Najvyšší súd 8Sžo/42/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: B. A., bytom Č. X., R., zastúpenej JUDr. S. D., advokátom so sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, so sídlom Šafárikova 112, Roţňava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2006/085853 zo dňa
- októbra 2006, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/25/2007-62 zo dňa
- júna 2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/25/2007-62 zo dňa
- júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa
- októ- bra 2006, č. AA/2006/085853 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe v súlade so zákonom. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe bolo preukázané zníţenie počtu štátnozamestnaneckých miest s platovou triedou 4 o jedno miesto a rovnako zníţenie počtu štátnozamestnaneckých miest s platovou triedou 5 a to na základe schválenej zmeny systemizácie. Bolo vecou zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom a s kým skončí štátnozamestnanecký pomer. Ďalej uviedol, ţe spôsob výberu ţalobkyňa namietala aţ na pojednávaní, na čo súd nemohol prihliadať vzhľadom na uplynutie dvojmesačnej lehoty (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Z tých istých dôvodov neprihliadal na námietky uvedené v doplnení ţaloby dňa
- decembra
- Ţalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. 8Sžo/42/2011 2 Proti rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Navrhla ho zmeniť a vyhovieť ţalobe. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, ţe súd prvého stupňa sa zaoberal iba námietkou ţalobkyne, uvedenou v návrhu na začatie konania zo dňa
- decembra 2006, pričom na ostatné uplatnené námietky súd neprihliadal s odôvodnením, ţe boli uplatnené oneskorene, t.j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia napádaného rozhodnutia. Teda krajský súd sa nezaoberal jej námietkou, ţe jej štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené. Na jej miesto boli prijaté, resp. preloţené iné osoby v inej platovej triede, preto jej miesto nemohlo byť zrušené. Mala zato, ţe túto námietku uplatnila uţ v ţalobe zo dňa
- decembra 2006, keď uviedla, ţe s napádaným rozhodnutím nesúhlasí, pričom v podrobnostiach odkázala na svoje odvolanie zo dňa
- júna 2006, ktoré bolo súčasťou správneho spisu. Ďalej namietala, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkami ustanovenej právnej zástupkyne ţalobkyne, z podaní ktorej z
- júla 2007 a
- mája 2008 vyplýva, ţe obsahujú iba bliţšie ozrejmenie uţ ţalobkyňou namietaných skutočností. Zároveň ţalobkyňa navrhla, aby súd postupoval podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na súlad ustanovenia Zákona o štátnej sluţbe s Ústavou Slovenskej republiky. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe podané odvolanie neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie rozsudku prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a rozsudkom č. k. 8Sţo/203/2008-95 zo dňa
- apríla 2009 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/25/2007-62 zo dňa
- júna 2008 potvrdil ako súladný so zákonom. V odôvodnení uvedeného rozsudku najvyšší súd konštatoval, ţe v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ţalobca musí byť (aţ na zákonom stanovené výnimky) zastúpený advokátom (§ 250a O.s.p.), pričom samotná skutočnosť, ţe v danej veci na základe ţiadosti ţalobkyne jej bol právny zástupca ustanovený súdom aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.) nemôţe byť dôvodom, aby mohol súd 8Sžo/42/2011 3 prihliadnuť k rozšíreniu rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia, nakoľko mu v tom bráni ustanovenie § 250h ods. 1 veta druhá O.s.p. V tejto súvislosti najvyšší súd poznamenal, ţe v správnom súdnictve platí koncentračná zásada. Význam správneho vymedzenia ţalobných bodov súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá platí v správnom súdnictve. Súdy v správnom súdnictve nie sú treťou inštanciou, ktorá by pokračovala v správnom konaní. Vyslovil, ţe ţalobca síce môţe meniť rozsah, v akom rozhodnutie správneho orgánu napáda a uvádzať príslušné dôvody (ţalobné body), avšak rozširovať ich môţe len do konca lehoty stanovenej zákonom pre podanie ţaloby, t.j. podľa ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. – do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zameškanie lehoty nie je moţné odpustiť. Preto nie je moţné po uplynutí dvojmesačnej lehoty vznášať v priebehu súdneho konania ďalšie výhrady voči správnemu rozhodnutiu, teda súd nemôţe prihliadať k neskôr uplatneným výhradám. Súd nemôţe prihliadať ani k dôvodom odvolania, ktoré boli uplatnené v správnom konaní. Mal zato, ţe vzhľadom na dispozičnú zásadu súd ani nemôţe preskúmavať zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia nad rámec vymedzený ţalobcom v ţalobe a tak z vlastnej iniciatívy jeho prejav nahradzovať a sám vyhľadávať právne chyby ţalobcom napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepochybil, ak sa nezaoberal namietanými skutočnosťami uvedenými v podaniach ţalobkyne zo dňa
- júla 2007 a
- mája
- Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobkyne, pokiaľ namietala, ţe krajský súd mal postupovať ohľadne novely Zákona o štátnej sluţbe – zákon č. 231/2006 Z.z. podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie, či súd preruší konanie a podá návrh 8Sžo/42/2011 4 ústavnému súdu, aby rozhodol o tom, či je všeobecne záväzný právny predpis v rozpore s ústavou, patrí výlučne do pôsobnosti súdu. Proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podala ţalobkyňa ústavnú sťaţnosť, v ktorej namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 36 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 a čl. 37 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a práva podľa čl. 1 Dohovoru o diskriminácii (zamestnaní a povolaní). Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. IV. ÚS 187/2011-40 zo dňa
- jú- la 2011 vyslovil, ţe základné právo ţalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení so základným právom na rovnosť v konaní podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sţo/203/2008 a jeho rozsudkom z
- apríla 2009 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/203/2008 z
- apríla 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 254,88 €, ktorú zaviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky uhradiť na účet jej právneho zástupcu. Vo zvyšnej časti sťaţnosti nevyhovel. Uviedol, ţe právny záver najvyššieho súdu, podľa ktorého v konaní, v ktorom je vyţadované povinné zastúpenie ţalobcu, ktorý nemá právnické vzdelanie, advokátom, dvojmesačná lehota podľa § 250b ods. 1 O.s.p., v ktorej môţe ţalobca podľa § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia, plynie bez ohľadu na to, či súd na ţiadosť ustanovil ţalobcovi advokáta, podľa názoru ústavného súdu popiera účel povinného zastúpenia advokátom v správnom súdnictve, resp. účel základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd 8Sžo/42/2011 5 a vzhľadom na to vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (predovšetkým jeho § 250b ods. 1 a § 250h ods. 1). Ústavný súd sa nestotoţnil s názorom najvyššieho súdu, ţe s ohľadom na dispozičnú zásadu súd ani nemôţe preskúmať zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia nad rámec vymedzený ţalobcom v ţalobe a tak z vlastnej iniciatívy jeho prejav nahradzovať a sám vyhľadávať právne chyby ţalobcom napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na to, ţe najvyšší súd mal zohľadniť skutočnosť, ţe ţalobkyňa formulovala svoju ţalobu v danej veci bez právneho zástupcu. Zároveň vyslovil, ţe nie je moţné akceptovať postup súdu, ak v situácii, keď mu zákon výslovne ukladá povinnosť (§ 250d ods. 1 O.s.p.) vyţiadať si administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, sa odvolá na dispozičnú zásadu a v nadväznosti na to sa nevysporiada so skutočnosťami, ktoré ţalobkyňa uvádzala v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo
- júna 2006 (a ktoré k návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov priloţila) s tým, ţe súd sa môţe zaoberať iba s námietkami vymedzenými „ţalobcom v ţalobe“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania (§ 212 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 187/2011-40 zo dňa
- júla 2011, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj 8Sžo/42/2011 6 rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná. Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov – podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. – ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. 8Sžo/42/2011 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze z
- júla 2011 sp. zn. IV. ÚS 187/2011-40 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa
- októ- bra 2006, č. AA/2006/085853 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe v súlade so zákonom. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vzhľadom na uplynutie dvojmesačnej lehoty (§ 250h ods. 1 O.s.p.) nemohol prihliadať na námietky uvedené v doplnení ţaloby (doplnenie ţaloby podané na krajský súd dňa
- júla 2007). Tento názor nie je v súlade so záverom Ústavného súdu vysloveným v jeho náleze IV. ÚS 187/2011-40 zo dňa
- júla 2011, v ktorom uviedol, ţe v prejednávanej veci bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, ţe ţalobkyňa formulovala svoju ţalobu v danej veci bez právneho zástupcu a súčasne vyslovil, ţe nie je moţné akceptovať postup súdu, ak v situácii, keď mu zákon výslovne ukladá povinnosť (§ 250d ods. 1 O.s.p.) vyţiadať si administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, sa odvolá na dispozičnú zásadu a v nadväznosti na to sa nevysporiada so skutočnosťami, ktoré ţalobkyňa uvádzala v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo
- júna 2006 (a ktoré k návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov priloţila) s tým, ţe súd sa môţe zaoberať iba s námietkami vymedzenými „ţalobcom v ţalobe“. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne procesné i hmotné námietky ţalobkyne, zahŕňajúce aj jej námietky vznesené v odvolaní zo dňa
- jú- na 2006 proti rozhodnutiu ţalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a v doplnení ţaloby zo dňa
- júla 2007, podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným postupom porušil jej právo na spravodlivý a riadny súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 8Sžo/42/2011 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. Nakoľko sa krajský súd nezaoberal meritom veci vo všetkých bodoch ţaloby, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, keďţe meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok) a mohli by byť porušené ich základné práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude prejednať vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiadajúc aj s námietkami ţalobkyne vznesenými v odvolaní zo dňa
- júna 2006 proti rozhodnutiu ţalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a v doplnení ţaloby zo dňa
- júla 2007 a znova o nej rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská