← Slovensko

prepustenie colníka zo služobného pomeru

Najvyšší súd 8Sžo/207/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: A. L., bytom K. X., S., zastúpenej JUDr. J. O., advokátom so sídlom K. X., K., proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 10135/2009-1409 zo dňa

  1. mája 2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/73/2009-36 zo dňa
  2. mája 2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/73/2009-36 zo dňa
  3. mája 2010, p o t v r d z u j e . Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
  4. mája 2010 č.k. 6S/73/2009-36, zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu zo dňa
  5. mája 2009 č. 10135/2009-
  6. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.“) zamietol odvolanie 8Sžo/207/2010 2 ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa
  7. januára 2009, č. R - 1/2009-5334, ktorým tento prepustil ţalobkyňu podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. zo sluţobného pomeru colníka, v ktorom pôsobila vo funkcii samostatného colného referenta pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou, a to pre porušenie základných povinností colníka zvlášť hrubým spôsobom podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobkyni právo na ich náhradu nepriznal, odôvodňujúc uvedené neúspechom ţalobkyne v konaní (§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho konania, ďalej len „O.s.p.“). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd sa po vyhodnotení dôkazov vykonaných v správnom konaní stotoţnil so závermi prvostupňového, ako aj ţalovaného správneho orgánu, ţe konanie, ktoré bolo ţalobkyni kladené za vinu bolo dostatočným spôsobom preukázané. Takisto nespochybnil, ţe dôkazy, jednoznačne potvrdzujúce, ţe predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, boli zadováţené a vykonané v súlade s § 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 27 ods. 4 cit. zákona. Preto s ohľadom na § 245 ods. 2 O.s.p. krajský súd nepovaţoval námietky ţalobkyne za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Súd prvého stupňa mal z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v admini- stratívnom spise ţalovaného za preukázané, ţe prvostupňový správny orgán ako sluţobný úrad prepustil ţalobkyňu zo sluţobného pomeru na tom skutkovom základe, ţe v dňoch
  8. októbra 2008,
  9. októbra 2008,
  10. novembra 2008 a
  11. novembra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej kontrole batoţín cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy, ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto zistenie nezapísala do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z
  12. marca 1983 ustanovujúcim systém spoločenstva pre oslobodenie od cla. Vyslovil, ţe zo zápisnice napísanej dňa
  13. decembra 2008 a z úradného záznamu napísaného dňa
  14. apríla 2009 a podpísaných ţalobkyňou jednoznačne vyplýva, ţe ţalobky- ňa bola oboznámená s celým spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa (vrátane 8Sžo/207/2010 3 dôvodu prepustenia zo sluţobného pomeru) a zároveň poučená o moţnosti predloţiť svoje pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Túto však nevyuţila a k veci sa ani nijakým spôsobom nevyjadrila. V nadväznosti na tieto skutočnosti potom námietku ţalobkyne spočívajúcu v tvrdení, ţe nemala moţnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, vyhodnotil ako neopodstatnenú a účelovú. Zdôraznil, ţe ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ţalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila závery tam obsiahnuté, ale obmedzila sa len na ţiadosť, aby nebola aţ do ukončenia trestnej veci prepustená zo sluţobného pomeru. Ţalobkyňa sa k skutkom kladeným jej za vinu, ktoré boli dôvodom jej prepustenia zo sluţobného pomeru v celom správnom konaní nevyjadrovala, ani ich nepopierala rovnako ako v súdnom preskúmavacom konaní. Uviedol, ţe zákon č. 200/1998 Z.z. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného aj právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Dospel k záveru, ţe ak príslušný sluţobný úrad má po vyhodnotení dôkazov, ktoré má k dispozícii jednoznačne preukázané, ţe sa osoba vykonávajúca štátnu sluţbu colníka dopustila svojím konaním porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom jej ponechanie v sluţobnom pomere by v tomto prípade bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, je povinný takúto osobu zo sluţobného pomeru prepustiť. Z uvedeného vyvodil, ţe prepustenie colníka zo sluţobného pomeru nemoţno v ţiadnom prípade podmieňovať závermi trestného stíhania (trestného konania). Ak však táto osoba svojím konaním, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru, zároveň naplnila skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu, zakladá to zároveň aj jej trestnoprávnu zodpovednosť podľa Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené povaţoval tvrdenie ţalobkyne - ţe rozhodnutie o tom, či sa skutok stal, a teda či ţalobkyňa porušila sluţobnú prísahu, je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní a správny orgán je týmto rozhodnutím v zmysle § 238a zákona č. 200/1998 Z.z. viazaný - za nezmyselné opierajúce sa navyše o neexistujúce zákonné ustanovenie. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/73/2009-36 zo dňa
  15. mája 2010 podala ţalobkyňa včas odvolanie, doplnené dňa
  16. júna 2010 prostredníctvom právneho zástupcu podaním označeným ako „Odôvodnenie odvolania“, ktorým ţalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, rozhodol o zrušení rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 10135/2009-1409 zo dňa
  17. mája 2009 a rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-1/2009-5334 zo dňa
  18. januára 2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ 8Sžo/207/2010 4 O.s.p., nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu povaţovala za nedostačujúce na posúdenie veci. Súčasne ţiadala, aby súd ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Namietala, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je zmätočné, keď sa v rozhodnutí uvádza: „Zo zápisnice zo dňa
  19. januára 2010 vyplýva stanovisko ţalobkyne, v ktorom uviedla, ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie ţalovaného bolo doručené ţalobkyni dňa
  20. mája
  21. Včas podanou ţalobou zo dňa
  22. júna 2009...“. Uviedla, ţe časový faktor v odôvodnení nezodpovedá skutočnosti, čo povaţovala za odstrániteľný nedostatok. Za závaţnejší nedostatok povaţovala, ţe súd sa nevysporiadal s tvrdeniami, ktoré uviedla vo svojej ţalobe a na ktorých v plnom rozsahu trvá. Poukázala na skutočnosť, ţe dňa
  23. novembra 2008 bolo vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 vznesené obvinenie proti ţalobkyni pre spáchanie zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, pričom rozhodujúcimi dôkazmi pre takýto postup vyšetrovateľa sa stali informácie získané utajene informačno-technickými prostriedkami pred vydaním predmetného uznesenia, ktoré sú však podľa ţalobkyne veľmi spochybniteľné pre ich neúplnosť, nejednoznačnosť a nekonkrétnosť. Ďalej uviedla, ţe po vznesení obvinenia sa dostala podľa Trestného poriadku do procesnej pozície obvineného, ktorého právom okrem iného je aj právo nevypovedať a je zákonnou povinnosťou policajta, prokurátora a súdu túto skutočnosť akceptovať bez dôsledkov na objektívne zistenie skutkového stavu vzhľadom na Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi garantovanú zásadu prezumpcie neviny. Zdôraznila, ţe poverené colné orgány podľa § 10 ods. 8 písm. f/ Trestného poriadku môţu vystupovať ako orgány činné v trestnom konaní. Preto dňa
  24. januára 2009, keď ţalobkyňu v ústave na výkon väzby navštívil poverený zástupca colného úradu, odmietla vyjadriť sa k informáciám týkajúcim sa predmetu konania. Namietala, ţe je v rozpore so zákonom hodnotiť uvedenú skutočnosť v neprospech ţalobkyne a pokladať ju za dôkaz jej viny pri rozhodovaní o skončení, či trvaní jej sluţobného pomeru colníka. Uviedla, ţe rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa sú dôkazne postavené na informáciách, ktoré vyplývajú z údajov získaných orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré musia byť v rámci prípravného konania preverené a hodnotené tak, aby ich bolo moţné pouţiť ako dôkaz podanej ţaloby. Avšak prípravné konanie do dnešného dňa nebolo skončené. Preto povaţovala za predčasné zaujímať stanovisko k doteraz prezentovaným 8Sžo/207/2010 5 informáciám a z tohto dôvodu pokladala aj rozhodnutia správnych orgánov za predčasné a nerešpektujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny, zakotvenú v § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktoré je na posúdenie veci nedostačujúce. Taktieţ mala zato, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe zákonodarca v zákone č. 200/1998 Z.z. pri moţnosti uloţiť colníkovi najprísnejšie sankcie medzi inými uvádza porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom alebo spáchanie trestného činu. Vyslovila názor, ţe porušenie sluţobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom je pojem širší, ktorý zakladá široko koncipovanú zodpovednosť colníka za spáchanie priestupku, o ktorom rozhoduje správny orgán. Pripustila, ţe spáchanie trestného činu je tieţ porušením sluţobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, avšak namietala, ţe je to uţšie vyčlenená osobitná a závaţnejšia kategória porušení, o ktorých nemôţe rozhodovať správny orgán, ale výlučne len orgány činné v trestnom konaní a v prípade uznania viny výlučne len súd. Podľa ţalobkyne prioritu v týchto prípadoch má trestné konanie a aţ na základe jeho výsledkov je moţné konať mimo neho v inom procesnom konaní. Uvedené potvrdzuje aj § 214 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, ţe nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. V závere odvolania vyslovila názor, ţe vznesené námietky ţalobkyne explicitne potvrdzuje ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z., ktoré rozlišuje dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej sluţby v prípade porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a odlišne v prípade trestného stíhania vedeného proti colníkovi, kedy ho moţno dočasne pozbaviť výkonu štátnej sluţby bez časového obmedzenia aţ do právoplatného skončenia trestného stíhania, čomu zodpovedá aj dôvod pre prepustenie colníka zo sluţobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z., ak tento bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania. K odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe dňa
  25. novembra 2008 bola na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou zadrţaná príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky a vzatá 8Sžo/207/2010 6 do väzby. Následne dňa
  26. decembra 2008 bolo riaditeľovi Colného úradu Michalovce doručené uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008, ktorým bolo proti ţalobkyni vznesené konkrétne obvinenie zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa a zločinu prijímania úplatku. Následne riaditeľ Colného úradu Michalovce listom č. 50220/2008-5334 poţiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o sprístupnenie dôkazných materiálov, na základe ktorých bolo proti ţalobkyni vznesené obvinenie. Dňa
  27. januára 2009 mu bolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, pričom mu bol prezentovaný zvukový a obrazový záznam z výkonu sluţby ţalobkyne, ktorý bol vyhotovený na podklade príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. Z vyšetrovacieho spisu a zvukového a obrazového záznamu zistil, ţe ţalobkyňa v dňoch
  28. októbra 2008,
  29. októbra 2008,
  30. novembra 2008 a
  31. novembra 2008 v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z
  32. marca 1983 ustanovujúceho systém spoločenstva pre oslobodenie od cla prepustila tovar na územie Slovenskej republiky napriek jej vedomosti o tom, ţe tento tovar vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov, a ţe sa môţe jednať o falzifikáty rôznych značiek, čím umoţnila, aby tento tovar unikol z colného dohľadu bez vymerania dovozných ciel. Zároveň riaditeľ Colného úradu Michalovce z prvotnej evidencie, vedenej na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, kde majú byť zaevidované všetky zistenia porušenia colných predpisov zistil, ţe v dňoch
  33. októbra 2008,
  34. októbra 2008,
  35. novembra 2008 a
  36. novembra 2008 v nej nie je zaevidovaný ţiadny textilný tovar obchodného charakteru, zaistený pri colnej kontrole a mal ho moţnosť dňa
  37. decembra 2008 vidieť na obrazovom zázname pri výkone sluţby ţalobkyne. Tým mal jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa pri výkone sluţby zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti colníka a sluţobnú prísahu, keďţe tovar zistený colnou kontrolou nezapísala do prvotnej evidencie a cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie Slovenskej republiky bez vymerania dovozných ciel. Na základe tejto skutočnosti riaditeľ Colného úradu Michalovce následne rozhodol o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru. Poukázal na § 227 zákona č. 200/1998 Z.z. a následne uviedol, ţe ţalovaný ako odvolací orgán v záujme zistenia skutočného stavu veci písomne oznámil právnemu zástupcovi ţalobkyne, ţe sa môţe dostaviť na Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a novými dôkazmi, vykonanými v rámci odvolacieho konania s tým, ţe súčasne môţe doplniť do spisu aj nové skutočnosti, ktoré zistil. Právny zástupca však oznámil, ţe zo subjektívnych dôvodov sa nemôţe dostaviť a navrhol vykonať oboznámenie so spisovým materiálom na Colnom úrade Michalovce. Ţalovaný jeho ţiadosti 8Sžo/207/2010 7 vyhovel a dňa
  38. apríla 2009 vykonal splnomocnený člen poradnej komisie jeho oboznámenie s kompletným spisovým materiálom (vrátane obrazového zvukového záznamu) na Colnom úrade Michalovce. Avšak právny zástupca na podporu svojich tvrdení, ktoré uviedol aj v odvolaní, nepredloţil ţiadne písomné námietky, návrhy ani dôkazy, napriek skutočnosti, ţe bol k tomu vyzvaný. Vyjadril sa, ţe pokiaľ ţalobkyňa v celom konaní vyuţila svoje právo nevypovedať, teda zostala napriek výzvam riaditeľa Colného úradu Michalovce ako aj ţalovaného pasívna, jej námietku, ţe to riaditeľ Colného úradu Michalovce ako aj ţalovaný zneuţili v jej neprospech, povaţoval jednoznačne za účelovú. Uviedol, ţe v konaní vo veciach sluţobného pomeru ţalobkyne bolo nepochybne preukázané zvlášť hrubé porušenie základných povinností colníka a sluţobnej prísahy, preto nebolo účelné ani potrebné vyuţívať § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. a dočasne pozbaviť ţalobkyňu výkonu štátnej sluţby aţ do doby právoplatného skončenia trestného stíhania, ako sa domáha. Predmetné ustanovenie zákona nadriadený môţe vyuţiť, ale aj nemusí a je na jeho uváţení, kedy toto svoje právo vyuţije. Za zavádzajúcu povaţoval taktieţ námietku ţalobkyne, ţe v konaní nebola aplikovaná jedna zo základných zásad trestného konania, a to zásada prezumpcie neviny. Doplnil, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru stačí preukázanie porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. O prepustení colníka zo sluţobného pomeru teda rozhoduje príslušný nadriadený a tento si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania. Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda nemoţno podmieňovať spáchaním trestného činu, a na tom základe účinne sa domáhať trestnoprávnej zásady prezumpcie neviny. V závere vyjadrenia zdôraznil, ţe trvá na tom, ţe ţalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubo porušila sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú povinnosť a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţala konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Vyslovil, ţe je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrvala colníčka, ktorá nie je čestná a disciplino- 8Sžo/207/2010 8 vaná, nedodrţiava povinnosti uloţené jej zákonom a neriadi sa právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  39. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l O.s.p.). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods.1 O.s.p.). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis ţalovaného, odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím zo dňa
  40. januára 2009 č.: R-1/2009-5334 riaditeľ Colného úradu Michalovce prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. zo sluţobného pomeru colníka n. A. L. v stálej štátnej sluţbe, vo funkcii samostatný colný referent Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona a to tým, ţe: 8Sžo/207/2010 9 - v dňoch 22.10.2008, 29.10.2008, 7.11.2008 a 19.11.2008 na stanovisku č. l na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej kontrole batoţín cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy, ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto zistenie nezapísala do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z 28.3.1983 ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla. Skonštatoval, ţe uvedeným konaním ţalobkyňa porušila sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby a uviedol, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ust. § 185 ods. 3 zákona po prerokovaní vo výbore ZV OO dňa
  41. januára 2009 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/ zákona. V dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie ţalobkyne zamietol, rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil, a v odôvodnení rozhodnutia, sa nestotoţnil s námietkou ţalobkyne, ţe skutkový stav bol zistený nezákonným spôsobom. V odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretoţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalobkyňa v konaní namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. K úplným, dostatočným a výstiţným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje len dodáva. 8Sžo/207/2010 10 Podľa § 1 zákona č.200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov, tento zákon upravuje štátnu sluţbu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Prepustenie zo sluţobného pomeru upravujú ustanovenia §§183 aţ 185 citovaného zákona. Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, - ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (§ 183 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona). Podľa § 43 tohto zákona, služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú stanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. S týmto ustanovením § 43 je úzko spojené aj ustanovenie § 44 ods. 3 zákona, podľa ktorého colník je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalším všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe, h/ dodržiavať služobnú disciplínu. Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, ţe porušil sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo je podozrivý, ţe spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone v štátnej sluţbe by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby alebo priebeh vyšetrovania jeho 8Sžo/207/2010 11 činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej sluţby (§ 42 ods. 1 zákona). Výkonu štátnej sluţby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas na nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu 6 mesiacov; túto dobu môţe výnimočne predĺţiť minister, najviac však o ďalšie 3 mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, môže ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej sluţby aţ do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej sluţby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka (§ 42 ods. 2 zákona). Z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. l, 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov nevyplýva povinnosť nadriadenému pri splnení zákonných podmienok rozhodnúť o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, preto právny nárok na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobkyňa nemá. V súlade so závermi súdu prvého stupňa i odvolací súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnymi orgánmi náleţite zistený a správne právne posúdený. Keďţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vyporiadal, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ţalobkyňa v rámci odvolania namietala: ţe časový faktor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá skutočnosti, keď sa v ňom uvádza, ţe „Zo zápisnice zo dňa
  42. januára 2010 vyplýva stanovisko ţalobkyne, v ktorom uviedla, ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie ţalovaného bolo doručené ţalobkyni dňa
  43. mája
  44. Včas podanou ţalobou zo dňa
  45. júna 2009...“, odvolací súd konštatuje, ţe táto jej námietka je opodstatnená. V tomto smere evidentne došlo k chybe v písaní, a preto bude potrebné zo strany krajského súdu zachovať zákonný postup v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p. a uvedený nedostatok formou opravného uznesenia odstrániť. Odvolací súd zároveň na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe uvedená zrejmá nesprávnosť v odôvodnení prvostupňového rozsudku nemá vplyv na jeho vecnú správnosť. 8Sžo/207/2010 12 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 250k ods. l O.s.p. a náhradu trov ţalobkyni nepriznal, pretoţe v konaní nemala úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  46. septembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.