 2010 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 107 497,00 €, úľava na dani 0 € v roku 2011 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 1 165 332,00 €, úľava na dani 0 € v roku 2012 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 423 128,00 €, úľava na dani 0 € v roku 2013 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 291 185,00 €, úľava na dani 0 €. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o stimuloch, najmä § 7 ods. 12,
ktorého ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov
1 písm. a/ do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov
odsekov 7, 8 alebo 10, mal navrhovateľ za to, že odporca má povinnosť konať a nekoná, a teda jeho nečinnosť je nezákonná a protiprávna. Na výzvu súdu navrhovateľ v podaní zo dňa 22.7.2011, doručenom dňa 27.7.2011 uviedol, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy, keďže vzhľadom na odmietavý postoj odporcu považoval akékoľvek prostriedky na odvrátenie nečinnosti len za čisto formálne a ich použitie bezvýsledné. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.7.2011, doručenom dňa 4.8.2011, žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie č. MŠ SR-3604/2010-11 zo dňa 9.6.2010 obsahuje
c/ zák. o stimuloch 11 podmienok, za ktorých boli stimuly schválené, pričom najmä poukázal na bod 6 výroku predmetného rozhodnutia, ktorý uvádza, že maximálna doba riešenia projektu základného výskumu v súlade s § 4 ods. 6 zák. o stimuloch je 3 roky. Začiatok riešenia projektu sa stanoví, na základe možnosti schváleného rozpočtu kapitoly ministerstva v rokoch 2010 a 2011, v zmluve (zmluva o budúcej zmluve), ktorú ministerstvo uzatvorí s prijímateľom stimulov
12 zák. o stimuloch s najneskorším možným odkladom začiatku riešenia projektu do 1.7.2011. Po uplynutí tohto termínu v nadväznosti na § 3 ods. 7 zák. o stimuloch a možnosti rozpočtu kapitoly ministerstva rozhodnutie nie je vykonateľné. 3 8Sžnč/6/2011 Odporca uviedol, že navrhovateľ s podmienkami v rozhodnutí stanovenými súhlasil, čo dokazuje aj skutočnosť, že sa vzdal práva na odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Odporca neuzatvoril s navrhovateľom písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov
12 zák. o stimuloch, ktorá skutočnosť bola spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov v rozpočte odporcu. Odporca by sa uzatvorením zmluvy o poskytnutí stimulov vedome vystavil situácii, keď by nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky, a konal by tak aj v rozpore s § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ nemá právny nárok na poskytnutie stimulov, čo uvádza aj § 3 ods. 7 zák. o stimuloch. Záverom odporca uviedol, že uzavretie zmluvy o poskytnutí stimulov na základe vydaného rozhodnutia nie je správnym konaním, ale súkromnoprávnym prejavom vôle účastníka súkromnoprávneho vzťahu. To znamená, že pri uzavretí zmluvy o poskytnutí stimulov odporca nevystupuje ako orgán verejnej správy, ale ako rovnocenný účastník vo vzťahu k navrhovateľovi. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nemožno domáhať uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu, ale len uloženia povinnosti vydať rozhodnutie, domáhať sa uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu možno len žalobou na splnenie povinnosti
b/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“).
4 O. s. p. súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, 4 8Sžnč/6/2011 v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
8 O. s. p. na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené, bez existencie vážneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Vážnym dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná prekážka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môže spočívať v jeho opomenutí vykonať predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise). Najvyšší súd ako súd vecne príslušný
2 písm. b/ O. s. p. preskúmal návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj administratívny spis odporcu, pričom sa prvotne zaoberal otázkou, či požiadavky formulovanej v petite, t. j. uloženia povinnosti uzavrieť s navrhovateľom ako prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov, sa možno domáhať v konaní proti nečinnosti v rámci správneho súdnictva.
1 zák. o stimuloch, tento zákon upravuje podmienky poskytovania stimulov pre výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť úroveň výskumu a vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj a kontrole ich použitia.
2 zák. o stimuloch, tento zákon je schémou štátnej pomoci
osobitného predpisu (nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom
článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách).
čl. 2 bod 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom
článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) schéma pomoci znamená každý predpis, na základe ktorého možno, bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť 5 8Sžnč/6/2011 individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neobmedzenú dobu a v neobme- dzenej výške.
1 zák. o stimuloch stimuly sú
osobitného predpisu na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov
7 alebo 8 alebo 10.
2 zák. o stimuloch, stimuly sa poskytujú na základe písomnej žiadosti o stimuly
.
3 zák. o stimuloch, stimuly
odseku 1 sa poskytujú na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov
7, 8 alebo 10.
4 zák. o stimuloch, poskytovateľom stimulov je a) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"), ak ide o stimuly
odseku 1 písm. a/, b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") prostredníctvom vecne a miestne príslušného správcu dane, ak ide o stimuly
odseku 1 písm. b/.
5 zák. o stimuloch, žiadateľom o stimuly môže byť
6 zák. o stimuloch, žiadateľ o stimuly
odseku 5 sa stáva prijímateľom stimulov na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov
7 alebo 8 alebo 10.
7 zák. o stimuloch, na poskytnutie stimulov nie je právny nárok.
1 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva posúdi úplnosť žiadosti o stimuly a zabezpečí dva odborné posudky, zamerané na posúdenie splnenia podmienok
, vypracované slovenskými alebo zahraničným odborníkmi do troch mesiacov od doručenia žiadosti o stimuly.
7 zák. o stimuloch, na základe kladného komplexného hodnotenia žiadosti o stimuly ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov, ak výška stimulov nepresiahne sumu dva milióny eur. Ak je výška stimulov viac ako dva milióny eur, ministerstvo školstva predloží návrh na poskytnutie stimulov vláde na schválenie.
12 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov
1 písm. a/ do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov
odsekov 7, 8 alebo 10.
o stimuloch, metodický postup pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie obsahu žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania a obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizácie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli poskytnuté stimuly, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. 7 8Sžnč/6/2011
CD-2009- -23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj o poskytnutí stimulov, zmluva o poskytnutí stimulov
12 zákona obsahuje
1 písm. a/ zákona, e) účel, druh, predpokladanú sumu a dobu použitia stimulov
1 písm. b/ zákona, f) podmienky použitia poskytnutých stimulov
1 písm. a/ zákona,
zákona, i) termín predloženia písomnej správy o stave splnenia cieľov žiadosti o stimuly
zákona, j) termín predloženia písomnej informácie o stave plnenia povinností žiadateľa
1 až 3 zákona,
zák. o stimuloch sa vzťahuje Správny poriadok, a teda aj na rozhodnutie vydané
zák. o stimuloch je potreba primerane aplikovať Správny poriadok, toto rozhodnutie je schopné spôsobiť ním zamýšľané účinky. Vydaním rozhodnutia o schválení stimulov pre navrhovateľa sa nárok na poskytnutie stimulov pretransformoval na také právo, ochrany ktorého je možné sa domáhať.
1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Postup, ktorého sa navrhovateľ domáha, smeruje k uzatvoreniu zmluvy v oblasti verejného práva, poskytnutia dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu (v oblasti štátnej pomoci). Obsah tejto zmluvy vyplýva tak z rozhodnutia odporcu č. č. MŠ SR-3604/2010-11 zo dňa 9.6.2010 ako aj z právnych predpisov, upravujúcich poskytovanie štátnej pomoci a jej kontrolu (zák. o stimuloch, nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom
článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nejde o vec vymedzenú § 7 ods. 1 O. s. p. Hoci ustanovenia konania proti nečinnosti
1 O. s. p. s uvedený postup neupravujú (cit. konať a rozhodnúť) a slovenský právny poriadok osobitnú úpravu týkajúcu sa zmlúv upravujúcich práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti verejného práva neobsahuje, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na § 244 ods. 4 O. s. p. (cit. uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy), zásadu materiálneho právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR) a predchádzanie denegatio iustitiae, dospel k záveru, že uloženia povinnosti 9 8Sžnč/6/2011 uzavrieť zmluvu o poskytnutí stimulov
12 zák. o stimuloch sa možno domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie iného senátu sp. zn. 2Sžnč/3/2011 zo dňa 13.7.2011, ktorý za obdobného skutkového stavu ako v prejednávanej veci vydal meritórne rozhodnutie. Ďalšou podmienkou prípustnosti návrhu
1 O. s. p., ktorou sa súd zaoberal, bolo vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 22.7.2011, doručeného súdu dňa 27.7.2011 je zrejmé, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Navrhovateľ považoval použitie prostriedkov na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy, vzhľadom na odmietavý postoj odporcu, za bezvýsledné a formálne, v ďalšom však neuviedol, na základe akých skutočností tento záver vyvodil. Navrhovateľ vyvodzoval povinnosť odporcu konať zo zák. o stimuloch, ktorý však špeciálnu úpravu prostriedkov pre odstránenie nečinnosti neobsahuje.
čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o prokuratúre“), prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
2 zák. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 10 8Sžnč/6/2011
1 zák. o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
2 zák. o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom
osobitného zákona.
1 zák. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Správny súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy splnenie podmienky
1 O. s. p. posudzuje individuálne
okolností konkrétnej veci rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za efektívny prostriedok nápravy možno považovať taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva o. i. vo veciach Feldek. v. Slovensko. zo dňa 15.6.2000, Vernillo. v. Francúzsko., 20.2.1991, Johnston and others v. Írsko, 18.12.1986, Van Droogenbroeck v. Belgicko, 24.6.1982). V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať, v prípade ich využitia zo strany osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu, naplnenie uvedeného účelu aj bez potreby ingerencie zo strany súdnej moci (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2011 zo dňa 7.7.2011). Navrhovateľ nepochybne môže využiť dostupné právne prostriedky, o ktorých rozhodovanie je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi 11 8Sžnč/6/2011 možnosť bezprostredného dosiahnutia nápravy vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho orgánu ako je súd. To však nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, aj keď nedisponujú právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zabezpečenia nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky umožňujúce uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany (III. ÚS 317/04), pričom z rozhodovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že upozornenie prokurátora (
2 v spojení s § 28 ods. 1 zák. o prokuratúre) možno považovať za takýto efektívny prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy (III. ÚS 317/04, III. ÚS 78/2010 a IV. ÚS 144/2011). Na základe uvedeného Najvyššiemu súdu SR neostalo iné, ako návrh pre nevyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v súlade s § 250t ods. 4 O. s. p. ako neprípustný zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd
5 O. s. p. tak, že nepriznal navrhovateľovi ich náhradu, pretože jeho návrhu nevyhovel. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7 O. s. p.). V Bratislave 12. októbra 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.