6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 30. novembra 2006, č. 90223/2006/0061552, ktorým bola ţalobkyňa
2 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do
6 zákona o štátnej sluţbe zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe s tým, ţe sa ţalobkyni poskytne náhrada vo výške trojnásobku jej funkčného platu. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, ţe neúspešnej ţalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd v rozsahu dôvodov ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, ţe ţalovaný neporušil ţiadne zákonné ustanovenia pri odvolávaní ţalobkyne ako aj skončení pracovného pomeru s ňou. Mal za preukázané, ţe o odvolaní ţalobkyne z funkcie, ktorú zastávala, rozhodol vedúci sluţobného úradu, v ktorého kompetencii bolo rozhodovanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe. Za neopodstatnenú povaţoval námietku ţalobkyne, ţe sa jedná o porušenie zákona, keď nebol 8Sžo/227/2010 3 uvedený dôvod odvolania, nakoľko ku dňu odvolania ţalobkyne z funkcie, t.j.
ktorého vedúci úradu nadriadeného sluţobného úradu toho úradu, ktorého 8Sžo/227/2010 4 štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie
osobitného predpisu, vymenuje túto osobu do stálej štátnej sluţby za vedúceho úradu
tohto zákona. Ďalej uviedla, ţe na konanie vo veci vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa
zákona o štátnej sluţbe vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon o štátnej sluţbe neustanovuje inak, pričom tento ustanovuje kompetencie na rozhodovanie priamo vedúcim sluţobného úradu, avšak neustanovuje, ţe ide o toho istého vedúceho úradu, teda necháva tu priestor na postup nadriadeného vedúceho úradu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Doplnila, ţe ak by zákon ustanovil právomoc konať v prvom aj v druhom stupni tej istej osobe, vznikla by tu prekáţka brániaca ústavnej zásade práva občana na konanie pred nezávislým orgánom. Mala za to, ţe takýmto chápaním zákona o štátnej sluţbe by totiţ ten istý vedúci úradu, predstavovaný tou istou osobou, rozhodoval o jednej veci v prvom stupni správneho konania, v druhom stupni správneho konania, ako aj vo všetkých opravných prostriedkoch na nich nadväzujúcich. Opätovne namietala, ţe jej nebolo ponúknuté iné vhodné miesto, nakoľko ponuka ţalovaného nesmerovala k tej istej vykonávanej funkcii
skutočného výkonu práce (popisu práce). Preto vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobkyni boli ponúknuté štyri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré neprijala napriek tomu, ţe išlo o tú istú funkciu, t.j. odborný radca. Podotkla, ţe aj na pojednávaní opakovane upozorňovala, ţe funkcia odborného radcu je spojená s kaţdým konkrétnym výkonom práce, ktorý je špecifikovaný v náplni práce konkrétneho odborného radcu. Dodala, ţe ţalovaný jej ponúkol voľné miesto na východnom Slovensku na úrade práce, ktoré nemohla akceptovať z dôvodov uvedených na pojednávaní. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38 zo dňa 8. júla 2009 potvrdil a ţalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Ohľadom námietky ţalobkyne týkajúcej sa nesprávneho postupu z hľadiska existencie dvojinštančného konania uviedol, ţe ţalobkyni neboli upreté ţiadne procesné práva v konaní o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ani v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, keď ţalobkyňa vyuţila svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podala odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam, pričom v druhostupňových rozhodnutiach sa ţalovaný vysporiadal s dôvodmi odvolaní a rozhodnutia ţalobkyni riadne doručil. Následne ţalobkyňa uvedené rozhodnutia ţalovaného napadla ţalobou. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na to, 8Sžo/227/2010 5 ţe ţalobkyňa mala moţnosť, aby v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyuţila svoje práva a navrhla potrebné dôkazy, ktoré by pre ňu priniesli priaznivejšie rozhodnutia. Preto sa nejednalo o takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Vyslovil, ţe rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje z dôvodu, aby zopakoval proces a odstránil formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, t.j. v danom prípade pre ţalobkyňu. Uvádzanú námietku ţalobkyne povaţoval za neopodstatnenú, čo odôvodnil poukazom na § 125 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe,
ktorého sa na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vzťahuje správny poriadok, len ak tento zákon neustanovuje inak. Doplnil, ţe ustanovenia zákona o štátnej sluţbe upravujú postup správneho orgánu po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu. Súčasne poukázal aj na § 138 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe,
ktorého odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Ďalej uviedol, ţe vedúcim úradu v sluţobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
4 cit. zákona je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe uvedeného je odvolacím orgánom v danom prípade generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Konštatoval, ţe s ohľadom na citované ustanovenie zákona o štátnej sluţbe pouţitie ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku neprichádza do úvahy. Zdôraznil, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom ţalovaný preskúmal správnosť napadnutých rozhodnutí v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, napadnuté rozhodnutia potvrdil a odvolania zamietol, nakoľko v napadnutých rozhodnutiach ako ani v konaní, ktoré im predchádzalo nezistil také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutia museli povaţovať za nesprávne a museli by sa preto zmeniť alebo zrušiť. Vyslovil názor, ţe v prejednávanej veci neprišlo k pochybeniu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu, ani pri jeho právnom posúdení, v správnom konaní sa vychádzalo zo starostlivo zisteného skutkového stavu a vo veci bolo rozhodnuté zákonne. Mal zato, ţe postup ţalovaného pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru ako aj pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru bol v súlade so zákonom o štátnej sluţbe, pričom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní nemoţno prihliadnuť z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty
1 O.s.p. v nadväznosti na § 250h ods. 1 O.s.p. 8Sžo/227/2010 6 Ohľadom ţalobkyňou namietanej neadekvátnej ponuky vhodného miesta opätovne uviedol, ţe na vznesenú námietku nie je moţné prihliadnuť z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty
1 O.s.p. v nadväznosti na § 250h ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, ţe z predloţeného spisového materiálu je zrejmé, ţe listom č. AA/2006/061553 zo dňa 1. decembra 2006 označeného ako „Oznámenie – ponuka voľného štátnozamestnaneckého miesta“, bolo ţalobkyni oznámené, ţe vzhľadom na to, ţe sluţobný úrad nemá štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore, do ktorého bola zaradená, t.j. 1.06 Sprístupňovanie informácií, masmediálna politika a na tú istú funkciu, t.j. odborný radca, ponúkol jej sluţobný úrad moţnosť vybrať si niektoré z voľných štátnozamestnaneckých miest v inom odbore štátnej sluţby, avšak v tej istej funkcii t.j. odborný radca (platová trieda 7). Zároveň sluţobný úrad týmto listom ţalobkyni oznámil, ţe ak ţiadne z ponúknutých voľných štátnozamestnaneckých miest neprijme a nedohodne sa so sluţobným úradom inak, ten bude postupovať
2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. V liste sa tieţ uvádza, ţe v zmysle § 33 správneho poriadku, má ţalobkyňa moţnosť pred vydaním rozhodnutia sa k jeho obsahu vyjadriť. Dňa
2 zákona o štátnej sluţbe (bez udania dôvodu) nebola zaradená na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu a nevznikla dohoda inak, bola naplnená skutková podstata § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe, teda bol naplnený dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom upovedomenie bolo ţalobkyňou prevzaté dňa 1. decembra 2006. Súčasne dňa 1. decembra 2006 vedúci sluţobného úradu vydal pod č. 90223/2006/061556 rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou dňom 1. decembra 2006
4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe, teda ţalobkyni bola poskytnutá náhrada vo výške trojnásobku jej funkčného platu. Ďalej uviedol, ţe ţalobkyňa podala voči rozhodnutiu vedúceho sluţobného úradu ústredia č. 90223/2006/061556 zo dňa
februára 2007 tak, ako je uvedené v zápisnici konštatovala, ţe v dobe ponúknutia štátnozamestnaneckých miest boli voľné len tie, ktoré boli ponúknuté v Oznámení - ponuka voľného štátnozamestnaneckého miesta zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). 8Sžo/227/2010 8 Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej sluţby upravuje zákon o štátnej sluţbe, ktorý definuje obsah vykonávania štátnej sluţby ako práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej sluţby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej sluţby. Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým vedúci sluţobného úradu ako odvolací orgán na podklade stanoviska poradnej komisie zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním predstaveného
2 zákona o štátnej sluţbe – bez uvedenia dôvodu a ďalej rozhodnutie, ktorým vedúci sluţobného úradu ako odvolací orgán zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním nezaradeného predstaveného
ustanovenia § 31 ods. 4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe.
2 zákona o štátnej sluţbe vedúci úradu na ministerstve odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v ich priamej riadiacej pôsobnosti a vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môţe odvolať predstaveného vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
4 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, sluţobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so sluţobným úradom inak. Ak sluţobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní
odseku 1 písm. a/, c/, e/ a g/ a odseku 2
2 písm. b/.
2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodov nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú 8Sžo/227/2010 9 funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku funkčného platu.
1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 125 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe).
1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii (§ 138 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe).
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a preto ich rozhodnutia treba povaţovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom. Skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktorá bola u ţalovaného zaradená do funkcie odborný radca - predstavený, riaditeľka odboru mediálneho a informačného v triede 7, predchádzalo jej odvolanie vedúcim úradu v zmysle § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe bez uvedenia dôvodu. Rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Po odvolaní bola ţalobkyni doručená ponuka štyroch voľných štátnozamestnaneckých miest v inom odbore štátnej sluţby, ale v tej istej funkcii odborný radca, t.j. v triede 7 s odôvodnením, ţe ţalovaný nemá voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore na tú istú funkciu. Ţalobkyňa ponuku neprijala, preto jej ţalovaný dňa 1. decembra 2006 doručil rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním nezaradeného predstaveného v súlade s citovanými ustanoveniami § 31 ods. 4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. S ohľadom na uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe boli splnené 8Sžo/227/2010 10 zákonné podmienky pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou, a teda na námietku, ţe jej nebolo ponúknuté iné vhodné miesto nemohol prihliadnuť. Taktieţ bol správny postup súdu prvého stupňa, keď povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobkyne, ktorou namietala, ţe v danej veci nebol dodrţaný postup dvojinštančnosti konania. Zásada dvojinštančnosti zakotvená v ustanovení § 58 správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vţdy odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Toto všeobecné pravidlo býva často prelomené ustanovením osobitného zákona, ktoré špeciálnym spôsobom upravuje odvolací orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy takýto nadriadený orgán neexistuje. To inými slovami znamená, ţe osobitný zákon prelamuje zásadu vertikálnej dvojinštančnosti a ustanovuje horizontálnu dvojinštančnosť. Osobitným zákonom upravujúcim právne vzťahy pri vykonávaní štátnej sluţby je zákon o štátnej sluţbe. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe v súlade s § 125 ods. 1 v spojení s § 126 cit. zákona bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako správnym orgánom príslušným na konanie. Ustanovenie § 138 cit. zákona jednoznačne a presne upravuje, ktorý orgán je odvolacím orgánom príslušným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Expressis verbis je ním vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Preto bol správny postup, keď na základe odvolania ţalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
zákona o štátnej sluţbe rozhodoval ako odvolací orgán Vedúci sluţobného úradu ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Ide o striktné ustanovenie, neposkytujúce orgánu aplikácie práva priestor na uváţenie alebo prihliadnutie na okolnosti konkrétne riešeného prípadu, keďţe toto ustanovenie zaväzuje jednoznačne. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie ţalobkyne, ţe v správnom konaní nebol dvojinštančný postup zachovaný, nebolo preukázané. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu preto odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a rozhodol vecne správne, keď ţalobu ţalobkyne zamietol. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38 zo dňa 8. júla 2009, v spojení s opravným uznesením č.k. 2S 98/2007-70, č.k. 2S 100/2007-70 zo dňa 8Sžo/227/2010 11 21. apríla 2010,
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 2 a § 246c O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.